Pozorujeme svet
Deti ulice utekajú pred zneužívaním
„Deväťdesiat percent detí ulice má rodinu. A približne 90 percent [z týchto detí ulice] napadnú vlastní rodičia, a preto tieto deti utekajú a zaplietajú sa do zločinnosti, zneužívania drog a sexuálneho zneužívania,“ hovorí Enza Mattarová, koordinátorka Regionálneho strediska starostlivosti o zneužívané deti (Crami). Pani Mattarová, ktorej slová boli citované v novinách O Estado de S. Paulo, zdravotníckym odborníkom a učiteľom radí, aby si všímali známky zneužívania vrátane „náhlych zmien správania, utiahnutia sa a stôp na tele“. Zakročiť môže byť životne dôležité, pretože len 5 percent prípadov, ktorými sa Crami zaoberalo, sa týkalo detí, ktoré požiadali o ochranu samy. Násilní rodičia často odmietajú pomoc. Prečo? João Roberto Scomparim, prezident Crami, hovorí: „Rodičia, ktorí násilne napádajú svoje deti, len opakujú to, čo sami zažívali, keď boli mladí, a myslia si, že tým svoje deti vychovávajú.“
Zábudliví ľudia
Pri jednej talianskej štúdii, do ktorej bolo zapojených 1600 dospelých, sa 77 percent opýtaných vyjadrilo, že trpí zábudlivosťou, uvádzajú noviny La Repubblica. Viac ako tretina ich minulý rok zabudla na nejaké dôležité výročie. Okrem toho 42 percent ich pravidelne zabúda, kde zaparkuje auto, vyše 30 percent si zabúda kľúče od bytu, vyše 25 percent si zabúda náprsnú tašku a 1,2 percenta z nich dokonca niekedy zabudne svoje meno a priezvisko. Naproti tomu 28 percent Talianov hovorí, že si ešte stále pamätá aspoň jednu báseň, ktorú sa učili naspamäť v škole. Ako si môžete zlepšiť pamäť? Jeden odborník odporúča, aby ste si veci, ktoré si chcete zapamätať, s niečím spojili, aby ste si robili poznámky do diára a prezerali si ich a aby ste sa cvičili tým, že sa budete naspamäť učiť telefónne čísla, nejaké melódie, či dokonca poznávacie značky áut.
Prečo sa zdá, že vždy stojíte v pomalšom rade
Ak sa vám zdá, že sa v obchode vždy postavíte do najpomalšieho radu, môže to byť jednoducho tým, že platia zákony pravdepodobnosti. Ako píšu nemecké noviny Die Zeit, pravdepodobnosť, že jeden z dvoch vedľajších radov bude rýchlejší ako váš, je 2 ku 3. Čím je viac radov, tým je pravdepodobnosť pre vás nepriaznivejšia. Výskumníci zistili, že ľudí ani tak nehnevá to, že musia čakať, ako skôr „pocit, že mrhajú čas“. Aby niektoré hotely spríjemnili čakanie na výťah, namontovali pri výťahoch zrkadlá. To ľuďom umožňuje niečo robiť — učesať sa alebo upraviť si viazanku. Pomáha aj to, keď ľudia vedia, ako dlho budú musieť ešte čakať. V niektorých podzemných dráhach sú preto elektronické zobrazovacie tabule, na ktorých sa uvádza, o koľko minút odchádza nasledujúci vlak.
Duchovní v Afrike sa dopúšťajú zneužívania
„V Afrike sa začínajú vynárať prípady sexuálneho zneužívania, ktorého sa dopúšťajú duchovní,“ oznamuje časopis Catholic International. Aby sa predišlo takémuto zneužívaniu, niektorí katolícki biskupi odporúčajú prísnejšie preverovať a školiť potenciálnych seminaristov. K iným oblastiam nevhodného správania duchovných, ktoré znepokojuje afrických biskupov, patrí „zneužívanie alkoholu a zapájanie sa do činností, ktoré nie sú vhodné pre kňazský stav a povolanie ani s ním nie sú zlučiteľné, ako je napríklad podnikanie či obchodovanie a politika“. Prečo vyšli tieto prípady na svetlo len nedávno? Vďaka „nezávislejšej tlači a zmenšujúcej sa možnosti cirkvi ovládať masmédiá,“ odpovedá časopis Catholic International a dodáva, že „počiatočné pokusy niektorých cirkevných autorít v určitých častiach Afriky, ktoré mali zabrániť rozširovaniu nežiaducich správ... zlyhali“.
Kazatelia nosia zbrane
V Kentucky v USA bol nedávno zmenený štátny zákon, takže pastori môžu teraz nosiť v kostole skryté zbrane, ak majú na to zbrojný pas, oznamuje agentúra Reuters. Predtým v tomto štáte nebolo dovolené, aby pastori, ktorí majú zbrojný pas na nosenie skrytých smrtiacich zbraní, nosili tieto zbrane na miestach uctievania. V roku 1997 boli niektoré kentucké kostoly pod hrozbou použitia strelných zbraní okradnuté o vyzbierané peniaze. Hoci nikto nebol zranený, „duchovní a kňazi vidieckych kostolov sa pokúšali prehovoriť štátnych zákonodarcov, aby im dovolili nosiť skryté zbrane,“ uvádza správa. No nie všetci duchovní sú za túto zmenu. Nancy Jo Kemperová, výkonná riaditeľka Kentuckej rady cirkví, položila otázku: „Ako môžeme očakávať, že naše deti pochopia, že zbrane nie sú riešením problémov, keď uvidia, že dokonca aj duchovní, ktorí by mali byť poslami mieru a zmierenia, nosia zbrane, ktoré môžu zabiť?“
Deti potrebujú dotyk
„Deti, ktoré vyrastajú bez toho, aby ich niekto pravidelne objal, pomaznal sa s nimi či pohladil ich... majú abnormálne vysokú hladinu stresových hormónov,“ uvádza štúdia uverejnená v novinách Toronto Star. Výskumníci si myslia, že odlúčenie dieťaťa od matky alebo zanedbávanie dieťaťa v detstve „môže mať vážne ďalekosiahle následky, pokiaľ ide o schopnosť učiť sa a pamätať si“. Výskumníčka na Lekárskej fakulte Harvardovej univerzity Mary Carlsonová ďalej pozorovala, že deti, ktoré rodiny nechávajú „počas pracovných dní v predškolských zariadeniach na nízkej úrovni, mali abnormálnu hladinu stresových hormónov len počas dní v týždni, ale nie cez víkend, keď boli deti doma“. Tento výskum prináša ďalší dôkaz, že pre naše deti je dôležitý nežný dotyk a veľa lásky.
Opustené módne psy
Austrálske útulky zvierat sú preplnené psami, ktoré vyšli z módy, píšu melbournské noviny Herald Sun. „Naposledy sa ľudia vo veľkom počte zbavovali aljašských malamutov,“ uvádza správa. Majitelia sa zbavujú svojich psov preto, lebo už nie sú v móde alebo sú už na ich vkus príliš veľké. Kráľovská spoločnosť na ochranu zvierat pred krutým zaobchádzaním (RSPCA) očakáva, že ďalšími opustenými psami budú dalmatíny, keď táto rasa, ktorá bola populárna vďaka nedávnemu filmu, prestane byť moderná. Výkonný riaditeľ RSPCA Richard Hunter hovorí, že zbavovanie sa psov podľa módy nie je nové. V 70. rokoch tohto storočia to tak bolo s afgánskymi chrtmi a v 80. rokoch s anglickými ovčiarskymi psami. Je smutné, že mnohé z opustených psov museli byť zabité. RSPCA ľudí nabáda, aby si vyberali psov skôr na základe ich povahy a podľa svojho životného štýlu než podľa módnych trendov.
Deti, pohybujte sa!
V správe v nemeckom časopise Test pre spotrebiteľov sa píše, že nečinnosť u detí, ktoré príliš často pozerajú televíziu, zhoršuje vnímanie, reflexy a svalovú koordináciu, čo spôsobuje, že tieto deti ľahšie utrpia úraz. Lekárska prehliadka vykonaná u detí, ktoré nastúpili v Nemecku do školy, odhalila, že až 30 percent z nich má nadváhu, až 40 percent má ťažkosti s koordináciou pohybov a až 60 percent má nesprávne držanie tela. Aby mali deti pohyb, nemeckí učitelia telesnej výchovy, bezpečnosti a dopravnej výchovy vypracovali blok hier, ku ktorým patrí hádzanie disku, loptové a iné hry, ktoré pomáhajú deťom spájať zábavu s fyzickou aktivitou.
Obete obchodu so sexom
V jednom inzeráte v ukrajinských novinách sa píše: „Dievčatá: Musia byť slobodné a veľmi pekné. Mladé a vysoké. Ponúkame vám prácu modeliek, sekretárok, tanečníčok, choreografiek, gymnastiek.“ Tento inzerát je typickým inzerátom, aký dávajú obchodníci so sexom, aby nalákali naivné mladé ženy na prostitúciu, píšu noviny The New York Times. Každý rok odchádzajú tisíce ukrajinských a ruských žien za hranice v nádeji, že si zlepšia svoj život po finančnej stránke. Ale keď prídu do zahraničia, zločineckí „vodcovia“ zoberú niektorým z nich cestovný pas a nútia ich pracovať v nevestincoch. Ak odmietnu, môžu byť bité, znásilnené a brutálne zavraždené. Ukrajinská psychologička Ľudmila Biriuková, ktorá radí ženám, ktoré unikli z ich područia, hovorí: „Chceme povedať týmto dievčatám, že ak sa niečo zdá príliš dobré na to, aby to bola pravda, obyčajne to ani pravda nie je.“
Osvetľovaním kolena proti pásmovej chorobe?
Až doteraz sa vždy predpokladalo, že biologické hodiny človeka sú riadené bunkami na sietnici. Nová štúdia však ukazuje, že bunky citlivé na svetlo majú ľudia nielen v očiach, ale aj na iných častiach tela, oznamujú francúzske noviny Le Quotidien du médecin. Pri pokuse, ktorý uskutočnili výskumníci v Spojených štátoch, boli niektorí dobrovoľníci vystavovaní jasnému svetlu privádzanému cez trubicu so sklenými vláknami, ktorú mali pripevnenú za kolenom, zatiaľ čo iní, ktorí nosili rovnaké zariadenie, tomuto svetlu vystavovaní neboli. Nikto z dobrovoľníkov nevedel presne, kto je vystavený svetlu. Biologické hodiny boli merané na základe telesnej teploty a hladiny hormónu zvaného melatonín. Noviny International Herald Tribune k tejto štúdii hovoria, že denný rytmus tých, ktorí boli vystavení svetlu, sa „zmenil až o tri hodiny“. Ako sa to presne deje, zatiaľ nie je známe. Ale výsledky by mohli mať zaujímavé uplatnenie pri liečbe pásmovej choroby, sezónnej depresie a porúch spánku.