Návrat londýnskeho divadla Globe

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Británii

GLOBE, divadlo, ktoré bolo domovom hier Williama Shakespeara, bolo opäť postavené neďaleko svojho pôvodného miesta v Southwarku na južnom brehu londýnskej rieky Temža. Táto budova, ktorá je postavená v tvare písmena O ako dvadsaťsten podľa originálu z roku 1599, je jednou z vrcholných turistických atrakcií.

Predtým než boli v Londýne založené divadlá, bolo obľúbeným spôsobom zábavy dráždenie medveďa alebo býka. Psy povzbudzované krikom divákov útočili na zviera priviazané ku kolu. To sa odohrávalo v kruhových arénach so stupňovitým hľadiskom. Tieto arény boli predchodcami divadiel. Zvieratá boli uviazané v strede arény, kde bolo neskôr umiestnené divadelné javisko.

Potom sa stali populárnymi drámy a po celom Londýne sa stavali divadlá. Denne ich navštevovali tisíce divákov. Starostovia mesta sa snažili tieto hry zakázať, pretože boli hanebné a bezbožné. Zamestnávatelia sa sťažovali, že hry im odvádzajú robotníkov z práce, keďže sa začínali už o druhej hodine popoludní. No podpora prišla od kráľovnej Alžbety I., mecenášky divadla. Jej Osobitná rada chránila hry a zaisťovala, že budú k dispozícii skúsení herci, ktorí budú kráľovnú zabávať. Shakespearova herecká skupina bola na kráľovské dvorné predstavenia vyberaná častejšie než ktorýkoľvek iný súbor.

Hru Henrich V. napísal Shakespeare v tom roku, v ktorom bolo otvorené pôvodné divadlo Globe. Bolo preto logické, že táto hra bola zaradená do programu prvej sezóny nového Shakespearovho divadla.

V novom Globe

Skôr než vstúpime, aby sme si pozreli túto trojhodinovú hru, pozrieme sa na oblohu v nádeji, že nebude pršať, lebo dáždniky sa dovnútra nesmú nosiť. Vyvýšené kruhové javisko má priemer 30 metrov a je obklopené troma radmi sedadiel asi pre 1000 osôb. No my sme dole na prízemí medzi 500 divákmi, ktorí si zaplatili miesta na státie uprostred divadla. Pôvodné divadlo pojalo 3000 tesne natlačených osôb. No dnešné bezpečnostné predpisy to zakazujú.

Strecha nad prstencom sedadiel je chemicky upravená tak, aby bola ohňovzdorná. Ohňovzdorný materiál a samočinné hasiace zariadenie majú poskytnúť ďalšiu ochranu. Pôvodné divadlo Globe zhorelo v roku 1613, keď iskra z dela na javisku zapálila strechu.

Diváci na prízemí smú cez predstavenie chodiť, a dokonca sa smú oprieť lakťami o okraj javiska. Pred štyristo rokmi nedisciplinované davy divákov cez predstavenie jedli a pili a často vypukli medzi nimi hádky. Ostrou kritikou svojvoľne prerušovali hru, pískali alebo tlieskali. Boli „natlačení hlava na hlave“, ako to opísal jeden pisateľ vtedajších čias, ktorý im dal prezývku „smradi“.

Nosná konštrukcia dnešného divadla je z dubového dreva. Dovedna ju drží asi šesťtisíc kužeľovitých dubových čapov. Dubové drevo bolo k dispozícii po víchrici, ktorá v októbri 1987 vyvrátila tisíce stromov. Najťažšie bolo nájsť taký kus dreva, ktorý mal tvoriť 13-metrový trám na čelnej strane strechy javiska. Po dlhom hľadaní sa našiel vhodný 20-metrový strom asi 150 kilometrov západne od Londýna.

Strechu javiska podopierajú mramorové stĺpy, aspoň tak vyzerajú. Ale nie, aj tieto stĺpy sú z dreva, práve tak ako stĺpy pôvodného Globe, ktorý ako to vyjadril jeden obdivovateľ, bol „namaľovaný takou vynikajúcou technikou imitácie mramoru, že dokázal oklamať aj toho najskúsenejšieho remeselníka“.

Teraz sú už sedadlá zaplnené. Niektorí diváci na prízemí sa tlačia okolo javiska, zatiaľ čo ďalší sa opierajú o drevené steny. Keď zaznie hudba, ruch utícha. Na galérii nad javiskom hrá šesť hudobníkov oblečených v stredovekých kostýmoch na hudobných nástrojoch Shakespearovej doby: na trúbkach, kornetoch a bicích nástrojoch.

Hra

Keď hudba dosahuje crescendo, objavujú sa herci a rázne búchajú dlhými palicami po javisku do taktu hudby. Diváci na prízemí sa pridávajú, dupajúc nohami. Náhle buchot prestane. Jeden herec a krátky prológ pripravia scénu. Očakávanie vrcholí. Zrazu sa na javisku objavujú dve červeno odeté postavy — arcibiskup canterburský a biskup z Ely. Hra sa začína a v priebehu deja dvojtvárnosť cirkvi a intrigy s anglickým kráľom Henrichom V. napokon vyvrcholia porážkou Francúzska na poliach Azincourtu skropených krvou.

Čoskoro je postavený kráľovský trón a my vidíme kráľa Henricha v rozhovore s jeho troma dvoranmi. Keď prichádzajú na javisko ďalší dvorania, obdivujeme autentickosť ich stredovekých kostýmov. No na hereckom súbore je čosi zvláštne, nedokážeme tomu prísť na kĺb. Pozrieme sa do programu. Áno, samozrejme, všetci herci sú muži! V alžbetínskej dráme niet miesta pre ženy. Ako o tom píše historik G. M. Trevelyan, chlapci boli „od detstva prísne vychovávaní tak, aby vedeli dôstojne, veselo a presvedčivo zahrať ženské úlohy“. Dokázali to aj dnes.

Potlesk utíchol a my vychádzame z divadla. Obzeráme sa, aby sme sa posledný raz pozreli na Globe, na jeho zlatú strechu a dubové trámy nadobúdajúce jemné sivé odtiene. Bol to jedinečný zážitok vrátiť sa asi o 400 rokov späť.

Potom si prezeráme výstavu Shakespearovho Globe. Na každom kroku sa stretáme s menom Shakespeare. Kým si prezeráme výstavu, zamýšľame sa nad otázkou: ‚Kto vlastne bol dramatik William Shakespeare?‘ Záhadná osobnosť Williama Shakespeara bude námetom článku v jednom z budúcich čísel Prebuďte sa!

[Obrázok na strane 25]

Kresba pôvodného divadla Globe

[Prameň ilustrácie]

Z knihy The Comprehensive History of England, zväzok II

[Obrázky na strane 26]

Dnešný Globe

[Prameň ilustrácie]

John Tramper

Richard Kalina