Čo je v najlepšom záujme dieťaťa?

ROZVIESŤ sa, či nerozviesť? To je veľká otázka v mysli mnohých ľudí, ktorí žijú v nešťastnom manželstve. Pred mnohými rokmi sa na rozvod hľadelo s neľúbosťou, ak nie s otvoreným odsúdením, a to z morálnych i z náboženských dôvodov. A mnohí ľudia, ktorí žili v nešťastnom manželstve, obvykle zostávali spolu kvôli deťom. No zásady tohto sveta sa neskôr radikálne zmenili. Dnes je rozvod všeobecne prijímaný.

Avšak aj napriek tomu, že rozvod je prijímaný, stále viac rodičov, sudcov, odborníkov na spoločenské vzťahy a iných vyjadruje znepokojenie nad negatívnymi účinkami rozvodu na deti. Počuť stále viac varovných hlasov. Narastajúce množstvo dôkazov ukazuje, že rozvod má na dieťa ničivé účinky. Rodičia sú nabádaní myslieť na následky, ktoré bude mať rozvod pre nich i pre ich deti. Sociologička Sara McLanahanová z Princetonskej univerzity hovorí, že „dve tretiny až tri štvrtiny rodín, v ktorých dochádza k rozvodu, by pravdepodobne mali viac a vážnejšie uvažovať o tom, či konajú správne“.

Nedávne štúdie ukázali, že deti z rozvedených rodín sú vo väčšom nebezpečenstve, že oťarchavejú ako mladistvé, že nedokončia školu, že budú trpieť depresiou, zažijú rozvod vlastného manželstva a ocitnú sa v radoch poberateľov sociálnej podpory. V západných krajinách je rozvodom ovplyvnené jedno dieťa zo šiestich. Historička Mary Ann Masonová v knihe o otázkach súvisiacich so zverením dieťaťa do výchovy v Spojených štátoch poznamenala: „U dieťaťa, ktoré sa narodilo v roku 1990, bola asi 50-percentná pravdepodobnosť, že bude podliehať súdnej právomoci nejakého súdu v prípade zaoberajúcom sa otázkami, kde a s kým bude dieťa žiť.“

Nanešťastie, prejavy nenávisti sa rozvodom vždy nekončia, keďže rodičia môžu pokračovať v právnom boji o zverenie dieťaťa do výchovy a o právo na styk s dieťaťom, čím svojim deťom spôsobujú ďalší stres. Tieto emocionálne nabité zrážky v nepriateľskom ovzduší súdnych siení vystavujú lojálnosť detí voči rodičom skúške a často v nich zanechávajú pocit bezmocnosti a strachu.

Jedna rodinná poradkyňa povedala: „Rozvod nie je vyslobodením pre deti. Niekedy je vyslobodením pre dospelých.“ Skutočnosť je taká, že rozvodom si rodičia možno vyriešia svoje ťažkosti, ale súčasne uštedria úder svojim deťom, ktoré budú možno po celý zvyšok života bojovať o to, aby sa s tým vyrovnali.

Alternatívne možnosti pri zverovaní dieťaťa do výchovy

V nepriateľskej atmosfére a citovom strese v období rozpadu manželstva je mimoriadne náročné dohodnúť sa na budúcom zverení detí do výchovy pokojným a rozumným spôsobom. Aby sa minimalizovali osobné stretnutia rodičov a aby sa predišlo nepriateľským súdnym sporom, niektoré súdne obvody ponúkajú alternatívny spôsob riešenia sporov, napríklad mimosúdne sprostredkovanie.

Keď sa pri tomto sprostredkovaní postupuje správne, umožní to rodičom dospieť k vzájomnej dohode a nenechať rozhodnutie o umiestnení detí na sudcu. Ak sprostredkovanie nie je možné, rodičia možno budú schopní dospieť k nejakej dohode o zverení detí do výchovy a o návštevách prostredníctvom svojich právnikov. Keď potom rodičia k dohode dospejú a dohodu písomne zaznamenajú, sudca môže podpísať súdny príkaz, ktorý obsahuje ich želania.

Keď sa rodičia nedokážu dohodnúť na tom, ako bude výchova detí zabezpečená, právny systém vo väčšine krajín stanoví nejaký spôsob, ako sa pokúsiť zabezpečiť, aby boli chránené najlepšie záujmy detí. Sudca bude prihliadať predovšetkým na záujmy detí, nie rodičov. Zváži mnoho dôležitých faktorov, napríklad želania rodičov, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov, čo dieťa uprednostňuje a schopnosť každého z rodičov zabezpečiť každodennú starostlivosť. Potom rozhodne o tom, kde a s kým bude dieťa žiť, ako aj o spôsobe, akým budú rodičia robiť dôležité rozhodnutia o budúcnosti dieťaťa.

V prípade zverenia dieťaťa do výlučnej výchovy môže mať právomoc robiť rozhodnutia jeden rodič. V prípade výchovy so spoločným právom rozhodovať sa na závažných rozhodnutiach, ako je napríklad zdravotnícka starostlivosť o dieťa a jeho vzdelávanie, musia dohodnúť obaja rodičia.

Otázky, s ktorými sa možno stretnete

Rodičia, ktorí sú Jehovovými svedkami, musia pri spore o zverenie detí do výchovy zvažovať aj to, čo je v najlepšom záujme duchovnosti ich detí. Napríklad čo ak rodič, ktorý nie je svedkom, je proti akémukoľvek biblickému školeniu detí? Alebo čo ak rodič, ktorý nie je svedkom, je vylúčený z kresťanského zboru?

Takéto situácie môžu spôsobiť, že pre kresťanských rodičov bude rozhodovanie oveľa zložitejšie. Chcú konať múdrym a rozumným spôsobom a chcú si aj zachovať dobré svedomie pred Jehovom, keď na modlitbách zvažujú, čo by bolo pre deti najlepšie.

V nasledujúcich článkoch sa budeme venovať takým otázkam, ako napríklad: Ako sa pri zverovaní detí do výchovy pozerá zákon na otázku náboženstva? Ako môžem úspešne zvládnuť náročnú úlohu, ktorú spor o zverenie detí do výchovy predstavuje? Ako sa môžem vyrovnať s tým, že mi dieťa nebolo zverené do výchovy? Ako sa pozerať na možnosť dohody o výchove so spoločným právom rozhodovať spolu s rodičom, ktorý bol vylúčený z kresťanského zboru?