Drevorezbárstvo — staré africké umenie
Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Nigérii
V BENIN CITY, ktoré sa nachádza v dnešnej južnej Nigérii, sú rezbári odpradávna veľmi zamestnaní. Pred štyrmi storočiami bolo Benin City hlavným mestom mocného a vysoko organizovaného lesného kráľovstva. Návštevníci z Európy obdivovali jeho dobre upravené domy postavené na širokých a rovných uliciach mesta a jeho dôstojný ľud dodržiavajúci zákony. Po stáročia Benin City prekvitalo ako jedno z významných obchodných a kultúrnych centier západnej Afriky.
V kráľovstve Benin panoval rad kráľov, ktorí sa nazývali obovia. Títo králi aktívne podporovali umenie. Ich honosné paláce v Benin City zdobili vyrezávané hlavy, nádherné nástenné plakety odliate z bronzu a umelecké diela z jemne vyrezávanej slonoviny. Hoci staroveké drevené rezby neodolali zubu času a termitom, je očividné, že v tomto kráľovstve boli rezbári činní. Martins Akanbiemu, bývalý kurátor Národného múzea v Lagose, píše: „Zdá sa, že rezbársky cech... bol najstarším cechom, ktorý pracoval pre Obu.“
Roku 1897 britské vojská Benin City vyplienili a odniesli do Európy jeho teraz nesmierne cenné umelecké predmety — vyše 2000 kusov. Najväčšia zbierka starovekého beninského umenia teraz nie je vystavená v Nigérii, ale v múzeách Londýna a Berlína.
Rezbárstvo dnes
Dnešné Benin City je rušné mesto, podobne ako veľa iných miest v Nigérii. No stopy jeho bývalej slávy sa zachovali. Palác bol prestavaný a sídli v ňom dnešný oba. Môžete vidieť aj zvyšky hlbokej vodnej priekopy, ktorá obklopovala staroveké mesto; a keď budete pozorne počúvať, začujete tlmené ťuk, ťuk, ťuk, búchanie dlátom do dreva.
Muž, ktorý sa volá Johnson, vyrezáva v Benin City drevené plastiky už 20 rokov. V predchádzajúcich storočiach sa drevené a mosadzné hlavy vyrábali na pamiatku zomrelých; zdobili oltáre na uctievanie predkov. Ale hlavy, ktoré vyrezáva Johnson, nepripomínajú tie, ktoré sa predtým používali na náboženské účely. Jeho hlavy slúžia len ako dekorácia.
Johnson pracuje s ebenom, tvrdým, lámavým drevom, ktoré je ideálne na vyrezávanie. Najčastejšie používa vnútorné čiže jadrové drevo stromu. Nigérijské ebenové jadrové drevo je často čierne ako uhoľ, hoci drevo niektorých stromov má pruhy alebo sivú až čiernu farbu. Do vyrezávaného predmetu vkladá trocha splintu čiže vonkajšieho dreva; to dodáva predmetu efektnú červenú farbu, ktorá dopĺňa čiernu. Červený i čierny eben vybrúsi do krásneho lesku.
V Nigérii je hojnosť ebenu. Keď eben zotnú, často ho niekoľko mesiacov nechajú v lese, aby vyschol. A aj po tom, ako ebenový kmeň príde do Johnsonovej dielne, nechá ho ešte niekoľko mesiacov schnúť, až potom ho použije. Toto je veľmi dôležité, lebo drevo, ktoré nie je vyschnuté, môže meniť svoj tvar a popraskať.
Keď je Johnson pripravený vyrezávať, najprv ručnou pílou odreže kus dreva dlhý asi 40 centimetrov. Potom čaká ešte týždeň, aby sa uistil, že drevo nepraská; kriedou vyznačí tvar hlavy, ktorý chce vyrezávať, a potom sa dá do práce.
Najprv používa ploché dláto, potom zahnuté a potom ostrejšie dláto. Ďalej brúsi rašpľou. Potom používa rezbársky nôž na vyrezanie detailov. Johnson sa pri práci veľmi sústredí. Neopatrnosť môže spôsobiť, že hlava bude mať čudný úsmev alebo jedno oko sa bude pozerať nesprávnym smerom.
Keď je vyrezávanie skončené, Johnsonovi učni začnú kus brúsiť a brúsia ho stále jemnejším šmirgľovým papierom. Nakoniec naň nanesú lak na nábytok alebo lak na topánky a vyleštia ho kefou na topánky, aby sa leskol. Vyrezanie takej hlavy, akú vidno na týchto obrázkoch, trvá dva dni. Ďalšie tri dni zaberie brúsenie a leštenie.
Keď je rezba hotová, Johnson ju na niekoľko mesiacov odloží, aby sa uistil, že sa neobjavia nijaké pukliny. Keď bolo drevo pred vyrezávaním dôkladne vysušené, neobjavia sa žiadne pukliny. Tak to obyčajne aj je. Ak sa objaví puklina, rezba ide naspäť do dielne, kde sa pukliny vyplnia, výrobok sa obrúsi a opäť vyleští.
Naučiť sa rezbárskemu umeniu
Pán Johnson má šesť učňov vo veku od 10 do 18 rokov. Rezbárskemu umeniu sa učia od konca, od posledného úkonu po prvý. V tomto poradí je prvou prácou, ktorú sa učeň učí, leštenie. Potom sa učí brúsiť. Neskôr mu ukážu, ako sa pracuje s rašpľou. Napokon nadíde deň, keď zoberie do ruky ploché dláto a urobí prvé rezy do nového kusa dreva.
„Rezbárom nemôže byť každý,“ hovorí pán Johnson. „Najprv je potrebný talent spolu so schopnosťou sústrediť sa. Musíte sa tiež naučiť, ako byť spokojný so svojím pokrokom a ako sa vyrovnávať s neúspechmi. Potrebujete aj vytrvalosť, lebo trvá aspoň tri roky, kým sa stanete dobrým rezbárom. Ale to ešte nie je koniec — učenie sa nikdy nekončí. Praxou sa stále zlepšujete.“
[Rámček/obrázok na strane 20]
Mravec a rezbár
Niektorí ľudia hovoria, že africké umenie je dlžníkom bieleho mravca čiže termita. Rezbár urobí plastiku a biely mravec ju potom (s určitým prispením tropického podnebia) niekedy za niekoľko dní zničí! Po stáročia boli rezbári vďaka bielym mravcom stále zamestnaní. Je to nekonečný, no konštruktívny kolobeh: Mravec zničí a rezbár začne odznovu, pričom má príležitosť zlepšiť sa vo svojej zručnosti a rozvinúť nápadité nové štýly.
V knihe African Kingdoms (Africké kráľovstvá) sa píše: „Pleseň a usilovný biely mravec sa postarali o to, aby rezbári nemali nijakú možnosť niečo odkopírovať alebo byť ovplyvnení štýlom predchádzajúcich diel. Toto, spolu s potrebou vytvárať nové diela, dávalo väčšiu príležitosť na variácie tvarov; dávalo tiež oveľa menšiu možnosť kopírovať a výsledok oveľa viac závisel od zručnosti jednotlivca a jeho fantázie.“
Niektorí hovoria, že tento vzťah mravca a rezbára pomáha vysvetliť umeleckú dokonalosť, ktorá tak preslávila africké umenie. V knihe Nigerian Images (Nigérijské umenie) učenec William Fagg píše: „Vzdajme... hold bielemu mravcovi, ktorý, hoci môže byť pri väčšine činností človeka nevítaný, bol počas stáročí a tisícročí v nepretržitom a úžasne produktívnom vzťahu s tropickým rezbárom.“
[Prameň ilustrácie]
S láskavým dovolením Dr. Richarda Bagina
[Obrázky na strane 19]
Vyrezávanie plastiky:
1. výber najlepšieho kusa dreva,
2. vyznačenie hlavy, ktorá sa bude vyrezávať,
3. práca s dlátom, 4. brúsenie, 5. leštenie