Prežijú naše dažďové pralesy?

NA ZAČIATKU tohto storočia bol severoamerický sťahovavec ostrochvostý vyhubený. Bol to pravdepodobne najpočetnejší vták, aký kedy existoval. Ornitológovia odhadujú, že pred dvoma storočiami sa jeho počet pohyboval od piatich do desiatich miliárd!

No v priebehu sto rokov zdanlivo nevyčerpateľný zdroj lacného vtáčieho mäsa zmizol bez stopy, čo sa považuje za „najdramatickejší proces zániku [druhu] všetkých čias“. Na pomníku sťahovavca ostrochvostého vo Wyalusingskom štátnom parku vo Wisconsine (USA) je nápis: „Tento druh vyhynul pre chamtivosť a bezohľadnosť človeka.“

Osud, ktorý postihol sťahovavca ostrochvostého, nám pripomína, že aj tie najpočetnejšie z pozemských tvorov môžu podľahnúť útokom človeka. Chamtivosť a bezohľadnosť ešte stále prevládajú. A navyše, dnes už nie je ohrozený len jeden druh, ale celý ekosystém. Ak zmiznú dažďové pralesy, zmiznú s nimi aj všetci ich obyvatelia — čo je asi polovica všetkých druhov žijúcich na našej planéte. Vedci hovoria, že takáto kataklizma by bola „najväčšou biologickou katastrofou, akú kedy človek [spôsobil]“.

Je pravda, že o životnom prostredí vieme viac ako pred sto rokmi. Ale toto poznanie nestačilo na zastavenie neúprosnej vlny ničenia. „Ničíme niečo, čo je pre nás neoceniteľné,“ sťažuje sa botanik Manuel Fidalgo, „a už nám nezostáva veľa času. Obávam sa, že jediné pralesy, ktoré budú o niekoľko rokov ešte stále nedotknuté, budú tie, ktoré sa nachádzajú na svahoch vrchov neprístupných drevorubačom.“

Prírodovedci bijú na poplach, pretože obnoviť dažďové pralesy je veľmi ťažké. Kniha The Emerald Realm: Earth’s Precious Rain Forests otvorene opisuje opätovné zalesňovanie ako proces „pomalý a drahý... [ako] poslednú možnosť, ako čeliť ničeniu dažďového pralesa“. Znovuvysádzanie by sa prinajlepšom týkalo len niekoľkých druhov tropických stromov a sadeničky by si vyžadovali neustálu pozornosť, aby sa predišlo tomu, že by ich udusila burina.

To, či prales znovu získa svoju bývalú veľkoleposť, by potom záviselo od toho, ako blízko je zalesňovaná oblasť k nepoškodenému dažďovému pralesu. Iba vtedy, ak by sa zalesnená oblasť nachádzala veľmi blízko pralesa, by bolo možné, aby ju postupne obsadili desiatky tisícov druhov, ktoré robia prales ozajstným pralesom. No aj vtedy by tento proces trval stáročia. Niektoré oblasti, ktoré boli opustené pred tisíc rokmi, keď zanikla mayská civilizácia, sa ešte stále plne neobnovili.

„Nový internacionalizmus“?

Jeden vedec na Smithsonian Institution vo Washingtone, D. C., navrhol, aby sa 10 percent existujúcich dažďových pralesov oddelilo na zachovanie pre našich potomkov, aby sa tak ochránilo čo najviac druhov. V súčasnosti je chránených asi 8 percent pralesov, ale mnohé z týchto rezervácií a národných parkov sú takými iba podľa mena, keďže na ich ochranu nie sú k dispozícii ani finančné prostriedky, ani ľudia. Je jasné, že treba urobiť čosi viac.

Peter Raven, hovorca ochrancov dažďových pralesov, vysvetľuje: „Úsilie o záchranu dažďového pralesa si vyžaduje nový internacionalizmus, uvedomenie si, že ľudia všade na svete majú svoju úlohu pri formovaní osudu zeme. Musíme nájsť spôsob, ako zmierniť chudobu a hlad na celom svete. Bude potrebné, aby národy medzi sebou uzavreli nové dohody.“

Mnohým ľuďom jeho odporúčanie dáva zmysel. Záchrana dažďového pralesa si vyžaduje celosvetové riešenie — tak ako aj mnoho ďalších globálnych problémov, pred ktorými ľudstvo stojí. Problémom však je dosiahnuť, aby boli „zmluvy medzi národmi“ uzavreté ešte skôr, ako dôjde k celosvetovej katastrofe, a skôr, ako budú škody nenapraviteľné. Ako naznačuje Peter Raven, ničenie dažďových pralesov úzko súvisí s inými ťažko zvládnuteľnými problémami rozvojového sveta, napríklad s hladom a chudobou.

Doteraz sa medzinárodné úsilie o riešenie týchto problémov stretlo len s malým úspechom. Niektorí ľudia sa pýtajú: Povznesú sa vôbec niekedy národy nad svoje úzkoprsé a vzájomne si odporujúce národné záujmy v prospech všeobecného blaha, alebo je hľadanie „nového internacionalizmu“ iba sen?

Nezdá sa, že by nám dejiny dávali nejaký dôvod na optimizmus. Jeden faktor sa však často ignoruje — názor Stvoriteľa dažďového pralesa. „Mali by sme pamätať na to, že ničíme časť Stvorenia,“ zdôrazňuje profesor Edward O. Wilson z Harvardovej univerzity, „a tak pripravujeme všetky budúce generácie o to, čo sme sami dostali ako dedičstvo.“

Dovolí však Stvoriteľ zeme, aby ľudstvo úplne zničilo dielo jeho rúk? To je nemysliteľné.a Biblia naopak predpovedá, že Boh ‚privedie skazu na tých, ktorí kazia zem‘. (Zjavenie 11:18) Ako Boh uskutoční svoje riešenie tohto problému? Sľubuje, že ustanoví Kráľovstvo — nadnárodnú nebeskú vládu —, ktoré vyrieši všetky problémy zeme a ktoré „nebude nikdy zničené“. — Daniel 2:44.

Božie Kráľovstvo nielenže ukončí zneužívanie našej planéty človekom, ale bude dohliadať aj na obnovu pôvodnej nádhery zeme. Celá zem sa nakoniec stane celosvetovým parkom, tak ako si to Stvoriteľ predsavzal už na začiatku. (1. Mojžišova 1:28; 2:15; Lukáš 23:42, 43) Ľudia všade na svete budú „vyučení Jehovom“ a budú sa učiť láske a oceneniu pre celé jeho stvorenie vrátane dažďového pralesa. — Izaiáš 54:13.

Žalmista opísal ten požehnaný čas slovami: „Nech... prepuknú radosťou všetky stromy lesa pred Jehovom. Veď prišiel; veď prišiel súdiť zem. Bude súdiť úrodnú zem so spravodlivosťou a národy so svojou vernosťou.“ — Žalm 96:12, 13.

Budúcnosť dažďového pralesa teda našťastie nezávisí od záujmu — alebo od chamtivosti — človeka. Biblia nám dáva dôvody na dôveru v to, že sám Stvoriteľ zasiahne v prospech našich tropických pralesov. V Božom sľúbenom novom svete budúce generácie uvidia dažďový prales v celej jeho nádhere. — Zjavenie 21:1–4.

[Poznámka pod čiarou]