Žiť šťastne v prázdnom hniezde

„PRE mnohých z nás,“ pripustila jedna matka, „je definitívne odlúčenie šok, bez ohľadu na to, ako dobre sme naň pripravení.“ Áno, nech je odchod dieťaťa akokoľvek nevyhnutný, keď k nemu naozaj dôjde, vyrovnať sa s ním možno nebude také ľahké. Jeden otec hovorí, ako on reagoval po tom, čo svojmu synovi povedal dovidenia: „Prvý raz v živote... som iba plakal a plakal a plakal.“

V živote mnohých rodičov zostáva po odchode ich detí obrovská prázdnota — otvorená rana. Niektorí, keď stratia každodenný kontakt so svojimi deťmi, prežívajú intenzívne pocity osamelosti, žiaľu a straty. A rodičia možno nie sú jediní, kto prežíva ťažké časy prispôsobovania sa. Manželský pár Edward a Avril nám pripomína: „Ak sú doma ešte ďalšie deti, aj ony budú pociťovať stratu.“ A rada týchto manželov? „Venujte im svoj čas a prejavujte im pochopenie. To im pomôže, aby sa prispôsobili.“

Áno, život ide ďalej. Ak sa máte starať o svoje zostávajúce deti — nehovoriac o vašom zamestnaní či o domácich povinnostiach — nemôžete si dovoliť pohrúžiť sa do žiaľu. Pozrime sa teda na niektoré spôsoby, ako nájsť šťastie, keď vaše deti opúšťajú domov.

Zamerajte sa na pozitíva

Prirodzene, ak cítite smútok či osamelosť a potrebujete sa vyplakať alebo vyrozprávať svoje pocity súcitnému priateľovi, rozhodne to urobte. Biblia hovorí: „Úzkostlivá starosť v srdci muža je to, čo ho skláňa, ale dobré slovo ho rozradostňuje.“ (Príslovia 12:25) Druhí nám niekedy môžu poskytnúť nový pohľad na veci. Napríklad manželský pár Waldemar a Marianne radí: „Pozerajte sa na to nie ako na stratu, ale ako na úspešné dosiahnutie určitého cieľa.“ Aký pozitívny pohľad! „Sme šťastní, že sme dokázali vychovať našich chlapcov tak, aby sa stali zodpovednými dospelými,“ hovoria manželia Rudolf a Hilde.

Usilovali ste sa vychovávať svoje dieťa „v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“? (Efezanom 6:4) Hoci ste sa o to usilovali, predsa si azda robíte úzkostlivé starosti v súvislosti s jeho odchodom. Ale tých, ktorí takto školili svoje dieťa, Biblia uisťuje, že „aj keď [dieťa] zostarne, neodbočí“ z tejto cesty. (Príslovia 22:6) Vari nie je nesmierne uspokojujúce vidieť, že vaše dieťa reaguje na vaše školenie? Apoštol Ján o svojej duchovnej rodine napísal: „Nemám väčší dôvod k vďačnosti ako to, aby som počul, že moje deti chodia ďalej v pravde.“ (3. Jána 4) Azda môžete mať podobné pocity v súvislosti s vaším vlastným dieťaťom.

Pravda, nie všetky deti reagujú na kresťanské školenie. Ak vychádza najavo, že to platí i o vašom dospelom dieťati, neznamená to, že ste ako rodičia zlyhali. Nevyčítajte si to zbytočne, ak ste urobili to najlepšie, čo ste mohli, aby ste ho vychovali zbožným spôsobom. Uvedomte si, že vaše dieťa ako dospelé nesie vlastný náklad zodpovednosti pred Bohom. (Galaťanom 6:5) Uchovávajte si nádej, že časom azda znova zváži svoju voľbu a že „šíp“ napokon pôjde tam, kam bol zamierený. — Žalm 127:4.

Stále ste rodičmi!

Zatiaľ čo odchod vášho dieťaťa ohlasuje významnú zmenu, neznamená to, že vaša úloha rodičov sa skončila. Odborník na duševné zdravie Howard Halpern hovorí: „Ste rodičom, až dokým nezomriete, ale dávanie a výchova musia byť nanovo definované.“

Biblia už dávno uznávala, že rodičovstvo neprestáva len preto, že dieťa už dospelo. V Prísloviach 23:22 sa hovorí: „Počúvaj svojho otca, ktorý spôsobil tvoje narodenie, a nepohŕdaj svojou matkou len preto, že zostarla.“ Áno, i keď rodičia už ‚zostarli‘ a ich deti sú dospelé, rodičia stále môžu významne vplývať na život svojich detí. Samozrejme, treba urobiť niektoré úpravy. No z času na čas všetky vzťahy potrebujú úpravy, ak majú zostať svieže a uspokojujúce. Preto teraz, keď už vaše deti vyrástli, pracujte na tom, aby ste sa k nim správali viac ako k dospelým než ako k deťom. Je zaujímavé, na čo poukazujú štúdie — že vzťah medzi rodičmi a deťmi sa často zlepší, len čo deti opustia domov! Keď sa deti priamo stretávajú s tlakom reálneho sveta, často začínajú vidieť svojich rodičov v novom svetle. Hartmut z Nemecka hovorí: „Teraz lepšie chápem svojich rodičov a uvedomujem si, prečo konali tak, ako konali.“

Nemiešajte sa im do života

Možno však narobiť veľa škody, keď sa začnete miešať do súkromného života vášho dospelého dieťaťa. (Porovnaj 1. Timotejovi 5:13.) Jedna vydatá žena, ktorá zažíva veľké napätie vo vzťahu k svojim svokrovcom, sa ponosuje: „Máme ich radi, no chceme si proste žiť vlastným životom a robiť vlastné rozhodnutia.“ Prirodzene, žiaden milujúci rodič sa nebude nečinne prizerať, zatiaľ čo sa jeho dospelé dieťa rúti do katastrofy. Ale zvyčajne je najlepšie vyhnúť sa tomu, že by ste dávali nežiadanú rodičovskú radu, bez ohľadu na to, aká je múdra či dobre mienená. To platí najmä vtedy, keď dieťa uzavrie manželstvo.

Brožúrka Keď vyrastú a opustia domov poskytla túto radu: „Mal [by si sa] vyrovnať so svojou novou úlohou. Keď tvoje dieťatko podrástlo, prestali ste ho kŕmiť. Podobne musíš aj teraz zameniť úlohu opatrovníka za úlohu radcu. Keby ste robili rozhodnutia za svoje dospelé deti, bolo by to rovnako nevhodné, ako keby ste ich dojčili. Ale aj v úlohe radcu máš stanovené hranice. Napríklad nesmieš sa už odvolávať na svoju rodičovskú autoritu. (‚Urob to, lebo som ti to prikázal!‘) Naopak, musíš rešpektovať právo svojho dieťaťa, aby si počínalo ako dospelé.“a

Možno nesúhlasíte so všetkými rozhodnutiami, ktoré robí vaše dieťa a jeho partner. Ale úcta k posvätnosti manželstva vám môže pomôcť zmierniť svoje znepokojenie a vyhnúť sa zbytočnému zasahovaniu. Pravda je taká, že zvyčajne je najlepšie nechať mladé dvojice, aby si svoje problémy vyriešili samy. Inak riskujete zbytočnú konfrontáciu, keď dávate nežiadanú radu svojmu zaťovi či neveste, ktorí môžu byť v období, keď je ich manželstvo krehké, veľmi citliví na kritiku. Článok v uvedenej brožúrke ďalej radil: „Potláčaj svoje pokusy stále dávať nežiadané návrhy, [ktoré] môžu urobiť z tvojho zaťa alebo nevesty nepriateľov.“ Buďte im oporou — nemanipulujte ich. Keď si udržiavate dobré vzťahy, uľahčujete tým svojmu dieťaťu, aby sa na vás obrátilo, keď bude rada naozaj potrebná.

Obnovte manželské putá

Pre mnohé manželské dvojice môže byť prázdne hniezdo zároveň príležitosťou, aby zväčšili svoje manželské šťastie. Čas a úsilie, ktoré si vyžaduje úspešné rodičovstvo, môžu byť natoľko pohlcujúce, že manželia zanedbávajú svoj vlastný vzťah. Jedna manželka hovorí: „Teraz, keď sú deti preč, snažíme sa s Konradom spoznávať jeden druhého úplne odznovu.“

Keďže teraz ste oslobodení od každodenných povinností rodičovstva, môžete mať viacej času jeden na druhého. Istá matka sa vyjadrila: „Tento novozískaný voľný čas... nám umožňuje zamerať väčšiu pozornosť na to, kým sme, sústrediť sa na to, aby sme sa viac dozvedeli o našom vzťahu, a začať sa zapájať do činností, ktorými uspokojujeme svoje potreby.“ A dodáva: „Je to čas nového učenia sa a neuveriteľného rastu, a hoci také obdobia môžu byť rozrušujúce, sú zároveň osviežujúce.“

Niektoré manželské dvojice sú slobodnejšie i po finančnej stránke. Teraz sa môžu zaoberať koníčkami a činnosťami, ktoré predtým odsúvali nabok. Mnohé dvojice spomedzi Jehovových svedkov využívajú svoju novozískanú slobodu na realizáciu duchovných záujmov. Otec menom Hermann hovorí, že keď jeho deti odišli z domu, spolu s manželkou ihneď obrátili pozornosť na to, ako by sa opäť ujali služby celým časom.

Prispôsobovanie sa rodičov bez manželského partnera

Prispôsobiť sa životu v prázdnom hniezde môže byť mimoriadne náročné pre rodičov, ktorí nemajú manželského partnera. Rebecca, ktorá sama vychováva svojich dvoch chlapcov, vysvetľuje: „Keď mi deti odídu, nemám manžela, ktorý by mi poskytoval spoločenstvo a prejavoval lásku.“ Matka bez manželského partnera možno považovala svoje deti za zdroj citovej podpory. A ak prispievali na domácnosť finančne, ich odchod môže spôsobiť aj finančné ťažkosti.

Niektorým matkám bez manželského partnera sa darí zlepšiť svoj údel po ekonomickej stránke tak, že sa prihlásia do kvalifikačných alebo krátkodobých školských kurzov. Ale ako človek vyplní prázdnotu osamelosti? Jedna matka bez manželského partnera hovorí: „Pomáha mi, keď sa stále niečím zamestnávam. Môže to byť čítanie Biblie, upratovanie domácnosti alebo iba svižná prechádzka, či beh. Ale tým najodmeňujúcejším prostriedkom na prekonávanie osamelosti je pre mňa rozhovor s duchovne zameraným priateľom.“ Áno, „rozšírte sa“ a vypestujte si nové a uspokojivé priateľstvá. (2. Korinťanom 6:13) Keď sa cítite zdrvení, ‚vytrvávajte v pokorných prosbách a modlitbách‘. (1. Timotejovi 5:5) Buďte si istí, že Jehova vás v tomto náročnom období prispôsobovania bude posilňovať a podporovať.

Odchod detí spojený so šťastím

Nech je vaša situácia akákoľvek, uvedomte si, že život sa nekončí, keď deti opustia domov. Ani tým nezanikajú rodinné putá. Zdravá láska opísaná v Biblii je dosť silná na to, aby udržala ľudí pospolu, i keď sú od seba ďaleko. Apoštol Pavol nám pripomína, že láska „vo všetkom vytrváva. Láska nikdy nezlyháva.“ (1. Korinťanom 13:7, 8) Nesebecká láska, ktorú ste pestovali vo svojej rodine, nezlyhá len preto, že vaše deti odchádzajú z domu.

Je zaujímavé, že keď deti začínajú zažívať bolesť z odlúčenia a začína im byť smutno za domovom alebo keď začínajú pociťovať núdzu vyplývajúcu z ekonomického tlaku, často sú tými prvými, kto obnovuje kontakt. Hans a Ingrid radia: „Dajte deťom najavo, že dvere vášho domova sú vždy otvorené.“ Pravidelné návštevy, listy či príležitostné telefonáty vám pomôžu zostať v kontakte. Jack a Nora to vyjadrili takto: „Zaujímajte sa o to, čo robia, bez toho, že by ste sliedili po ich záležitostiach.“

Keď deti opúšťajú domov, váš život sa mení. Ale život v prázdnom hniezde môže byť rušný, aktívny a uspokojivý. Aj váš vzťah k vašim deťom sa mení. A predsa to stále môže byť vzťah prinášajúci šťastie a potešenie. „Osamostatnenie sa od rodičov,“ hovoria profesori Geoffrey Leigh a Gary Peterson, „neznamená stratu lásky, lojálnosti či úcty k rodičom... Veď silné rodinné putá často pretrvávajú počas celého života.“ Je to tak, nikdy neprestanete milovať svoje deti a nikdy neprestanete byť ich rodičmi. A pretože ste svoje deti milovali dostatočne na to, aby ste ich pripravili na odchod, naozaj ste ich nestratili.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 12]

„Prvý raz v živote... som iba plakal a plakal a plakal“

[Rámček/obrázky na strane 10]

Niekoľko slov dospelým deťom — pomôžte rodičom prispôsobiť sa

Človek sa obvykle ľahšie vyrovnáva s tým, že niekoho opúšťa, než s tým, že je opustený. Preto aj keď sa zo svojej samostatnosti a dospelosti tešíte, prejavujte svojim rodičom láskavosť a pochopenie, ak majú ťažkosti s prispôsobením sa. Uisťujte ich o svojej pretrvávajúcej láske a náklonnosti. Krátky list, nečakaný dar či priateľský telefonát môže urobiť veľa pre potešenie skleslého rodiča! Stále rodičov informujte o významných udalostiach vo svojom živote. Z toho spoznajú, že rodinné putá sú stále silné.

Keď čelíte tlaku života ako dospelý, pravdepodobne si viac ako kedykoľvek predtým uvedomíte, čo vaši rodičia prežili pri starostlivosti o vás. Možno vás to podnieti povedať im: „Ďakujem vám za všetko, čo ste pre mňa urobili!“