Moskva — jej 850. výročie

Mesto, ktoré prežilo

„PRÍĎ ku mne, brat, do Moskvy.“ Zdá sa, že toto pozvanie od Jurija Dolgorukého pre jeho spoluknieža z roku 1147 je v historických análoch prvou zmienkou o Moskve. Tento dátum — spred 850 rokov — bol prijatý ako dátum založenia Moskvy, hlavného mesta Ruska, hoci archeologické doklady ukazujú, že na tomto mieste už dávno predtým existovala osada.

V očakávaní osláv 850. výročia Moskvy boli obnovené a reštaurované stovky mestských zariadení — štadióny, divadlá, kostoly, železničné stanice, parky a verejné budovy. Aká úžasná premena! „Celé bloky domov sa zmenili na nepoznanie,“ poznamenala jedna Moskovčanka.

Počas našej návštevy Moskvy v júni tohto roku sme videli tímy pracujúce na reštauračných projektoch všade v centre mesta blízko Červeného námestia. Práce prebiehali 24 hodín denne. A pripomienky 850. výročia boli všade — vo výkladoch, v metre, na stĺpoch pouličného osvetlenia, na predávanom tovare — dokonca ho spomenuli v predstavení Moskovského cirkusu, ktoré sme navštívili.

V septembri, keď sa na mimoriadnych oslavách 850. výročia zúčastnili tisícky návštevníkov z celého sveta, bol zlepšený vzhľad Moskvy naozaj nápadný. Áno, Moskva prežila napriek obdobiam hrozného nešťastia v svojej histórii a dnes prekvitá.

Jedno takéto obdobie v histórii Moskvy mal zjavne na mysli istý biblický učenec, keď na začiatku minulého storočia komentoval „boj“, ktorý je v Biblii spájaný s „Armagedonom“. (Zjavenie 16:14, 16, King James Version) Ako poznamenal, niektorí tvrdili, že miestom Armagedonu má byť Moskva, hoci on sám taký názor nezastával.a

Prečo to niektorí tvrdili? Nuž, zamyslime sa nad strhujúcimi a často tragickými udalosťami v dejinách Moskvy.

Prežitie raných rokov

Moskva leží na strategickej križovatke blízko veľkých riek (Oka, Volga, Don a Dneper). Knieža Dolgorukij „položil základy mesta Moskvy“, hovorí kronika z roku 1156 a zrejme tým myslí, že postavil prvé opevnenia — valy zo zeminy a na nich drevené hradby. Tento Kremeľ — čiže pevnosť — bol postavený na území v tvare trojuholníka medzi riekou Moskvou a jej malým prítokom, riekou Neglinnaja.

Žiaľ, len o 21 rokov neskôr knieža neďalekej Riazane „zaútočil na Moskvu a celé mesto spálil“. Moskva bola znovu vystavaná, ale v decembri roku 1237 ju dobyli a opäť do základov spálili Mongoli pod vedením Batu-chána, vnuka povestného Džingischána. Mongoli vyrabovali toto mesto aj v roku 1293.

Zdá sa vám pozoruhodné, že Moskva prežila každý ochromujúci úder? Mesto sa navyše v roku 1326 stalo náboženským centrom Ruska, keď moskovské knieža Ivan Kalita presvedčil hlavu ruskej pravoslávnej cirkvi, aby patriarcha býval v Moskve.

Napokon, za vlády Ivana Veľkého (1462–1505), získala Moskva nezávislosť od Mongolov. V roku 1453 padlo mesto Konstantinopol (dnes Istanbul) do rúk osmanských Turkov, ktorí ponechali vládcov Ruska ako jediných pravoslávnych panovníkov na svete. Výsledkom toho bolo, že Moskvu začali označovať za „tretí Rím“ a ruskí vládcovia boli nazývaní cári čiže cézari.

V záverečnom období vlády Ivana Veľkého — v čase, keď Krištof Kolumbus podnikal námorné výpravy na americký kontinent — bol Kremeľ rozšírený a boli postavené murované hradby a veže, ktoré ostali dodnes takmer nezmenené. Hradby sú viac ako dva kilometre dlhé, až 6 metrov hrubé a 18 metrov vysoké a ohraničujú územie Kremľa s rozlohou skoro 30 hektárov.

Možno vás prekvapí, že v polovici 16. storočia sa o Moskve hovorilo, že je väčšia ako Londýn. Potom prišla 21. júna 1547 katastrofa, keď mesto postihol pustošivý požiar, ktorý zanechal bez domova prakticky všetkých obyvateľov. Pohotový ľud Moskvy opäť staval. V tom čase sa tiež objavuje Chrám Vasilija Blaženého, ktorý bol postavený na oslavu vojenských víťazstiev nad Tatármi čiže Mongolmi v Kazani. Ešte aj dnes je toto majstrovské staviteľské dielo na Červenom námestí (dokončené v roku 1561) všeobecne známym symbolom Moskvy.

Asi o desať rokov neskôr, v roku 1571, spôsobili krymskí Mongoli neuveriteľnú skazu, keď Moskvu dobyli a obsadili. Spálili prakticky všetko s výnimkou Kremľa. Záznamy prezrádzajú, že z 200 000 obyvateľov mesta prežilo len 30 000. „Rieka Moskva bola taká naplnená telami, že bol odklonený jej tok a voda bola kilometre po prúde karmínovo červená,“ uvádzajú redaktori vydavateľstva Time-Life v knihe Rise of Russia (Vzostup Ruska).

Moskva musela byť opäť obnovená. A aj bola! Časom sa mesto opäť rozšírilo smerom von z Kremľa a postupne vznikali väčšie a väčšie kružnice hradieb, ktoré uzatvárali časti nazývané Kitajgorod, Belyj gorod a Zemľanoj gorod. Podobné okružné usporiadanie má Moskva dodnes, i keď dnes je Kremeľ obkolesený cestnými okruhmi, nie hradbami.

V tom čase boli ľudia v Moskve veľmi utláčaní tyranskou vládou Ivana Hrozného, vnuka Ivana Veľkého. Potom, v roku 1598, zomrel bez dediča Fiodor, syn a následník Ivana Hrozného. Tak sa začal „čas ťažkostí“, ktorý kniha Rise of Russia nazýva „najdivokejším a najzmätenejším obdobím celej ruskej histórie“. Trval asi 15 rokov.

Vydržala neobyčajnú krízu

Krátko po tom, čo na trón zasadol Boris Godunov, Fiodorov švagor, postihlo Moskvu hrozné sucho a hladomor. Počas jedného sedemmesačného obdobia v roku 1602 údajne zomrelo 50 000 ľudí. Od roku 1601 do roku 1603 zahynulo v meste dovedna viac než 120 000 ľudí.

Vzápätí po tejto pohrome vtrhol s poľskou vojenskou pomocou do Ruska muž, ktorý sa vyhlasoval za knieža Dimitrija, syna Ivana Hrozného. V skutočnosti dôkazy naznačovali, že pravý Dimitrij bol zavraždený v roku 1591. Keď v roku 1605 Godunov neočakávane zomrel, takzvaný Lžidimitrij vstúpil do Moskvy a bol korunovaný za cára. Po krátkej 13-mesačnej vláde bol odporcami popravený.

Nasledovali ďalší falošní kandidáti na trón vrátane Lžidimitrija II., ktorému takisto pomáhalo Poľsko. Intrigy, občianske vojny a vraždy boli bežné. Poľský kráľ Žigmund III. Vasa vtrhol do Ruska v roku 1609 a časom bola podpísaná zmluva, na základe ktorej bol jeho syn Vladislav IV. Vasa uznaný za ruského cára. Keď Poliaci v roku 1610 prenikli do Moskvy, mesto sa dostalo pod poľskú nadvládu. Ale Rusi čoskoro povstali proti Poliakom a koncom roku 1612 ich z Moskvy vyhnali.

Tieto strašné časy ťažkostí zmenili Moskvu na ‚pustú krajinu zarastenú bodľačím a burinou, ktorá sa na kilometre rozprestierala na miestach niekdajších ulíc‘. Hradba Zemľanného goroda bola spálená a budovy Kremľa boli v dezolátnom stave. Švédsky vyslanec, ktorý tam bol na návšteve, dospel k záveru: „To bol hrozný a katastrofálny koniec povestného mesta Moskvy.“ Ale mýlil sa.

V roku 1613 bol z rodiny Romanovovcov zvolený cár a táto nová romanovovská dynastia cárov trvala viac než 300 rokov. Hoci nový cár Michail následkom spustošenia údajne „nemal kde bývať“, Moskva bola znova vystavaná a opäť sa stala významným mestom sveta.

V roku 1712 cár Peter Veľký, Michailov vnuk, presťahoval hlavné mesto Ruska z Moskvy do St. Peterburgu, ktorý vystaval pri Baltickom mori. Ale Moskva ostala milovaným „srdcom“ Ruska. Francúzsky cisár Napoleon Bonaparte, ktorý mal dobyvačné zámery, údajne povedal: ‚Ak dobyjem Peterburg, zmocním sa hlavy Ruska, a ak dobyjem Moskvu, zničím jeho srdce.‘

Napoleon sa zmocnil Moskvy, ale ako ukazujú dejiny, bolo to jeho srdce, ktoré bolo zničené, a nie Moskva. To, čo sa v Moskve stalo, bolo také strašné, že očividne preto niektorí stotožňovali Moskvu s Armagedonom.

Moskva vstáva z popola

Na jar roku 1812 vtrhol Napoleon do Ruska s vojenskou silou takmer 600 000 mužov. Rusi si osvojili politiku „spálenej zeme“, ustúpili a nenechali pre nepriateľa nič. Napokon sa rozhodli prenechať opustenú Moskvu Francúzom.

Mnohí odborníci hovoria, že samotní Moskovčania radšej svoje mesto zapálili, než by ho nechali Francúzom. „Víchrica zmenila oheň na ozajstné peklo,“ uvádza jedna kniha o ruských dejinách. Ako táto kniha vysvetľuje, Francúzi zostali bez potravy a bez krmiva pre zvieratá: „Rusi nedali francúzskej armáde ani jedno vrece múky, ani vozík sena.“ Francúzi nemali inú možnosť, a tak opustili Moskvu ani nie po šiestich týždňoch odvtedy, čo tam vstúpili, a na ústupe stratili takmer celú armádu.

Odvážni Moskovčania zachránili svoje slávne mesto a s pevným odhodlaním Moskvu zdvihli z popola. Alexander Puškin, často považovaný za najväčšieho ruského básnika, mal 13 rokov, keď Napoleon vtrhol do jeho milovaného rodiska, do Moskvy. O Moskve napísal: „Jak mnoho v tomto zvuku to ruské srdce zažíva, jak mnoho sa v ňom ozýva!“

Prežitie a prosperita

Mnohí ľudia žijúci dnes spomínajú, či už majú vlastné spomienky alebo to vedia z filmov, mimoriadne ťažké časy, ktoré Moskva zažila počas Ruskej revolúcie, ktorá sa začala v roku 1917. Mesto predsa však nielen prežilo, ale aj prosperovalo. Bolo postavené metro a tiež kanál Moskva-Volga, ktorý mal zásobovať mesto vodou. Negramotnosť bola v podstate odstránená a koncom 30. rokov mala Moskva viac než tisíc knižníc.

V roku 1937 niekdajší starosta anglického Manchesteru v knihe Moscow in the Making (Vývoj Moskvy) napísal: „Ak by nebola žiadna veľká vojna... verím, že na konci tohto desaťročného plánu bude Moskva na dobrej ceste stať sa, pokiaľ ide o zdravie, pohodlie a životnú úroveň všetkých občanov, najlepšie projektovaným veľkým mestom, aké kedy svet poznal.“

Ale v júni 1941 Nemecko podniklo nevyprovokovaný útok na svojho spojenca — Rusko, s ktorým ani nie dva roky predtým podpísalo pakt o neútočení. Do októbra sa nemeckí vojaci priblížili ku Kremľu na vzdialenosť 40 kilometrov. Pád Moskvy sa zdal neodvratný. Približne polovica zo 4,5 milióna obyvateľov Moskvy sa z mesta vysťahovala. Asi 500 tovární zbalilo svoje strojové zariadenie a poslalo ho na nové miesta vo východnom Rusku. Ale Moskva odmietla padnúť. Mesto doslova zakopali, zabarikádovali a Nemcov zahnali.

Moskva, tak ako mnoho ďalších ruských miest, hrozne trpela. „Za jedno storočie Moskva podstúpila toľko,“ napísal jeden americký reportér, ktorý tu žil v 30. a 40. rokoch, „že sa divím, ako to prežila.“ Je naozaj pozoruhodné, že Moskva prežila a stala sa jedným z najväčších a najdôležitejších miest dnešného sveta.

Dnes má Moskva viac než deväť miliónov obyvateľov a rozlohu 1000 štvorcových kilometrov, čo ju robí väčšou a ľudnatejšou ako mesto New York. Kremeľ obkolesuje rad cestných okruhov, a tak vonkajšie hranice Moskvy zhruba vytvára takmer 100-kilometrový moskovský cestný okruh. Široké bulváre vybiehajú von z centra ako špice kolies.

Väčšina Moskovčanov však cestuje nádherným mestským metrom, ktoré bolo rozšírené na deväť trás a asi 150 staníc, takže slúži všetkým častiam mesta. Stanice moskovského metra nazýva World Book Encyclopedia „najvyzdobenejšími na svete“. Niektoré stanice vyzerajú ako paláce, vyzdobené lustrami, sochami, farebným sklom a množstvom mramoru. V skutočnosti prvých 14 postavených staníc bolo obložených viac ako 70 000 štvorcovými metrami mramoru, čo je viac než vo všetkých palácoch, ktoré vystavali Romanovovci za vyše 300 rokov!

Mesto dostáva novú tvár

Počas našej návštevy minulého leta sme sa viezli metrom, aby sme si pozreli jeden z najväčších renovačných projektov — obrovský 103 000-miestny Leninov štadión, postavený v južnej časti Moskvy v 50. rokoch. Keď sme prišli, inštalovali sa nové sedadlá a v duchu sme videli pohyblivú strechu, vďaka ktorej bude možné organizovať spoločenské udalosti po celý rok.

Nová a pekná bola fasáda povestného obchodného domu GUM naproti Kremľu krížom cez Červené námestie. Na druhej strane Kremľa, na mieste, kde predtým tiekla Neglinnaja, ktorá bola v minulom storočí odvedená do podzemia, je dnes upravený terén s tokom, ktorý je napodobnením toku niekdajšej rieky. Na druhej strane tohto toku sa v podzemí stavalo gigantické niekoľkoposchodové nákupné centrum s reštauráciami a ďalšími zariadeniami. Istá moskovská spisovateľka ho nazvala „najväčším európskym nákupným strediskom“, dodala však: „Aspoň tak sa domnievajú na úrade primátora.“

V inej oblasti neďaleko Kremľa prebiehala intenzívna výstavba a zdalo sa, že žeriavy sú všade. Vo výkopových jamách boli objavené archeologické poklady a jedno miesto, ktoré bolo úkrytom viac než 95 000 ruských a západoeurópskych mincí datovaných od 15. do 17. storočia.

Kostoly sa obnovovali a niektoré boli opätovne postavené. Katedrála Panny Márie Kazanskej na Červenom námestí, zničená v roku 1936 a nahradená verejnými záchodmi, už bola dokončená. Obrovská Katedrála Krista Spasiteľa, postavená na oslavu víťazstva nad Napoleonom, bola v roku 1931 počas komunistického protináboženského ťaženia vyhodená do vzduchu. V čase našej návštevy bola táto katedrála tesne pred dokončením na svojom pôvodnom mieste, tam, kde bol predtým po celé roky obrovský nekrytý plavecký bazén s vykurovaním.

Putovanie po staveniskách bolo vzrušujúce, zvlášť keď sme uvažovali o novom vzhľade, ktorý Moskva bude mať koncom roku. Ale dôvodom, prečo sme si Moskvu obľúbili, sú jej obyvatelia. „Návštevník je zaplavený všetkou tou priateľskosťou, ktorá je Moskovčanom vlastná,“ poznamenal raz istý moskovský dopisovateľ. Presvedčili sme sa o tom hlavne vtedy, keď sme sa natlačení okolo maličkého kuchynského stola tešili z láskyplnej vrúcnosti a pohostinnosti jednej ruskej rodiny.

Našťastie sme tiež zistili, že mnoho Moskovčanov sa dozvedelo pravý význam Armagedonu, bitky, v ktorej náš Stvoriteľ očistí zem. To uvedie dobu, keď všetci, ktorí ho skutočne milujú, budú môcť žiť spolu, a to nie v predsudkoch a podozrievaní, ale v pochopení a dôvere, ako Božie deti, ktoré sa navzájom milujú a zjednotene slúžia Bohu. (Ján 13:34, 35; 1. Jána 2:17; Zjavenie 21:3, 4) — Poslané.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 13]

Chrám Vasilija Blaženého a kremeľské hradby, všeobecne známe symboly Moskvy

[Obrázok na strane 15]

Všade sú pripomienky 850. výročia

[Obrázok na strane 16]

Povestný obchodný dom GUM a jeho nový vzhľad

[Obrázok na stranách 16, 17]

Mnohé stanice metra vyzerajú ako paláce

[Prameň ilustrácie]

Tass/​Sovfoto

[Obrázok na stranách 16, 17]

Renovovaný Leninov štadión

[Obrázok na strane 17]

Nové terénne úpravy okolia Kremľa

[Obrázky na strane 18]

Prebiehala tu intenzívna výstavba a zdalo sa, že stavebné žeriavy sú všade