Akú budúcnosť má albatros?

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Británii

Akú budúcnosť má albatros, najväčší morský vták sveta? „Dosť pochmúrnu,“ uvádzajú londýnske The Times. Každý rok sú zabité desaťtisíce týchto vtákov — austrálski výskumníci odhadujú, že až 44 000. Skutočne, niektoré autority si myslia, že albatros sťahovavý, ktorý má pozoruhodné vyše trojmetrové rozpätie krídel, čoskoro vyhynie.

Po tom, čo albatros začne lietať, strávi na mori nepretržite sedem rokov, pričom sa vznáša a plachtí tisíce kilometrov, a dokonca počas letu spí. Niektorí sa domnievajú, že vtáky obletia zem možno niekoľkokrát, kým sa vrátia na miesto svojho narodenia, aby sa rozmnožovali.

Albatros vychová len jedno mláďa každý druhý rok. Ale za posledných 20 rokov klesol počet albatrosov sťahovavých na Južnej Georgii v južnom Atlantiku a na Crozetových ostrovoch v Indickom oceáne takmer o polovicu. Čo je podľa niektorých príčinou? Chytanie rýb na dlhé rybárske šnúry.

Aby rybári chytili tuniaka obyčajného, používajú dlhé šnúry, na ktorých sú stovky háčikov. Rybárske šnúry sú spustené z kormy rybárskej lode. Na každom háčiku je hlavonožec — základná potrava albatrosa. Keď sa vták strmhlav vrhne na hlavonožca, občas prehltne aj háčik. Ťažká šnúra potom albatrosa na háčiku stiahne a on sa utopí.

V záujme ochrany albatrosa boli niektorí rybári loviaci tuniakov vyzvaní, aby spúšťali šnúry v noci, keď vták neloví, a malo to úspech. Rybári hľadajú aj spôsoby spúšťania šnúr pod člny, aby albatros nevidel návnadu. Medzi ďalšie používané metódy patria zaťažené šnúry, ktoré sa potopia rýchlejšie, a nejaký strašiak na odplašenie vtákov.

Na otvorenom mori južného Atlantiku sa však nekontrolujú metódy používané rybármi na rybárskych člnoch. Podľa špecialistky na morské vtáky Sandy Bartlovej z Múzea Nového Zélandu tamojší rybári „nerobia nič na zastavenie zabíjania albatrosov“. Naozaj, možný zánik majestátneho albatrosa je ukážkou ľudskej nedbanlivosti a ľahostajnosti.