Pozorujeme svet

Zločin — výnosný obchod

Organizovaný zločin dosahuje v Taliansku zisky, ktoré sa odhadujú na 200–240 miliárd dolárov ročne, uvádza sa v Správe Komerčnej konfederácie (čo je zväz talianskych obchodníkov) za rok 1997. Najmenej 18 miliárd dolárov pochádza údajne z pašovania drog, 11 miliárd z prostitúcie a 15–18 miliárd z úžerníctva a podvodov. „Tri z desiatich obchodných podnikov riadia jednotlivci alebo spoločnosti spojené so zločineckými organizáciami; 20 až 25 percent bankových transakcií, ktoré sa uskutočňujú denne, majú pochybný pôvod,“ uvádzajú noviny La Repubblica.

Čítanie kníh je stále populárne

Podľa prieskumu Inštitútu pre výskum správania sa počítačovej technike dosiaľ nepodarilo zmeniť britský zvyk čítať. Ako oznámili londýnske The Times, „takmer polovica opýtaných povedala, že v súčasnosti číta pre potešenie nejakú knihu, čo je podiel, ktorý sa od roku 1989 len málo zmenil“. Ženy čítajú viac než muži a najlepšími čitateľmi sú ľudia nad 55 rokov. Najpopulárnejšie sú kuchárske knihy, nasledujú detektívky alebo dobrodružné romány, romantické príbehy a beletriu 20. storočia. Hoci 30 percent domácností má počítač, iba 7 percent je vybavených zariadením na CD-ROM, ktorý je najväčším konkurentom kníh. A na rozdiel od prenosného počítača, píšu The Times, zaujímavá kniha sa nezničí zrnkami piesku pri manipulácii na pláži ani strkaním davu v preplnenom metre, a čítanie pekne vyhotovenej knihy môže byť „práve tak estetickým zážitkom, ako je jej obsah potravou pre myseľ“.

Návrat k vode

„Dlhoročné hľadanie chemikálie na hasenie požiaru, ktorá by neničila ozónovú vrstvu, viedlo nakoniec k... vode,“ oznamuje časopis New Scientist. „Po uhasení asi stovky experimentálnych požiarov prišlo Nórske laboratórium na výskum ohňa v Trondheime k záveru, že jemná vodná hmla je vhodnou náhradou za halóny ničiace ozón, ktoré sa na hasenie požiaru ešte stále veľmi často používajú.“ Halóny — zlúčeniny uhlíka, brómu a fluóru — oheň udusia. Kvapôčky vody robia to isté tým, že sa vyparujú a pri vytláčaní kyslíka zväčšujú svoj pôvodný objem 1700-násobne. Menej účinné než halóny boli iba v jedinom prípade, a to pri malých, tlejúcich ohňoch, ktoré nemali dostatočne vysokú teplotu, aby sa voda vyparovala. Ale umelé náhrady za halóny sa hľadajú ďalej, lebo voda predstavuje iný problém: Predajom vody sa nedá zarobiť veľa peňazí.

Novinka — hepatitída G

Lekári v Japonsku potvrdili, že do mesiaca po prijatí krvnej transfúzie boli pacienti infikovaní vírusom hepatitídy G, novým kmeňom identifikovaným v roku 1995 v Spojených štátoch. Opätovným preskúmaním krvi pacientov s rakovinou pečene, ktorí sa podrobili operácii v rokoch 1992 až 1994 v tokijskej nemocnici Toranomon Hospital, lekári zistili, že dvaja z 55 pacientov sa nakazili pred operáciou a sedem ďalších po operácii. Kontaminovaná krv, ktorú každý z tých siedmich pacientov dostal, pochádzala priemerne od 71 darcov, hovoria lekári, naznačujúc tak, že 1,4 percenta použitej krvi bolo nakazenej týmto novým vírusom. O víruse hepatitídy G sa vie iba veľmi málo a rovnako málo sa vie o tom, aké percento nositeľov tohto vírusu ešte dostane hepatitídu alebo rakovinu pečene, píšu noviny Asahi Evening News.

„Vírus tisícročia“

„Problém roku 2000, alebo jednoducho ‚Y2K‘, známy ako vírus tisícročia,“ predstavuje „jednu z potenciálne najochromujúcejších síl pre dnešný počítačový svet“, uvádza časopis U.S.News & World Report. Začalo sa to v roku 1960, keď boli počítače drahé a ich pamäť obmedzená. Aby sa ušetrilo miesto, programátori písali dátumy tak, že používali iba dve posledné čísla roku. Pre počítač bol rok 1997 jednoducho „97“. V čom je problém? „Dňa 1. januára 2000 si asi 90 percent svetového počítačového hardvéru a softvéru bude ‚myslieť‘, že je to prvý deň roku 1900.“ K omylom už došlo. „V jednom štátnom väzení tento vírus spôsobil, že počítače nesprávne vypočítali dĺžku trestu viacerým väzňom, ktorí boli potom prepustení,“ píše Newsweek. „Niektoré kreditné karty boli v obchodoch a reštauráciách odmietnuté, keď ich lehota platnosti s dátumom ‚00‘ počítače poplietla. A vo viacerých amerických štátoch vodiči nákladných áut zistili, že platnosť ich medzištátneho vodičského preukazu bola zrušená, lebo počítače nedokázali spracovať obnovenie žiadosti s dátumami po začiatku ďalšieho tisícročia.“ Spoločnosti na celom svete budú musieť vynaložiť odhadom asi 600 miliárd dolárov na zmenu kódov — a dúfajú, že to za zostávajúce dva roky stihnú.

Zvieratá, ktoré lámu rekordy

V lete 1996 vytvoril rybár obyčajný nový rekord, lebo „preletel najväčšiu vzdialenosť, akú kedy nejaké zviera na migračnej trase prekonalo“ a o ktorej máme záznam, informujú talianske noviny Corriere della Sera. Tento rybár sa vydal na cestu z Fínska, kde bol okrúžkovaný, a o 18 týždňov bol chytený v štáte Viktória na juhovýchode Austrálie — po prekonaní vzdialenosti 24 400 kilometrov, čo znamenalo preletieť priemerne 200 kilometrov denne. Predošlý rekord držal rybár dlhochvostý, ktorý v roku 1955 preletel 22 530 kilometrov z Ruska do Austrálie. K ďalším zvieratám, ktoré pri migrácii absolvujú tisíce kilometrov, patria červený losos čiže nerka, úhory, motýle danausy, korytnačky karety obrovské a veľryby vráskavce dlhoplutvé.

Vráskavcom dlhoplutvým normálne trvá cesta z Aljašky na Havajské ostrovy asi 102 dní, no výskumníci objavili jedného, ktorému preplávanie 4465 kilometrov trvalo iba 39 dní! To znamená, že vráskavec plával priemernou rýchlosťou takmer päť kilometrov za hodinu. Takú istú veľrybu videli aj v Mexiku. Vráskavce dlhoplutvé migrujú k Havajským ostrovom a tam sa rozmnožujú, lebo ich mláďatá majú málo tuku na to, aby zniesli mrazivé vody Aljašky. Ich migrácia je jednou z najdlhších ciest, ktoré morské cicavce podnikajú, píšu londýnske The Times.

Tá unikajúca mucha!

Prečo je také ťažké zabiť muchu? Ako dokáže tak rýchle uniknúť? Tajomstvo sa skrýva v jednej časti jej mozgu, ktorá sa nazýva veľké vlákno. Je to bunka podobná stuhe, ktorá komunikuje s ostatnými časťami mušieho mozgu skôr elektricky než chemicky. Výsledkom je to, že prúd ide rýchlo do tej časti mozgu, ktorá aktivuje skákanie a lietanie, čo umožňuje muche vyhnúť sa nebezpečenstvu v niekoľkých tisícinách sekundy. Napríklad človeku bežne trvá štvrť sekundy, kým ruka reaguje na niečo, čo oko vidí. Vyzbrojení týmito vedomosťami o muchách, výskumníci na britskej Univerzite v Sussexe dúfajú, že vyvinú insekticíd, ktorý túto reakciu múch úspešne potlačí, oznamujú londýnske The Times.

Ohrozené morské korytnačky

Populácia morských korytnačiek sa povážlivo znižuje následkom prílišného výlovu v ázijsko-pacifických vodách, informujú noviny The Weekend Australian. Toto viedlo Austráliu a Indonéziu k usporiadaniu spoločnej konferencie na Jáve s cieľom zlepšiť spôsoby ochrany. Keďže korytnačky migrujú a nemajú nijaké národné vlajky, aj tie najlepšie ochranárske programy v jednej krajine majú malý význam, keď iná krajina na tej istej migračnej trase loví korytnačky bez toho, aby myslela na budúce generácie. „Podľa odhadu je len na Bali zabitých asi 50 000 korytnačiek ročne kvôli turistickému ruchu,“ píšu noviny, „a státisíce korytnačích vajec sa zberá ako potrava.“ Aj Papua-Nová Guinea obchoduje s morskými korytnačkami vrátane ohrozenej karety obyčajnej, zraniteľnej kožatky veľkej a karety obrovskej. Medzi ohrozené druhy patrí aj kareta pravá a ďalšie druhy morských korytnačiek.

Morzeovka sa po 150 rokoch vytráca

Pred vyše 150 rokmi stanovil americký vynálezca Samuel Morse každému písmenu abecedy určitý počet bodiek a čiarok. To umožnilo vyťukávať a po rádiových vlnách posielať správy pomocou zariadenia známeho ako Morseho kľúč. Na mori boli zachránené tisíce životov, keď lode v ťažkostiach vysielali núdzový signál SOS. Z tohto jednoduchého spôsobu komunikácie mali úžitok aj svetové ozbrojené sily, a tiež nespočetní amatéri, ktorí vysielali svoje odkazy zo záľuby. Veľká výhoda Morseho abecedy tkvie v jej jasnosti, čo je základný faktor, keď operátor hovorí nárečím alebo neovláda jazyk miesta, kde budú jeho odkaz pravdepodobne počuť. Ale Morseho správy boli postupne nahrádzané hovoreným rádiovým spojením a satelitnými komunikačnými systémami. Roku 1993 už morzeovka nebola na námorných lodiach povinná. Francúzsko zrušilo používanie Morseho abecedy začiatkom tohto roku a do roku 1999 bude vyradená z používania na celom svete.