Pozorujeme svet
Kardinál vysvetľuje pápežove slová
Doplňujúc vyhlásenie pápeža Jána Pavla II., že evolučná teória je „viac než iba hypotéza“, newyorský kardinál O’Connor povedal, že Adam a Eva mohli byť „nejakým iným druhom“, nie muž a žena. Ako oznámili newyorské noviny Daily News, O’Connor vyhlásil: ‚Katolícka cirkev je stále ochotná uvažovať o výsledkoch vedeckého bádania a to platí aj v prípade biologickej evolúcie.‘ V kázni prednesenej v katedrále sv. Patrika kardinál uviedol: „Či je možné, že keď tieto dve osoby, o ktorých hovoríme ako o Adamovi a Eve, boli stvorené, bol to nejaký iný druh a Boh vdýchol do nich život, vdýchol do nich dušu — to je vedecká otázka.“ Titulok v konzervatívnych talianskych novinách Il Giornale stroho oznámil: „Pápež hovorí, že možno pochádzame z opíc.“
Rada pre pápeža
Taliansky katolícky novinár Vittorio Messori si myslí, že členovia hierarchie katolíckej cirkvi v súčasnosti príliš veľa „rozprávajú“. Navrhuje, aby svoje posolstvá ‚zjednodušili a zostručnili‘. V interview, ktoré uverejnila katolícka tlačová agentúra Adista, povedal: „Rýchly výpočet ukazuje, že cirkev na všetkých úrovniach napísala za posledných 20 rokov viac slov než za predchádzajúcich 20 storočí. Čím viac niekto rozpráva, tým menej ho počúvajú. Navrhol som sedemročný sabat, počas ktorého by cirkev, počnúc kaplánmi až po pápeža, zostala ticho... Celý ten rastúci počet prejavov a encyklík... ja som ich prečítal, ale koľko ďalších ľudí ich tiež čítalo? Mali by sme priniesť obeť a vrátiť sa späť k zvyku pápežov spred niekoľkých desaťročí. Obyčajne vydávali najviac tri encykliky.“
Vzrušenie, ktoré zabíja
Skoky bungee, skalolezectvo, zoskoky s oneskoreným otvorením padáka, skoky s padákom z budov či mostov a iných objektov — vzrušujúce športy — sa stali vo Francúzsku módou. Parížske noviny Le Monde sa opýtali viacerých expertov, prečo sa vzrušujúce športy stali vo Francúzsku takými populárnymi. Alain Loret, riaditeľ výskumného centra pre inováciu športu, povedal, že jednou z príčin je, že tradičné športy so svojimi pravidlami, disciplínami a tréningom už nezodpovedajú hodnotám dnešnej mládeže, pre ktorú je dôležitejšia voľnosť a zábava než potreba disciplíny. Podľa francúzskeho sociológa Davida Le Bretona „rastúca popularita vysoko rizikových športov odzrkadľuje krízu morálnych hodnôt. Skutočne už nevieme, prečo vlastne žijeme. Naša spoločnosť nám nehovorí, že život je hoden žitia. Preto hľadanie vzrušenia... možno chápať ako spôsob, ako dať životu nejaký zmysel.“ No stále viac mladých riskuje svoj život a prichádza oň.
Staroveká Alexandria opäť navštívená
Začiatkom roku 1996 archeológovia oznámili, že v pobrežných vodách Alexandrie (Egypt) objavili Faros, 2200 rokov starý maják, jeden zo siedmich divov starovekého sveta. Teraz hovoria, že „na východnej strane alexandrijského starého prístavu asi šesť metrov pod hladinou mora našli zrúcaniny starovekého panovníckeho sídla“, informujú noviny The Vancouver Sun. Podľa Francka Goddia, francúzskeho špecialistu na podmorskú archeológiu, sú na tom mieste zrúcaniny domu Marka Antonia a chrámu, zrúcaniny Kleopatrinho paláca vrátane amfor na víno, žulové stĺpy, dláždené cesty a ďalšie pozostatky starovekého mesta. Výskumníci našli „krásny prístav chránený dlhou prístavnou hrádzou, ktorá je ešte po 2000 rokoch v dobrom stave, no je pod vodou“, povedal Goddio. Alexandria bola pomenovaná po Alexandrovi Veľkom, ktorý pri pohľade na nádherný prístav v roku 332 pred n. l. rozhodol, že na tom mieste bude stáť mesto. Mesto sa stalo kultúrnym a obchodným centrom, ktoré súperilo s Aténami a Rímom. Nachádzala sa tu slávna Alexandrijská knižnica. Ale v stredoveku väčšia časť starovekého mesta zanikla, zničená zemetraseniami, požiarmi a pohltená morom.
Kedy sa začne ďalšie tisícročie?
Dňa 31. decembra 1999 o polnoci bude veľa ľudí na celom svete oslavovať začiatok nového tisícročia; a boli už vypracované aj plány veľkolepých večierkov. No i keď je „prirodzené rok s takým okrúhlym číslom“ oslavovať, hovorí sa v informácii Kráľovského greenwichského observatória v Cambridgei (Anglicko), „presne povedané, budeme oslavovať dvetisíci rok čiže posledný rok tohto tisícročia, nie začiatok nového tisícročia“. Tento zmätok vzniká prechodom z éry pred n. l. na n. l., ktorý bol určený Bedem, historikom a teológom 7. storočia, ktorý sa snažil datovať udalosti podľa dátumu narodenia Ježiša. No nezapočítal nultý rok, takže čas medzi prvým dňom roku 1 pred n. l. a prvým dňom roku 1 n. l. predstavoval iba jeden rok. A tak sa prvé tisícročie začalo prvým dňom roku 1 n. l. a skončilo sa posledným dňom roku 1000 n. l. Druhé tisícročie sa teda začalo 1. januára 1001. „Takto je jasné, že začiatok nového tisícročia pripadne na 1. január 2001,“ hovoria výskumníci. Jednako, oslavy budú založené iba na gregoriánskom kalendári, a nie na skutočnom dátume narodenia Ježiša, ktorý, ako je dnes známe, sa narodil o niečo skôr.
Nezávideniahodný rekord
Ako oznámili noviny The New York Times, „Spojené štáty majú zo všetkých rozvinutých krajín sveta najvyššie percento sexuálne prenášaných chorôb a nemajú nijaký účinný celonárodný systém na boj proti tejto epidémii, [konštatuje] tím zdravotníckych expertov“. Podľa výboru Inštitútu medicíny, pobočky Národnej akadémie vied, desiatkam sexuálne prenášaných chorôb, ktoré Američania majú, možno predchádzať, no tieto choroby aj naďalej spôsobujú vážne zdravotné problémy, ako je napríklad rakovina, a každoročne zomiera na ne tisíce ľudí. Po 18-mesačnej štúdii 16-členný výbor zistil, že na každých 43 dolárov vynaložených na liečbu a iné výdavky, sa vynaložil iba jeden dolár na prevenciu týchto chorôb. V správe výboru sa hovorí, že štvrtinu z odhadovaných 12 miliónov nových prípadov pohlavných chorôb ročne predstavujú dospievajúci. Keď sa tieto choroby neliečia — patrí k nim herpes, hepatitída B, choroby spôsobované chlamýdiami, kvapavka a syfilis — môžu zapríčiniť neplodnosť, vrodené chyby, potraty, rakovinu a smrť. Nepočítajúc cenu sexuálne prenášaného HIV, vírusu spôsobujúceho aids, tieto choroby stoja národ najmenej 10 miliárd dolárov ročne.
Hľadanie čistej Antarktídy
Napriek tomu, že teplota v lete tu dosahuje iba –10 °C, za posledných desať rokov sa počet návštevníkov Antarktídy zdvojnásobil. Desaťtisíc ľudí si zaistilo dovolenku v cene až 9000 dolárov, aby si mohli pozrieť najjužnejší kontinent s jeho tučniakmi, tuleňmi a divmi ôsmich miliónov štvorcových kilometrov zamrznutej krajiny. Ale títo neohrození cestovatelia rýchlo poukazujú na odpad, ktorý po sebe zanechali ľudia, čo tam pracovali — opustené chaty, prázdne sudy od paliva, odpadky a dokonca staré počítače, ako informujú londýnske noviny The Independent. Dr. Bernard Stonehouse zo Scottovho polárneho inštitútu v Cambridgei (Anglicko), ktorý vydal prvú cestovnú príručku po tejto oblasti, o týchto znečisťovateľoch povedal: „V minulosti si s odprataním odpadu jednoducho nerobili starosti, ale teraz sú nútení robiť si ich. Turisti a návštevníci sa sťažujú, že nezaplatili toľké peniaze za to, aby sa pozerali iba na skládku odpadu.“
Lotérie predstihujú cirkvi
Američania minú väčšiu sumu peňazí na lotérie, než akou prispejú na cirkvi, oznamuje agentúra Associated Baptist Press. Ako oznámili noviny Christian Century, porovnanie údajov zo správy Amerického úradu verejnej mienky s údajmi z Ročenky amerických a kanadských cirkví ukazuje, že roku 1994 minuli Američania 26,6 miliardy dolárov na štátne lotérie, no svojej cirkvi prispeli sumou iba 19,5 miliardy dolárov.
Na komáre to neplatí
Zabíjače hmyzu, elektrické zariadenia, ktoré sa zavesia vonku a v noci lákajú hmyz a hlasne ho zabíjajú, nemajú účinok na komáre. „Tieto prístroje sú v podstate bezcenné,“ hovorí profesor entomológie George B. Craig ml. Väčšinu komárov svetlo nepriťahuje, a keď zamieria na jedlo, samičky — ktoré vlastne štípu — hľadajú čpavok, oxid uhličitý, teplo a iné výlučky pokožky, ktoré zabíjače hmyzu nevylučujú. Keď ich nenájdu, odletia. Okrem toho, snažiť sa usmrcovať komáre týmito zabíjačmi je ako „snažiť sa vyčistiť more čajovými lyžičkami“, hovorí Dr. Craig. Samička komára môže mať za niekoľko mesiacov vyše 60 000 potomkov-samičiek. Istá trojmesačná štúdia ukázala, že v bežnú noc tvorili samičky komárov iba 3 percentá hmyzu usmrteného zabíjačmi. Tieto zabíjače, hovorí Dr. Craig, „by sa mali predávať v oddelení hračiek, a nie v oddelení záhradkárskych potrieb“.