Záhadná osobnosť Williama Shakespeara

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Británii

WILLIAM SHAKESPEARE je všeobecne považovaný za najpoprednejšieho autora divadelných hier v dejinách. The New Encyclopædia Britannica uvádza, že „mnohí ho pokladajú za najvýznamnejšieho dramatika všetkých čias. Jeho hry... sa dnes uvádzajú častejšie a vo väčšom počte krajín než hry ktoréhokoľvek iného dramatika.“ Boli preložené do viac ako 70 jazykov.

O autorstve veľkého množstva diel, ktoré sa mu pripisujú, The World Book Encyclopedia hovorí: „Žiaden významný shakespearológ nepochybuje o tom, že Shakespeare skutočne napísal tie hry a básne.“ Iní však o tom pochybujú. Prečo?

Shakespeare sa narodil v roku 1564 v mestečku Stratford na Avone a o 52 rokov neskôr, v roku 1616, tam aj zomrel. Bolo o ňom napísané nespočetné množstvo kníh — mnohé po rokoch vytrvalého výskumu — v snahe vyriešiť jednu zásadnú nezodpovedanú otázku: Je William Shakespeare naozaj autorom literárnych diel, ktoré nesú jeho meno?

Zásadné problémy

Shakespearove hry odzrkadľujú mimoriadne bohaté životné skúsenosti. Tento dramatik napríklad veľmi dobre rozumel právu a veľmi pôsobivo používal právnický jazyk a jeho zvraty. Sir John Bucknill roku 1860 v diele Medical Knowledge of Shakespeare (Shakespearove vedomosti z medicíny) napísal, že Shakespearove znalosti medicíny boli hlboké. To isté možno povedať o jeho znalostiach lovu, sokoliarstva a iných športov, ako aj o znalostiach etikety kráľovského dvora. Shakespearovský historik John Michell o ňom hovorí, že bol „pisateľom, ktorý poznal všetko“.

V Shakespearových hrách je päť ráz opísané stroskotanie lodí a spôsob, akým pisateľ používa námornícke výrazy, ukazuje, že bol skúseným námorníkom. Cestoval Shakespeare do cudziny? Bol prinútený slúžiť v námornej službe? Zúčastnil sa na porážke španielskej vojnovej flotily v roku 1588? Oboje by dodalo dôveryhodnosť Shakespearovmu autorstvu, ale nie je možné podložiť to dokladmi. Podobne dobre ovláda vojenské záležitosti a rovnako i jazyk pešiakov.

Biblické citáty zaujímajú v jeho dielach význačné miesto. Mohol sa ich naučiť od svojej matky, no neexistuje nijaký dôkaz, že by bola gramotná. Jeho poznanie Biblie vyvoláva otázku, aké mal Shakespeare vzdelanie.

Vzdelaný muž?

Williamov otec John bol rukavičkárom, obchodoval s vlnenými látkami a bol pravdepodobne mäsiarom. Hoci bol negramotný, bol váženým občanom. V stratfordskej základnej škole sa nenašli nijaké zoznamy žiakov, no väčšina znalcov si dnes myslí, že mladý William chodil do tejto školy. Po rokoch mu priateľ, dramatik Ben Jonson, prisúdil „určitú znalosť latinčiny a obmedzenú znalosť gréčtiny“, čo môže naznačovať, že William mal iba základné vzdelanie.

No tento pisateľ hier dobre poznal gréckych a rímskych klasikov, a tiež francúzsku, španielsku a taliansku literatúru a azda aj jazyky. Mal aj bohatú slovnú zásobu. Vzdelaný človek dnes v rozhovore zriedkavo používa viac než asi 4000 slov. John Milton, anglický básnik 17. storočia, používal vo svojich dielach približne 8000 slov. No jeden expert pripisuje Shakespearovi slovnú zásobu obsahujúcu nie menej než 21 000 slov!

Knihy a rukopisy

Celý Shakespearov majetok bol starostlivo spísaný v trojstranovej záveti bez akejkoľvek zmienky o knihách či rukopisoch. Zanechal ich svojej staršej dcére Susanne? Ak áno, určite by boli rozdané jej potomkom. Jeden duchovný, ktorého zaujímala táto záhada, preskúmal v 18. storočí všetky súkromné knižnice v okruhu 50 míľ od Stratfordu na Avone, ale neobjavil ani jednu knihu, ktorá by patrila Shakespearovi.

Rukopisy hier predstavujú ešte väčší problém — nevie sa o nijakých zachovaných origináloch. V roku 1623, sedem rokov po Shakespearovej smrti, bolo v prvom fóliu vydaných 36 hier. Počas jeho života boli uverejnené početné „pirátske“ vydania, no Shakespeare, schopný obchodník, nepodnikol nijaké kroky, aby zabránil ich vydaniu.

Londýn — a sláva

V alžbetínskych časoch boli skupiny potulných hercov bežným javom a niektorí navštívili v roku 1587 Stratford na Avone. Ak sa k nim Shakespeare pridal, mohol byť na jeseň toho roku v Londýne. Vieme, že sa stal členom poprednej londýnskej divadelnej spoločnosti Lord Chamberlain’s Men, neskôr známej ako King’s Men. Odvtedy, čo prišiel do hlavného mesta, sa jeho osud zmenil. V priebehu rokov nadobudol majetky v Londýne a v Stratforde na Avone. No z rokov 1583 až 1592 — čo sú rozhodujúce „chýbajúce roky“ — neexistuje nijaký jasný záznam o jeho činnosti.

V roku 1599 bolo v Southwarku postavené divadlo Globe. Predtým boli hry so Shakespearovým menom v Londýne známe, no nikdy sa nestal významným ako ich autor. Po jeho smrti sa nekonal nijaký okázalý pohreb, hoci iní dramatici, napríklad Ben Jonson a Francis Beaumont, boli s veľkými ceremóniami pochovaní v londýnskom Westminsterskom opátstve.

Možní autori

Používalo sa meno Shakespeare na zatajenie mena skutočného autora alebo dokonca autorov? Bolo navrhnutých vyše 60 možností. Medzi nimi je dramatik Christopher Marlowea a také prekvapujúce mená ako kardinál Wolsey, Sir Walter Raleigh, ba aj kráľovná Alžbeta I. O kom z nich teoretici najvážnejšie uvažujú?

Prvým kandidátom je Francis Bacon, ktorý študoval na univerzite v Cambridgei. Bol o tri roky starší ako Shakespeare, stal sa popredným právnikom a kráľovským dvorným úradníkom a napísal veľa literárnych diel. Teória, ktorá pripisuje Shakespearove diela Baconovi, sa prvý raz objavila v roku 1769, no takmer 80 rokov bola prehliadaná. V roku 1885 vznikla Baconova spoločnosť, ktorá mala podporovať toto tvrdenie a na podporu tohto tvrdenia predložila mnoho faktov. Napríklad Bacon býval asi 20 míľ severne od Londýna blízko St. Albans, mesta, ktoré sa v Shakespearových dielach spomína 15 ráz — no Shakespearovo rodné mesto Stratford na Avone sa nespomína ani raz.

Roger Manners, piaty gróf z Rutlandu, a William Stanley, šiesty gróf z Derby, majú tiež svojich podporovateľov. Mali dobré vzdelanie a bohaté skúsenosti z prostredia súdov. No prečo by niekto svoje dielo skrýval? Profesor P. S. Porohovshikov, ktorý v roku 1939 obhajoval tvrdenie, že to bol Rutland, povedal: „Jeho prvé diela boli vydané anonymne, iné pod pseudonymom jednoducho preto, že nebolo spoločensky prijateľné, aby šľachtic písal hry pre obyčajné divadlá.“

Niektorí si myslia, že Shakespearove hry boli výtvorom spoločenstva pisateľov, pričom každý z nich prispel svojimi znalosťami. Na druhej strane, mohol Shakespeare ako skúsený herec upravovať hry iných a pripravovať ich na uvedenie na javisku? Hovorilo sa o ňom, že zo svojich rukopisov nikdy ‚nevyškrtol ani riadok‘. To by mohla byť pravda, keby bol s malými zmenami pripravoval na uvedenie rukopisy iných dramatikov, ktoré mu boli predložené.

Čo je však hlavnou príčinou toho, že niektorí pochybujú o Shakespearovom autorstve? The World Book Encyclopedia uvádza, že ľudia „odmietali veriť tomu, že ich mohol napísať nejaký herec zo Stratfordu na Avone. Shakespearov všedný vidiecky pôvod nezapadal do ich predstavy o géniovi, ktorý tie hry napísal.“ Táto encyklopédia dodáva, že takmer všetci ostatní, ktorí boli navrhnutí ako autori, „patrili k šľachte alebo pochádzali z vyššej vrstvy“. A tak mnohí, ktorí pochybujú o Shakespearovom autorstve, sú presvedčení, že „tie hry mohol napísať iba vzdelaný, svetaskúsený muž s vysokým spoločenským postavením“. No ako sme už v tomto článku uviedli, mnohí shakespearovskí znalci sú presvedčení, že hry predsa len napísal Shakespeare.

Bude tento spor v dohľadnom čase vyriešený? Pravdepodobne nie. Ak sa neobjavia nejaké nové doklady vo forme pôvodných rukopisov alebo faktov, ktoré by vysvetlili chýbajúce roky, William Shakespeare, „tento najväčší génius slova“, zostane fascinujúcou záhadnou osobnosťou.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 24]

Gramotnosť a meno

William Shakespeare pravdepodobne napísal svoje meno šesť ráz na štyri dokumenty, ktoré sa zachovali. Jeho meno je iba čiastočne čitateľné a je napísané nejednotne. Niektorí odborníci tvrdia, že Shakespearovu poslednú vôľu mohli podpísať právnici v jeho zastúpení, čím podľa niektorých vzniká citlivá otázka: Bol William Shakespeare gramotný? Neexistujú nijaké rukopisy, ktoré by bol napísal. Jeho dcéra Susanna vedela napísať svoje meno, ale neexistujú žiadne doklady o tom, že by vedela viac než len to. Shakespearova druhá dcéra Judith, ktorá bola otcovi blízka, sa podpisovala krížikom. Bola negramotná. Nikto nevie, prečo sa Shakespeare nepostaral o to, aby jeho deti mohli mať neoceniteľný úžitok z čítania literatúry.

[Obrázky na strane 23]

Rané Shakespearove portréty, hoci nie je isté, ako vyzeral

[Pramene ilustrácií]

Encyclopædia Britannica/11th Edition (1911)

Culver Pictures