Potraviny pre všetkých — je to len sen?
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V TALIANSKU
„KAŽDÝ muž, žena a dieťa má právo na to, aby netrpel hladom a podvýživou,“ vyhlásila Svetová konferencia o potravinách sponzorovaná Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v roku 1974. Vtedy zaznela výzva, aby bol hlad „v priebehu desaťročia“ zo zeme odstránený.
Keď sa však minulý rok stretli predstavitelia 173 národov v ústredí FAO v Ríme na päťdňovom Svetovom potravinovom summite, ich zámerom bolo prerokovať otázku: „V čom je problém?“ Nielenže sa nepodarilo zabezpečiť potraviny pre všetkých, ale teraz, po vyše dvoch desaťročiach, je situácia ešte horšia.
Základné otázky týkajúce sa potravín, obyvateľstva a chudoby sú naliehavé. Ako uvádza dokument vydaný na tomto summite, keď tieto problémy nebudú vyriešené, „môže to vážne ovplyvniť sociálnu stabilitu mnohých krajín a regiónov, dokonca by to mohlo ohroziť svetový mier“. Jeden pozorovateľ bol konkrétnejší: „Budeme svedkami zničenia civilizácie a národných kultúr.“
Podľa Jacquesa Dioufa, generálneho tajomníka FAO, „vyše 800 miliónov ľudí dnes nemá potrebné potraviny, z toho je 200 miliónov detí“. Odhaduje sa, že do roku 2025 sa svetová populácia zvýši zo súčasných 5,8 miliardy na 8,3 miliardy a najväčší prírastok bude v rozvojových krajinách. Pán Diouf s ľútosťou konštatuje: „Celkový počet mužov, žien a detí pripravených o svoje neodňateľné právo na život a ľudskú dôstojnosť je neprijateľne vysoký. Nárek hladujúcich sprevádza tiché utrpenie degradovanej pôdy, denudovaných lesov a čoraz viac vyčerpaných oblastí rybolovu.“
Aké opatrenie je navrhnuté? Pán Diouf hovorí, že riešenie spočíva v „odvážnej akcii“, ktorá zaistí jednak „potravinovú bezpečnosť“ pre krajiny, kde je nedostatok potravín, a jednak odborníkov, investície a techniku, čo by im umožnilo postarať sa o dostatok potravín.
„Potravinová bezpečnosť“ — prečo je taká nedosiahnuteľná?
Podľa dokumentu, ktorý bol vydaný summitom, „o potravinovej bezpečnosti hovoríme vtedy, keď všetci ľudia majú stály fyzický a ekonomický prístup k dostatočnému množstvu bezpečných a výživných potravín, aby si tak uspokojili svoje potreby výživy a mali dostatočný výber potravín pre aktívny a zdravý život“.
To, ako môže byť potravinová bezpečnosť ohrozená, znázorňuje utečenecká kríza v Zaire. Zatiaľ čo asi milión utečencov z Rwandy zomieralo od hladu, agentúry OSN mali pre nich pripravené zásoby potravín. No na ich prepravu a distribúciu boli potrebné vládne povolenia a spolupráca miestnych úradov — alebo vojenských veliteľov, ak mali oni dozor nad tábormi utečencov. Kríza v Zaire opäť ukazuje, aké je pre medzinárodnú komunitu náročné nasýtiť hladujúcich, aj keď sú potraviny dostupné. Jeden pozorovateľ poznamenal: „Skôr než sa môže niečo uskutočniť, musíte konzultovať s množstvom organizácií a subjektov a musíte ich prehovárať.“
Ako to bolo vyzdvihnuté v dokumente Ministerstva poľnohospodárstva Spojených štátov, potravinová bezpečnosť môže byť vážne narušená početnými základnými príčinami. Okrem prírodných katastrof to môžu byť vojny a občianske konflikty, nevhodná štátna politika, nedostatočný výskum a technika, zhoršovanie životného prostredia, chudoba, nárast počtu obyvateľstva, nerovnosť pohlaví a chatrné zdravie.
No nejaké výsledky sa predsa dosiahli. Od sedemdesiatych rokov v rozvojových krajinách vzrástol priemerný denný energetický príjem, ukazovateľ konzumácie potravín, z 2140 kalórií na osobu a deň na 2520 kalórií. Ale podľa FAO vzhľadom na to, že do roku 2030 sa očakáva nárast obyvateľstva o niekoľko miliárd, „len udržanie súčasnej úrovne dostupnosti potravín si bude vyžadovať rýchle prírastky produkcie výživných potravín, aby sa dodávky zvýšili o vyše 75 percent bez ničenia prírodných zdrojov, od ktorých sme všetci závislí“. Úloha zabezpečenia potravín pre hladujúce obyvateľstvo je teda deprimujúca.
‚Nepotrebujeme ďalšie summity, musíme konať‘
Na rokovanie Svetového potravinového summitu a na záväzky, ktoré boli prijaté, bolo vznesené veľa kritiky. Predstaviteľ jednej latinskoamerickej krajiny odsúdil „umiernenosť“ záväzku, aby bol počet ľudí trpiacich podvýživou znížený len na polovicu súčasného počtu, ako „hanebnú“. Pätnásť krajín si rôznymi spôsobmi vysvetlilo návrhy, ktoré boli summitom schválené. Iba na prípravu navrhovanej umiernenej deklarácie a plánu aktivít, hovoria talianske noviny La Repubblica, „boli potrebné dva roky stretnutí a rokovaní. Zvažovalo sa každé slovo, každá čiarka, aby nedošlo k jatreniu otvorených rán... ktoré by opäť začali krvácať.“
Mnohí, ktorí pomáhali s pripravovaním dokumentov summitu, neboli s výsledkami spokojní. „Sme mimoriadne skeptickí, pokiaľ ide o to, či sa dobré návrhy, ktoré tu odzneli, zrealizujú,“ povedal jeden z nich. Predmetom sporu bolo, či by prístup k potravinám mal byť definovaný ako „medzinárodne uznané právo“, keďže „právo“ môže byť obhajované na súde. Jeden Kanaďan vysvetlil: „Bohaté štáty sa obávajú, že budú prinútené poskytnúť pomoc. To je dôvod, prečo trvajú na tom, aby bol text deklarácie oslabený.“
Vzhľadom na zdĺhavé rozhovory na summitoch sponzorovaných OSN ministerka vlády jednej európskej krajiny povedala: „Hoci sme sa na káhirskej konferencii [o populácii a rozvoji, konala sa v roku 1994] uzniesli na toľkých veciach, zisťujeme, že na každej ďalšej konferencii hovoríme stále o tom istom.“ Odporučila: „Namiesto ďalších summitov musí byť naším prvoradým cieľom uskutočniť plány aktivít na úžitok tých, ktorí sú ľudskými bytosťami rovnako ako my.“
Pozorovatelia poukazovali aj na to, že už len účasť na summite predstavovala pre niektoré krajiny vysoké náklady, ktoré si môžu len ťažko dovoliť. Jedna malá africká krajina vyslala 14 delegátov a dvoch ministrov, pričom všetci bývali v Ríme vyše dvoch týždňov. Talianske noviny Corriere della Sera uviedli, že manželka jedného afrického prezidenta, v ktorého krajine nie je priemerný ročný príjem vyšší než 3300 dolárov na osobu, veselo minula v najexkluzívnejšej obchodnej štvrti v centre Ríma 23 000 dolárov.
Je nejaký dôvod veriť, že Plán aktivít, ktorý summit prijal, bude mať úspech? Jeden novinár odpovedá: „Všetko, v čo môžeme teraz dúfať, je, že ho vlády budú brať vážne a urobia kroky na to, aby sa presvedčili, že sa jeho odporučenia vykonali. Urobia to?... Dejiny dávajú len malý dôvod na optimizmus.“ Ten istý komentátor poukázal na zarmucujúcu skutočnosť, že napriek dohode v Riu de Janeiro na Summite o Zemi v roku 1992 o zvýšení príspevkov na pomoc rozvojovým krajinám na 0,7 percenta hrubého domáceho produktu „len hŕstka krajín splnila tento nepovinný cieľ“.
Kto nasýti hladujúcich?
Dejiny hojne dokazujú, že napriek najlepším zámerom celého ľudstva „pozemskému človeku nepatrí jeho cesta. Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ (Jeremiáš 10:23) Takže je nepravdepodobné, že by ľudia sami niekedy zabezpečili potraviny pre všetkých. Chamtivosť, zlé hospodárenie a egoizmus vedú ľudstvo do priepasti. Generálny tajomník FAO, pán Diouf, povedal: „V podstate je potrebná premena srdca, mysle a vôle.“
To je niečo, čo môže urobiť len Božie Kráľovstvo. Pred stáročiami Jehova o svojom ľude predpovedal: „Vložím svoj zákon do nich a napíšem im ho do srdca. A ja sa stanem ich Bohom a oni sa stanú mojím ľudom.“ — Jeremiáš 31:33.
Keď Jehova vytvoril pôvodný domov ľudstva podobajúci sa záhrade, zabezpečil človeku ako potravu „všetko rastlinstvo nesúce semeno, ktoré je na povrchu celej zeme, a každý strom, na ktorom je ovocie stromu nesúce semeno“. (1. Mojžišova 1:29) Toto opatrenie znamenalo hojnosť výživných a prístupných potravín. Bolo to to, čo celé ľudstvo potrebovalo na uspokojenie svojich potrieb výživy.
Božie predsavzatie sa nezmenilo. (Izaiáš 55:10, 11) Boh už dávno dal uistenie, že on sám uspokojí všetky potreby ľudstva prostredníctvom svojho Kráľovstva na čele s Kristom — zabezpečí potraviny pre všetkých, vyhladí chudobu, bude mať moc nad prírodnými katastrofami a odstráni konflikty. (Žalm 46:8, 9; Izaiáš 11:9; porovnaj Marka 4:37–41; 6:37–44.) V tom čase „samotná zem istotne vydá svoj výnos; Boh, náš Boh, nás požehná“. „Na zemi bude hojnosť obilia; na vrcholku hôr bude nadbytok.“ — Žalm 67:6; 72:16.
[Prameň ilustrácie na strane 12]
Dorothea Langeová, FSA Collection, Library of Congress