Hluk — novodobé zlo
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BRITÁNII
„Jeden z najväčších zdrojov stresu v živote.“ — Makis Tsapogas, poradca Svetovej zdravotníckej organizácie.
„Najvtieravejší znečisťujúci prvok Ameriky.“ — The Boston Sunday Globe, USA.
„Najhoršie znečisťovanie našich čias.“ — Daily Express, Londýn (Anglicko).
NEMÔŽETE ho vidieť, ovoňať, ochutnať ani sa ho dotknúť. HLUK, kliatba súčasného mestského života, znečisťuje aj vidiek.
Jeden americký prírodovedec, ktorý strávil asi 16 rokov zaznamenávaním zvukov prírody, zistil, že jeho úloha je čím ďalej tým ťažšia. Roku 1984 pracoval na 21 miestach štátu Washington (USA), ktoré boli vždy na 15 minút alebo i viac úplne bez hluku. O päť rokov boli také miesta už len tri.
Pre mnohých obyvateľov sveta je náročné nájsť tri miesta úplne bez hluku. Celoštátna správa z Japonska za rok 1991 uvádza, že hluk vyvolal viac sťažností než všetky ostatné formy znečisťovania. Londýnske noviny The Times priliehavo opísali hluk ako „najväčšiu pohromu súčasného života“. Od znervózňujúceho vytrvalého štekania psa až po rev susedovho sterea či ustavičné jačanie autoalarmu alebo autorádia sa hluk stal bežnou súčasťou života. No znečisťovanie hlukom nie je nové. Má dlhú históriu.
Nie je to nový problém
Aby sa predišlo dopravnej zápche, Julius Caesar zakázal, aby v centre Ríma vo dne premávala kolesová doprava. Žiaľ, pre neho i pre jeho spoluobčanov tento výnos prispel k vzniku intenzívneho znečisťovania hlukom v noci, „lebo drevené kolesá alebo kolesá so železnými obručami hrkotali po kamenných kockách dláždenia“. (The City in History [Mesto v dejinách] od Lewisa Mumforda) O viac než storočie neskôr sa básnik Juvenalis sťažoval, že hluk odsúdil Rimanov na chronickú nespavosť.
V 16. storočí sa Londýn, hlavné mesto Anglicka, stal rušnou metropolou. „Prvá vec, ktorá musela zapôsobiť na väčšinu návštevníkov,“ píše Alison Plowdenová, autorka knihy Elizabethan England (Alžbetínske Anglicko), „bol hrmot: klepot a búchanie z tisícov dielní, hrkot a škrípanie vozových kolies, bučanie dobytka hnaného na trh, chrapľavé vykrikovanie pouličných predavačov vychvaľujúcich svoj tovar.“
Osemnáste storočie znamenalo začiatok technickej revolúcie. Teraz sa účinky mechanického hluku stali zjavnými, lebo robotníci v továrňach trpeli poruchami sluchu. Ale aj obyvatelia miest, ktorí nebývali blízko tovární, sa sťažovali na stále väčší hluk. Historik Thomas Carlyle „sa uchýlil do dobre chránenej miestnosti“ na streche svojho londýnskeho domu, aby unikol kikiríkaniu kohútov, klavírom susedov a blízkemu pouličnému ruchu. The Times píšu: „Nepomohlo mu to.“ Prečo? „Potom ho doháňal do šialenstva iný nápor hluku vrátane húkania lodných sirén a hvízdania lokomotív!“
Všadeprítomné novodobé znečisťovanie
Dnes sa tí, čo protestujú proti hluku, zameriavajú na letiská, lebo letecké spoločnosti úspešne odolávajú snahám prijať zákony proti znečisťovaniu hlukom. Malo to nejaký účinok, keď letisko v anglickom Manchesteri po každom štarte nadzvukového lietadla Concorde automaticky nariadilo zaplatiť pokutu? Nie. Jeden kapitán Concordu pripustil, že lietadlo je hlučné, ale keby vzlietlo s menším nákladom pohonných hmôt, čím by sa hluk zmenšil, nedoletelo by bez medzipristátia do Toronta či do New Yorku.
Rovnaký problém predstavuje otázka, ako zmenšiť hluk v cestnej doprave. Napríklad štúdie v Nemecku ukázali, že tento druh znečisťovania vyrušuje 64 percent obyvateľstva. A je to stále väčší problém, údajne tisíc ráz väčší než pred vznikom motorizovanej spoločnosti. Jedna správa z Grécka uvádza, že „Atény sú jedným z najhlučnejších miest v Európe a je tam taký strašný hluk, že poškodzuje zdravie Aténčanov“. Podobne Japonský úrad životného prostredia pozoruje zhoršujúci sa trend v hlučnosti premávky a pripisuje ho ustavičnému nárastu v používaní automobilov. Pri nízkej rýchlosti je hlavným zdrojom hluku motor auta a pri rýchlosti nad 60 kilometrov za hodinu robia najviac hluku pneumatiky.
V Británii je najväčším dôvodom na sťažnosti hluk vznikajúci v domácnostiach. Roku 1996 zaznamenal Britský autorizovaný inštitút environmentálneho zdravia 10-percentný nárast sťažností na hlučných susedov. Istá hovorkyňa tohto inštitútu povedala: „Je ťažké vysvetliť to. Jedným faktorom môže byť skutočnosť, že hektické tempo v zamestnaní vedie pracujúcich k vyšším požiadavkám na pokoj a ticho doma.“ V roku 1994 sa dve tretiny sťažností podaných v Británii týkali púšťania hudby neskoro v noci a hlučných motorov áut, autoalarmov a klaksónov. Ale ako je to s tými asi 70 percentami obetí hluku, ktoré sa nesťažujú zo strachu pred represáliami? Hluk je problém, ktorý preniká skutočne všade.
Následkom tohto rozšíreného zla žiadajú organizácie, ktorých cieľom je chrániť životné prostredie, zákony obmedzujúce znečisťovanie hlukom. V Spojených štátoch napríklad prijali niektoré komunity miestne predpisy na obmedzenie používania záhradných mechanizmov. V Británii sa nový zákon o hluku zameriava na hlučných susedov a umožňuje na mieste pokutovať narušenie pokoja od jedenástej hodiny večer do siedmej hodiny ráno. Miestne úrady majú dokonca oprávnenie skonfiškovať príliš nahlas pustené stereofónne zariadenie. No i tak hluk pretrváva.
Keďže znečisťovanie hlukom je naozaj rastúci problém, ako obeť sa azda právom pýtate, čo môžete robiť. Ale aj to, ako sa vyhnúť spôsobovaniu hluku. Bude niekedy trvalý pokoj a ticho? Odpovede na tieto otázky si prečítajte v nasledujúcich článkoch.