Oslňujúce moskovské podzemné paláce
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V RUSKU
NEBOLO ťažké uhádnuť, kde sa nachádza podzemná dráha čiže metro. Do vchodu, ktorý vedie do podzemia, sa hrnul nekonečný prúd ľudí. Nad vchodom žiarilo jasnočerveným neónovým svetlom písmeno M. Predo mnou sa otvorili vchodové dvere. Vnútri som sa ocitol zoči-voči zvedavému pohľadu ľudí, ktorí rýchlo zostupovali dole a mizli akoby v nejakej priepasti. Sprvoti som váhal. No potom som sa vzchopil a nasledoval som ich.
Prvý raz vo svojom živote som bol v priestoroch podzemnej dráhy. A to nie hocijakej podzemnej dráhy — ale moskovského metra! Čo je však také zvláštne na podzemnej dráhe vo svete, ktorý človeku umožňuje cestovať do vesmíru, štiepiť atóm, ba i vykonávať zložité operácie mozgu?
Predovšetkým, dopočul som sa, že moskovské metro je pravdepodobne najkrajšou podzemnou dráhou na svete. Podľa jedného ruského príslovia „lepšie je niečo raz vidieť na vlastné oči, ako o tom stokrát počuť“. Keď som vlani v júli navštívil medzinárodný zjazd Jehovových svedkov v Moskve, veľmi som túžil previezť sa metrom.
Ako vzniklo
Roku 1902 ruský vedec a inžinier Bolinskij navrhol vybudovať povrchový dopravný systém, ktorý by prechádzal pozdĺž kremeľského múru a okolo centra mesta. Ale moskovská mestská rada v tom čase zamietla plány na vyvinutie tohto systému. O desať rokov neskôr začala rada venovať tejto myšlienke vážnu pozornosť — mal to byť prvý dopravný systém svojho druhu v Rusku — ale vypuknutie prvej svetovej vojny v roku 1914 oddialilo ďalší vývoj. Táto myšlienka bola oživená až v roku 1931. Vtedy Ústredný výbor Komunistickej strany Sovietskeho zväzu rozhodol, že v Moskve má byť vybudovaná prvá podzemná železnica v krajine. Rusko sa tak stalo 11. krajinou a Moskva 17. mestom, ktoré sa podujali na taký gigantický stavebný projekt.
Prvý úsek moskovskej veľkomestskej podzemnej dráhy s dĺžkou trate asi 11 kilometrov bol otvorený 15. mája 1935 o siedmej hodine ráno, iba tri roky po tom, čo sa začalo s výstavbou. Štyri vlaky premávali medzi 13 stanicami a boli schopné prepraviť asi 200 000 cestujúcich za deň. Na Moskovčanov i na zahraničných návštevníkov metro zapôsobilo. Bolo také nové, také neobyčajné! Ľudia po večeroch čakali v rade, aby mohli byť medzi prvými cestujúcimi metra. Bolo sa na čo pozerať. A ešte stále je.
Od roku 1935 bol tento systém rozšírený na deväť tratí, ktoré majú celkovú dĺžku asi 200 kilometrov a je na nich 149 staníc. Takmer všetky ostatné druhy verejnej dopravy v Moskve, vrátane letiska a riečnej dopravy, sú nejakým spôsobom napojené na cestovanie metrom. Vskutku, Moskovčania by si nedokázali predstaviť život bez metra. Je to pochopiteľné, lebo metro denne prepraví priemerne deväť miliónov cestujúcich, čo je skoro dvojnásobok počtu obyvateľov Fínska. Na porovnanie, podzemné dráhy v Londýne a v New Yorku prepravia spolu asi iba polovicu tohto počtu cestujúcich.
Pozrime sa naň bližšie
Ste zvedaví, čo leží v hĺbke 20 poschodí pod zemou? Pohyblivé schody nás rýchlo dopravujú dole. Je to iba jeden z asi 500 eskalátorov v celom systéme. Keby sa všetky umiestnili jeden za druhým, dosahovali by dĺžku vyše 50 kilometrov. A aké je to vzrušujúce, schádzať dolu 30-stupňovým svahom rýchlosťou takmer jeden meter za sekundu — to je približne dvojnásobok rýchlosti eskalátorov v mnohých iných krajinách!
Dostali sme sa na stanicu Majakovského. Jej architektúra na nás pôsobí tak, že sa cítime skôr akoby v dajakom paláci než v stanici podzemnej dráhy. Pripadá mi ťažké predstaviť si, že sme naozaj pod zemou. Takú nádhernú architektúru som zriedkakedy videl nad zemským povrchom, nieto ešte pod zemou. Nie div, že medzinárodná architektonická výstava, ktorá sa konala v rokoch 1937 až 1939, udelila vyznamenania piatim staniciam moskovského metra, včítane tejto. Pravdaže, nie všetky zo 149 staníc sú také veľkolepé ako stanica Majakovského; novšie stanice sú väčšinou skromnejšie — no i tak pôsobivé — každá je jedinečná svojím štýlom i vzhľadom.
Skoro všetky stanice môžu niečo povedať o ruskej histórii. Mramor, kamenina a žula, použité na výzdobu, boli privezené z 20 rôznych oblastí Ruska. A tak jedna obrázková príručka uvádza: „Celá krajina sa pustila pomáhať pri stavbe moskovského metra.“ Žula bola vo veľkom rozsahu použitá na dekoratívne vykladanie podláh, a to pre svoju trvanlivosť. To je dôležitý činiteľ vzhľadom na davy ľudí, ktoré denne napĺňajú stanice.
Zatiaľ čo sa tešíme z krás tohto podzemného paláca, všímame si vlaky, ktoré prechádzajú veľkou rýchlosťou sem a tam. Asi 90 sekúnd po tom, čo jeden odišiel zo stanice, už možno vidieť približujúce sa svetlá ďalšieho. Jazdia vlaky stále tak často? V dopravnej špičke áno. Inak jazdia asi v troj- až päťminútových intervaloch.
Sotva sme sa usadili na pohodlné sedadlá vo vlaku, cítime, ako prudko zrýchľuje až na maximálnu rýchlosť. Na svojej ceste sa rúti tunelom, ktorý má priemer iba šesť metrov, a to niekedy rýchlosťou takmer 100 kilometrov za hodinu. Človek by mohol precestovať celú trasu metra asi za šesť hodín! Moskovčania uprednostňujú metro nielen preto, že je najrýchlejším dopravným prostriedkom, ale aj preto, že je lacné a pohodlné. Vlani v júli, počas medzinárodného zjazdu Jehovových svedkov, jedna jazda metrom kamkoľvek stála desať rubľov, čo sa vtedy rovnalo jednému americkému centu.
Intervaly medzi vlakmi sú také krátke, že sa azda čudujete, ako môžu vlaky jazdiť takou vysokou rýchlosťou. Vysvetlenie je jednoduché. Na to, aby sa zabránilo haváriám, bol špeciálne navrhnutý systém automatického ovládania rýchlosti. Tento systém dohliada na to, aby vzdialenosť medzi vlakmi nikdy nebola menšia ako vzdialenosť potrebná na zastavenie vlaku pri jeho momentálnej rýchlosti. Inými slovami, keď sa vlak idúci rýchlosťou 90 kilometrov za hodinu priblíži k vlaku pred ním viac než na vzdialenosť nevyhnutnú na jeho zastavenie, automaticky začínajú účinkovať jeho brzdy. Navyše, strojvodca predného vlaku je varovaný poplašným signálom. Tento systém, prirodzene, značne zvyšuje bezpečnosť cestovania. Mohol by to byť dôvod, prečo sa Moskovčania, ktorí cestujú metrom, zdajú takí pokojní a uvoľnení? Väčšinou sedia potichu, čítajú si a očividne dôverujú, že sa bezpečne dostanú tam, kam chcú.
Svetlá a vzduch
Každý deň zavčas rána, keď sa začínajú roztáčať tisíce elektrických motorov a rozsvecovať státisíce svetiel, milióny ľudí sa začínajú predierať preplnenými podzemnými palácmi, kde asi 3200 vozňov podzemnej dráhy bude po celý deň striedavo otvárať a zatvárať dvere. To všetko umožňuje ohromné množstvo elektrickej energie.
Pri tejto prevádzke vzniká veľké množstvo tepla, ktoré je sčasti pohlcované okolitou zemou. No ako je to s prebytočným teplom, ktoré by mohlo spôsobiť prehriatie tunelov a staníc? Nuž, ako je to pre paláce aj vhodné, na každej stanici je v činnosti ventilačný systém, ktorý štyri razy za hodinu úplne vymení vzduch. V metre je vždy čerstvý vzduch, bez ohľadu na to, ako je naplnené ľuďmi. Faktom je, že mnohí pokladajú ventilačný systém v moskovskom metre za najlepší na svete.
Cez zimu však toto teplo príde vhod. Nie je potrebný nijaký vykurovací systém, s výnimkou budov metra a vchodov do neho umiestnených nad zemou. Vlaky, davy ľudí a samotná zem, ktorá naakumulovala teplo v priebehu jari a leta, hojne vydávajú dosť tepla na to, aby sa v podzemných palácoch udržiavala príjemná teplota.
Chvála zo všetkých strán
Ako by sa dalo očakávať, ilustrovaná brožúra-sprievodca metrom prekypuje chválou: „Moskovské metro je právom pokladané za jedno z najkrajších na svete. Jeho veľkolepé stanice s ich spletitou sieťou koľají, elektrickej inštalácie, potrubí a káblov predstavujú skutočne zaujímavé spojenie toho najlepšieho umeleckého snaženia a technickej vynachádzavosti. Nie sú to iba stanice, ale skôr majstrovské architektonické diela nenapodobiteľnej elegancie a čara, vkusne zdobené mramorom, žulou, oceľou a dlaždicami, zvýraznené osvetlením originálneho vzhľadu, sochami, mozaikami, rímsami, dekoratívnymi obkladmi, farebným sklom a tepanými reliéfmi. Na úprave a výzdobe sa podieľali najlepší architekti a umelci z celej krajiny,“ včítane sochárov.
Teraz, keď som navštívil Moskvu a sám som videl jej metro, môžem súhlasiť. Metro zapôsobilo aj na mnohých mojich zjazdových spoludelegátov. Jeden Nemec mi povedal: „Mal som pocit, akoby som vstúpil do nejakej koncertnej sály s nádhernými lustrami. Bol som očarený.“ Na jedného návštevníka zo Spojených štátov zapôsobila presnosť, čistota a výkonnosť metra. A istý zjazdový delegát zo vzdialenej Sibíri bol ohromený obrovskou veľkosťou a rozsahom podzemných stavieb.
Rád by som vás povzbudil, aby ste navštívili tieto oslňujúce podzemné paláce, ak budete niekedy v Moskve. Pamätajte: „Lepšie je niečo raz vidieť na vlastné oči, ako o tom stokrát počuť.“
[Prameň ilustrácie na strane 15]
Sovfoto/Eastfoto
[Obrázky na stranách 16, 17]
Niektoré z nádherných staníc moskovskej podzemnej dráhy
[Pramene ilustrácií]
Fotografie (v smere hodinových ručičiek zhora zľava): Laski/Sipa Press; Sovfoto/Eastfoto; Sovfoto/Eastfoto; Laski/Sipa Press; Laski/Sipa Press; Sovfoto/Eastfoto