Záplava informácií — INTERNETOVÁ KNIŽNICA Strážnej veže

Záplava informácií

DVADSIATE storočie je svedkom nebývalej záplavy informácií. Svet je nasýtený informáciami, či už prostredníctvom tlače, rozhlasového či televízneho vysielania, Internetu alebo iných prostriedkov. David Shenk vo svojej knihe Data Smog—Surviving the Information Glut (Dátový smog — prežiť nadbytok informácií) píše: „Informačná záplava sa objavila ako skutočná hrozba... Dnes stojíme pred vyhliadkou informačnej obezity.“

Pouvažujme o istých známych novinách len ako o jednom príklade. Hovorí sa, že bežné vydanie The New York Times v pracovný deň obsahuje viac informácií, než s koľkými sa priemerný človek v Anglicku v 17. storočí stretol za celý svoj život. Ale k návalu poskytovaných informácií okrem denníkov pridávajú aj časopisy a knihy každého druhu zaoberajúce sa množstvom námetov. Každoročne sa vydávajú desiatky tisíc kníh. A keďže množstvo vedeckých informácií sa každých šesť rokov zdvojnásobuje, neprekvapuje, že na celom svete je len technických periodík viac než 100 000. A aj Internet sprístupňuje používateľom počítačov obrovskú zbierku informácií.

A čo časopisy? Periodiká pre obchodníkov, ženské časopisy, časopisy pre dospievajúcich, časopisy zaoberajúce sa športom a zábavou — naozaj, časopisy takmer na každú tému a takmer z každej oblasti ľudského záujmu — zaplavili svet, a všetky sa dovolávajú našej pozornosti. A čo úloha reklamného agenta — „vychvaľovača ničotnosti“ — ako bol vhodne opísaný? Richard S. Wurman, autor knihy Information Anxiety (Informačná úzkosť), uvádza: „Reklamné agentúry vyhlásili vojnu našim zmyslom paľbou reklám, ktoré žiadajú, aby sme si ich pozreli, vypočuli, ovoňali a ohmatali.“ Trvajú na tom, že tento najnovší výrobok, najnovšiu verziu potrebujete, aby ste sa vyrovnali svojim susedom.

Austrálsky psychológ a sociológ Dr. Hugh MacKay povedal, že ‚svet je zaplavený informáciami a ľudia sú pozývaní, aby sa pripojili k rýchlemu prúdu na informačnej diaľnici‘. Dr. MacKay vidí problém v tom, že explózia spravodajských programov v rozhlase a televízii spolu so súčasnou prudkou explóziou počítačových informačných sietí vytvorili svet, kde mnohí reagujú na informácie v masmédiách, ktoré sú v podstate často len čiastočným opisom skutočností a udalostí, nie úplnou správou.

Čo je to informácia?

Latinský koreň tohto slova — informare — nesie myšlienku tvárnenia hmoty, tak ako hrnčiar tvárni hlinu. Preto niektoré definície prisudzujú slovu „informovať“ význam „tvárniť myseľ“, „formovať či školiť myseľ“. Väčšina čitateľov si dobre pamätá čas, a nebolo to tak dávno, keď informácie boli jednoducho zoznamom skutočností či dát, ktoré nám prezradili také podrobnosti ako kto, kde, čo, kedy alebo ako. V oblasti informácií nejestvoval nijaký zvláštny jazyk alebo slovník. Všetko, čo sme museli urobiť, bolo vyžiadať si ich alebo vyhľadať ich.

Ale prišli 90. roky a ľudia vymysleli tak veľa nových slov súvisiacich s informáciami, že tieto slová samy môžu spôsobovať zmätok. Zatiaľ čo niektoré z týchto slov či vyjadrení sú pomerne jednoduché a zrozumiteľné, ako napríklad „infománia“, „technofília“ a „informačná éra“, iné môžu spôsobiť skutočné problémy. Dnes je svet zmietaný infomániou — presvedčením, že ten, kto má najviac informácií, má výhodu oproti iným, ktorí sú menej schopní ich získať, a že informácia už nie je iba prostriedkom na dosiahnutie cieľa, ale cieľom samotným.

Táto mánia je živená záplavou telekomunikačných systémov, ako je fax, mobilný telefón a osobný počítač, ktorý niektorí považujú za symbol a maskota informačnej éry. Je pravda, že pohodlie, rýchlosť a výkonnosť počítačov otvorili taký prístup k informáciám, aký človek nikdy predtým nemal — až taký, že Nicholas Negroponte z Technologického inštitútu v Massachusetts povedal: „Práca s počítačom prestala byť technickou záležitosťou. Je to spôsob života.“ Preto informácie a technické zariadenia, ktoré ich prenášajú, začali byť mimoriadne cenené a v niektorých prípadoch ctené obrovskými skupinami kultových prívržencov vo všetkých častiach zeme. Televízne správy a aktuality sa stavajú takmer na roveň neomylnej pravdy, zatiaľ čo sa v televíznych diskusných reláciách vylievajú oceány banálností, ktoré hltá často nekritická a ľahkoverná verejnosť.

Pretože informačná éra zmenila spôsob nášho života a práce, mnohí ľudia dnes trpia niektorou z foriem „informačnej úzkosti“. Čo to vlastne informačná úzkosť je? Ako môžete zistiť, či vás ovplyvňuje? Dá sa s ňou niečo robiť?

[Prameň ilustrácie na strane 3]