Pružní, no verní božským normám
„TOLERANTNÍ ľudia nie sú nikdy hlúpi, a hlúpi ľudia nie sú nikdy tolerantní,“ hovorí jedno čínske príslovie. Je na tom viac než len kúsok pravdy, pretože byť tolerantným je náročné a vyžaduje si to vernosť správnym normám správania. Ale ktorým normám by sme mali byť verní my? Nebolo by logické riadiť sa normami stanovenými Tvorcom ľudstva, ktoré sú vysvetlené v jeho Slove, v Svätej Biblii? Sám Boh dáva najlepší príklad zachovávania svojich noriem.
Stvoriteľ — náš najväčší vzor
Všemohúci Boh, Jehova, je dokonale vyrovnaný v tolerancii, neprejavuje jej ani príliš veľa, ani príliš málo. Tisícky rokov toleroval tých, ktorí hanobili jeho meno, kazili ľudí a zneužívali zem. Apoštol Pavol napísal, ako je zaznamenané v Rimanom 9:22, že Boh „znášal s veľkou zhovievavosťou nádoby hnevu súce na zničenie“. Prečo bol Boh tak dlho tolerantný? Pretože jeho tolerancia mala istý účel.
Boh je voči ľudstvu trpezlivý, „lebo si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu“. (2. Petra 3:9) Stvoriteľ dal ľuďom Bibliu a poveril svojich služobníkov, aby všade oznamovali jeho normy správania. Praví kresťania sú viazaní týmito normami. Znamená to však, že Boží služobníci musia byť za každých okolností strnulí?
Pevní, no predsa pružní
Ježiš Kristus povzbudil tých, ktorí hľadajú večný život, aby „vchádzali tesnou bránou“. Ale ísť tesnou bránou neznamená byť úzkoprsí. Ak máme sklon byť despotickí alebo dogmatickí, keď sme s inými, iste bude pre každého príjemnejšie, ak budeme tento svoj sklon držať na uzde. Ale ako? — Matúš 7:13; 1. Petra 4:15.
Theofano, grécka študentka, vysvetlila, že keď strávila s ľuďmi z iného prostredia istý čas, viedlo to k tomu, že im lepšie rozumela. Povedala: „Je dôležité pokúsiť sa priblížiť ich spôsobu myslenia namiesto toho, aby sme ich nútili prijať náš spôsob.“ Ak teda niekoho lepšie spoznáme, možno zistíme, že nie je také čudné ani to, čo mu chutí, ani jeho prízvuk — ako sme si predtým mysleli. Namiesto toho, že by sme vždy najviac hovorili my alebo by sme trvali na tom, aby sme mali posledné slovo, naučíme sa mnoho užitočných vecí, ak budeme počúvať názor toho druhého. Ľudia, ktorí sú prístupní názorom druhých, majú naozaj viac zo života.
Kedykoľvek sa niečo týka osobného vkusu, mali by sme byť pružní a umožniť druhým, aby sa tešili zo svojej voľby. Ale ak je správanie otázkou poslušnosti nášmu Stvoriteľovi, mali by sme byť pevní. Všemohúci Boh neprehliada každý spôsob správania. Ukázal to tým, ako zaobchádzal so svojimi služobníkmi v minulosti.
Byť príliš tolerantným je pascou
Éli, veľkňaz starovekého národa Izraela, bol Božím služobníkom, ktorý sa chytil do pasce nadmernej tolerancie. Izraeliti vstúpili do zmluvného vzťahu s Bohom a súhlasili, že budú poslúchať jeho zákony. Ale Éliho dvaja synovia, Chofni a Pinchas, boli chamtiví, správali sa nemravne a veľmi neúctivo voči Všemohúcemu. Hoci Éli dobre poznal Boží zákon, karhal ich len mierne a v disciplinovaní bol laxný. Urobil chybu, keď si myslel, že Boh bude tolerovať skazenosť. Stvoriteľ robí rozdiel medzi slabosťou a skazenosťou. Za spurné porušovanie Božieho zákona boli Éliho skazení synovia prísne potrestaní — a to oprávnene. — 1. Samuelova 2:12–17, 22–25; 3:11–14; 4:17.
Akou tragédiou by pre nás bolo, keby sme boli v svojej rodine nadmieru tolerantní a privierali by sme oči nad opakovaným previnením zo strany našich detí! O koľko lepšie je vychovávať ich „v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“! To znamená, že my sami sa musíme pridŕžať božských noriem správania a musíme ich vštepovať svojim deťom. — Efezanom 6:4.
Podobne ani kresťanský zbor nemôže tolerovať skazenosť. Ak sa nejaký člen dopúšťa vážneho previnenia a odmieta sa kajať, musí byť vylúčený. (1. Korinťanom 5:9–13) Avšak mimo rodinného kruhu a zboru sa praví kresťania nepokúšajú zmeniť spoločnosť ako celok.
Silný vzťah k Jehovovi
Intolerancia vzniká v atmosfére úzkosti. Ale ak máme blízky osobný vzťah k Bohu, tešíme sa z pocitu bezpečia, a to nám pomáha zachovať si správnu vyrovnanosť. „Jehovovo meno je silnou vežou. Do nej uteká spravodlivý a dostáva ochranu,“ čítame v Prísloviach 18:10. Určite niet takej škody, ktorá by nás alebo našich blízkych mohla postihnúť, ktorú by Stvoriteľ v svojom stanovenom čase nenapravil.
Apoštol Pavol bol človekom, ktorý mal veľký úžitok z blízkeho vzťahu k Bohu. Pokiaľ bol Židom známym ako Saul, prenasledoval nasledovníkov Ježiša Krista a bol vinný za krviprelievanie. Ale Saul sa stal kresťanom a ako apoštol Pavol bol neskôr celým časom zamestnaný zvestovaním. Pavol prejavil nezaujatý postoj v kázaní všetkým ľuďom, „Grékom i barbarom, múdrym i nerozumným“. — Rimanom 1:14, 15; Skutky 8:1–3.
Ako sa mu podarilo zmeniť sa? Tým, že získaval presné poznanie z Písiem, a tým, že rástol v láske k Stvoriteľovi, ktorý nie je stranícky. Pavol sa poučil, že Boh je čestný v tom, ako súdi každého jednotlivca — nie podľa kultúry alebo rasy, ale podľa toho, akým je človekom a čo robí. Áno, pre Boha sú dôležité skutky. Peter povedal, že „Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť“. (Skutky 10:34, 35) Všemohúci Boh nie je zaujatý. Nie je ako niektorí vodcovia sveta, ktorí možno úmyselne využívajú intoleranciu na svoje vlastné ciele.
Časy sa menia
Podľa Johna Graya z Oxfordskej univerzity v Anglicku je tolerancia „cnosť, ktorá sa v poslednom čase stáva vzácnou“. To sa však zmení. Zvíťazí tolerancia vyvažovaná božskou múdrosťou.
V nastávajúcom Božom novom svete bude intolerancia odstránená. Krajné formy intolerancie, ako sú predsudky a fanatizmus, budú odstránené. Úzkoprsosť viac nebude tlmiť radosť zo života. Vtedy tu bude raj, ktorý bude oveľa veľkolepejší, než aký bol vôbec možný v údolí Kašmíru. — Izaiáš 65:17, 21–25.
Tešíte sa na život v takomto novom svete? Aká to bude výsada a aké to bude vzrušujúce!
[Obrázok na strane 8]
Apoštol Pavol prejavoval správnu vyrovnanosť, pretože mal blízky vzťah k Bohu