Čo zapríčiňuje informačnú úzkosť?

„INFORMAČNÚ ÚZKOSŤ spôsobuje neustále sa zväčšujúca priepasť medzi tým, čomu rozumieme, a tým, čomu by sme podľa nášho názoru mali rozumieť. Je to čierna diera medzi dátami a poznaním a vzniká vtedy, keď nám informácie nepovedia to, čo chceme alebo potrebujeme vedieť.“ Tieto slová napísal Richard S. Wurman v knihe Information Anxiety. „Ľudia si dlho neuvedomovali, koľko toho nevedia — nevedeli, čo nevedia. Ale teraz vedia, čo nevedia, a to ich skľučuje.“ Preto si väčšina z nás azda myslí, že by sme mali vedieť viac, ako vieme. Z prílivu informácií, ktoré k nám prichádzajú, zachytíme len veľmi málo dát. Často sme však bezradní, pokiaľ ide o to, čo s nimi robiť. Súčasne sa azda domnievame, že všetci ostatní poznajú oveľa viac vecí a rozumejú im oveľa lepšie než my. Vtedy začíname pociťovať úzkosť!

David Shenk argumentuje, že nadmerné množstvo informácií sa stáva zdrojom znečistenia, ktoré vytvára „dátový smog“. Dodáva: „Dátový smog prekáža; vytláča chvíle ticha a bráni veľmi potrebnému rozjímaniu... To nás stresuje.“

Je pravda, že príliš veľa informácií alebo záplava materiálov môže vyvolať úzkosť, ale rovnako je to aj vtedy, keď máme nedostatočné informácie alebo, čo je ešte horšie, keď máme nesprávne informácie. Je to veľmi podobné pocitu osamelosti v preplnenej miestnosti. Ako hovorí John Naisbitt vo svojej knihe Megatrends (Megatrendy), „utápame sa v informáciách, ale hladujeme po poznaní“.

Ako vás môže ovplyvňovať počítačová zločinnosť

Ďalším dôvodom úzkosti je náhly vzostup počítačovej zločinnosti. Dr. Frederick B. Cohen vyjadruje v knihe Protection and Security on the Information Superhighway (Ochrana a bezpečnosť na informačnej diaľnici) obavy: „FBI [Federálny vyšetrovací úrad] odhaduje, že počítačová zločinnosť spôsobuje každý rok stratu až 5 miliárd dolárov. A je to neuveriteľné, ale to je len vrchol ľadovca. Slabiny v počítačových systémoch sa využívajú aj na získanie prevahy v rokovaniach, na ničenie dobrého mena, na víťazstvo vo vojnových konfliktoch, a dokonca na spáchanie vraždy.“ Pridáva sa k tomu aj rastúce znepokojenie nad problémom prístupu detí k počítačovej pornografii — o narušovaní súkromia ani nehovoriac.

Bezcharakterní počítačoví maniaci zámerne vkladajú do počítačových systémov vírusy a spôsobujú veľké škody. Zločinní počítačoví podvodníci protiprávne vstupujú do elektronických systémov a získavajú dôverné informácie; niekedy dokonca kradnú peniaze. Takáto činnosť môže mať ničivé účinky na tisíce používateľov osobných počítačov. Počítačová zločinnosť je hrozbou pre obchod aj pre vládu.

Potreba byť dobre informovaný

Prirodzene, všetci potrebujeme byť dobre informovaní, ale mať obrovské množstvo informácií nás nemusí skutočne vzdelať, lebo väčšina z toho, čo vyzerá ako informácie, nie je nič viac ako holé fakty či nespracované dáta nesúvisiace s našimi skúsenosťami. Niektorí sa dokonca nazdávajú, že namiesto „informačná explózia“ by tento jav bolo azda lepšie nazvať „dátová explózia“ alebo ešte cynickejšie „neinformačná explózia“. Ekonomická analytička Hazel Hendersonová to vidí takto: „Informácie samy nič neobjasňujú. V tomto prostredí ovládanom médiami nemôžeme objasniť, čo je zavádzajúca informácia, dezinformácia alebo propaganda. Zameriavanie sa na číre informácie vedie k záplave miliárd stále menej významných kúskov roztrieštených nespracovaných dát, a nie k hľadaniu zmysluplného nového porozumenia.“

Joseph J. Esposito, prezident Združenia vydavateľov diela Encyclopædia Britannica, to úprimne zhodnotil: „Väčšina informácií informačnej éry je proste odpad; je to len hluk. Informačná explózia je výstižné pomenovanie; explózia bráni našej schopnosti naozaj počuť čokoľvek iné. Ak nemôžeme počuť, nemôžeme vedieť.“ Orrin E. Klapp predkladá svoju analýzu: „Obávam sa, že nikto nevie, koľké z verejných správ sú pseudoinformácie, ktoré chcú niečo povedať, ale v skutočnosti nehovoria nič.“

Nepochybne si spomínate, že väčšina vyučovania v škole sa zameriavala na učenie faktov, aby ste mohli zvládnuť skúšky. Mnohokrát ste si do hlavy vtĺkali fakty tesne pred skúškovým obdobím. Pamätáte si, ako ste sa na hodinách dejepisu učili naspamäť dlhý rad dátumov? Na koľko z tých udalostí a dátumov si teraz dokážete spomenúť? Naučili vás tieto fakty uvažovať a robiť logické závery?

Znamená viac vždy lepšie?

Ak sa túžba získavať doplnkové informácie starostlivo nestráži, môže to človeka stáť veľa, čo sa týka času, spánku, zdravia a aj peňazí. Lebo aj keď viac informácií dáva väčšiu možnosť voľby, pátrača môže znepokojovať otázka, či preveril alebo získal všetky dostupné informácie. Dr. Hugh MacKay upozorňuje: „Informácia v skutočnosti nie je cestou k osvieteniu. Samotná informácia neobjasňuje zmysel nášho života. Informácia má máločo spoločné s nadobúdaním múdrosti. Áno, tak ako iné vlastníctvo, aj ona môže doslova stáť v ceste múdrosti. Môžeme príliš veľa vedieť práve tak, ako môžeme príliš veľa mať.“

Ľudia sú často preťažení nielen veľkým objemom informácií, ktoré sú dnes dostupné, ale aj skľúčenosťou zo snahy zmeniť informácie na niečo zrozumiteľné, zmysluplné a skutočne poučné. Ako raz bolo uvedené, mohli by sme byť „ako smädný človek, ktorý bol odsúdený na pitie z požiarneho hydrantu pomocou náprstka. Veľký objem dostupných informácií a spôsob, akým sú často odovzdávané, spôsobuje, že väčšina z nich je pre nás napokon neužitočná.“ Teda ak chceme určiť, kedy máme dosť informácií, treba zobrať do úvahy nie ich objem, ale ich kvalitu a to, nakoľko sú užitočné pre nás osobne.

A čo prenos dát?

Ďalším bežným výrazom, ktorý dnes možno počuť, je „prenos dát“. Označuje elektronickú prepravu informácií. I keď má svoje cenné miesto, nie je to dobrá komunikácia v tom najplnšom zmysle. Prečo? Pretože najlepšie reagujeme na ľudí, nie na stroje. Pri prenose dát nevidieť nijakú mimiku, neexistuje tu nijaký zrakový kontakt ani reč tela, ktoré tak často dotvárajú rozhovor a prenášajú pocity. Tieto činitele rozhovor medzi ľuďmi obohacujú a často objasňujú použité slová. Žiadna z týchto cenných pomôcok na porozumenie nie je pri elektronickom prenose dostupná, a nie je to tak ani pri čoraz obľúbenejšom mobilnom telefóne. Ani priamy rozhovor tvárou v tvár niekedy nesprostredkuje presne to, čo má na mysli ten, kto hovorí. Poslucháč môže prijať a spracovať slová svojím vlastným spôsobom a pripísať im nesprávny význam. O čo väčšie je nebezpečenstvo, že sa to stane, ak hovoriaceho nevidíme!

Je smutnou skutočnosťou, že nadmerné množstvo času, ktorý strávia niektorí pred obrazovkou počítača a pred televíznym prijímačom, niekedy spôsobuje vzájomné odcudzenie členov rodiny v ich vlastnom dome.

Počuli ste už o technofóbii?

„Technofóbia“ znamená jednoducho „strach z techniky“, vrátane používania počítačov a podobných elektronických zariadení. Niektorí sa nazdávajú, že je to jedna z najbežnejších úzkostí spôsobených informačnou érou. V jednom článku v novinách The Canberra Times, založenom na správe poskytnutej spoločnosťou Associated Press, sa uvádza: „Japonskí vedúci pracovníci sa obávajú počítačov.“ Jeden výkonný riaditeľ veľkej japonskej spoločnosti „má moc a prestížne postavenie. Ale posaďte ho pred počítač a je z neho kôpka nervov.“ Podľa prieskumu v 880 japonských spoločnostiach len 20 percent ich vedúcich pracovníkov je schopných používať počítače.

Technofóbia je živená takými vážnymi pohromami, ako bolo prerušenie telefonického spojenia v New Yorku v roku 1991, ktoré na niekoľko hodín ochromilo miestne letiská. A čo nehoda v jadrovej elektrárni Three Mile Island v Spojených štátoch v roku 1979? Pracovníkom elektrárne trvalo niekoľko kritických hodín, kým pochopili význam poplašných signálov riadených počítačom.

To je len niekoľko príkladov toho, ako technika informačnej éry dramaticky ovplyvňuje ľudstvo. Dr. Frederick B. Cohen kladie vo svojej knihe tieto otázky vedúce k zamysleniu: „Boli ste v poslednom čase v banke? Dostali by ste v nej nejaké peniaze, ak by nefungovali počítače? A čo v supermarkete? Boli by schopní vystaviť vám účet bez počítačovej pokladnice?“

Možno sa viete vžiť do jednej alebo do viacerých z týchto vymyslených situácií:

• Zdá sa, že na to, aby ste si dokázali nahrať program, ktorý chcete, má váš nový videorekordér príliš veľa tlačidiel. Buď s rozpakmi zavoláte svojho deväťročného synovca, aby vám videorekordér nastavil, alebo si poviete, že ten program vlastne vôbec nepotrebujete vidieť.

• Naliehavo potrebujete peniaze. Zaveziete sa k najbližšiemu bankomatu, ale potom si zrazu spomeniete, že keď ste ho naposledy použili, boli ste zmätený a stlačili ste nesprávne tlačidlá.

• V úrade zvoní telefón. Hovor bol omylom prepojený k vám. Hovor je pre vášho šéfa o poschodie vyššie. Prepojiť ho je celkom jednoduché, ale vy v tom nemáte istotu a rozhodnete sa nechať prepojenie radšej na pracovníka telefónnej ústredne.

• Prístrojová doska vášho nedávno kúpeného auta vyzerá, akoby patrila do kabíny pilota v modernom prúdovom lietadle. Zrazu začne blikať červené svetlo a vy ste znepokojený, lebo neviete, čo to svetlo ukazuje. Potom musíte preskúmať podrobnú inštrukčnú príručku.

To je len niekoľko príkladov technofóbie. Môžeme si byť istí, že technika bude ďalej vyvíjať ešte komplikovanejšie zariadenia, ktoré by ľudia minulých generácií nepochybne označili za „zázračné“. Každý inovovaný výrobok, ktorý sa objavuje na trhu, si vyžaduje väčšie vedomosti, ak má byť účinne využívaný. Príručky s návodom na obsluhu, napísané odborníkmi v ich žargóne,a sú samy osebe odstrašujúce, keď sa predpokladá, že používateľ rozumie použitým výrazom a má určité poznanie a skúsenosti.

Informačný teoretik Paul Kaufman zhrnul túto situáciu takto: „Naša spoločnosť má o informáciách predstavu, ktorá je síce lákavá, ale v konečnom dôsledku spomaľujúca... Jedným dôvodom je, že sa príliš veľa pozornosti zameralo na počítače a hardvér a príliš málo na ľudí, ktorí vlastne informácie používajú, aby dobre rozumeli svetu a robili užitočné veci jeden pre druhého... Problém nie je v tom, že si tak vysoko ceníme počítače, ale skôr v tom, že sme si začali menej ceniť ľudí.“ Zdá sa, že zameranosť na slávu, ktorú prináša vyvinutie úžasnej novej techniky, často spôsobuje ľuďom starosti z toho, čo príde ďalej. Edward Mendelson hovorí: „Technickí fantastovia nikdy nedokážu rozpoznať rozdiel medzi tým, čo je uskutočniteľné, a tým, čo je žiaduce. Ak možno vyrobiť stroj, ktorý by vykonával nejakú zvlášť zložitú úlohu, potom sa títo fantastovia nazdávajú, že tú úlohu hodno vykonať.“

Toto zanedbávanie ľudského činiteľa v technike veľmi prispieva k informačnej úzkosti.

Dosahuje sa skutočne vyššia produktivita?

Paul Attewell, ktorý je prispievateľom do novín The Australian, komentuje svoj výskum týkajúci sa toho, koľko času a peňazí sa počítačmi ušetrilo za uplynulé roky. Tu je niekoľko jeho premyslených postrehov: „Napriek rokom investovania do počítačových systémov určených na zvládanie administratívnych úloh a na kontrolu nákladov mnoho univerzít a vysokých škôl zisťuje, že počet ich administratívnych pracovníkov ďalej narastá... Výrobcovia počítačov už niekoľko desaťročí tvrdia, že technika, ktorú predávajú, zabezpečí veľké pokroky v produktivite tak, že umožní vykonať daný objem administratívnej práce s oveľa menším počtom pracovníkov a s oveľa nižšími nákladmi. Miesto toho si začíname uvedomovať, že informačná technika viedla k presunutiu úsilia: namiesto starej práce, ktorú vykonávalo menej zamestnancov, sa vykonáva mnoho nových vecí s rovnakým alebo väčším počtom pracovníkov. Peniaze sa často vôbec neušetria. Jedným príkladom takéhoto presunutia je, že ľudia používajú techniku skôr na zlepšenie vzhľadu dokumentov než na rýchlejšie vykonanie kancelárskej práce.“

Teraz sa zdá, že informačná diaľnica, pre kresťanov potenciálne nebezpečná, sa stala súčasťou života. Ale ako sa môžeme vyvarovať informačnej úzkosti — aspoň do istej miery? Niekoľko praktických návrhov ponúkame v nasledujúcom krátkom článku.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 6]

Nadbytok informačného odpadu

„Spoločnosť, ako všetci zo skúseností vieme, sa nezadržateľne stáva vulgárnejšou. Sme svedkami novej vlády brakovej televízie, štváčskeho rozhlasu, šokujúcich moderátorov, občianskoprávnych sporov, senzácií, extrémne násilného a sarkastického spôsobu reči. Filmy čoraz otvorenejšie zobrazujú sex a násilie. Reklama je hlučnejšia, útočnejšia a často na hranici vkusu... Pribúda hrubosti a bežná slušnosť sa vytráca... To, čo iní nazvali našou ‚krízou rodinných hodnôt‘, viac súvisí s informačnou revolúciou než s hollywoodskym nedostatkom úcty k tradičnému vzoru rodiny.“ — Data Smog—​Surviving the Information Glut od Davida Shenka.

[Rámček na strane 7]

Múdrosť — staroveký spôsob

„Syn môj, ak prijmeš moje slová a ak zachováš v sebe moje prikázania, aby si svojím uchom venoval pozornosť múdrosti, aby si naklonil svoje srdce k rozlišovacej schopnosti, ak budeš okrem toho volať po porozumení a dvíhať svoj hlas k rozlišovacej schopnosti, ak to budeš stále hľadať ako striebro a stále po tom pátrať ako po skrytých pokladoch, vtedy porozumieš bázni pred Jehovom a nájdeš pravé poznanie Boha. Lebo sám Jehova dáva múdrosť; z jeho úst je poznanie a rozlišovacia schopnosť. Keď múdrosť vojde do tvojho srdca a poznanie sa stane príjemným tvojej duši, schopnosť premýšľať ťa bude strážiť, rozlišovacia schopnosť ťa bude ochraňovať.“ — Príslovia 2:1–6, 10, 11.

[Obrázok na stranách 8, 9]

Informačná záplava bola prirovnaná k snahe naplniť náprstok z hydrantu