Záplava chemických látok vyrobených človekom
TOTO storočie by mohlo byť výstižne nazvané storočím chémie. Chemické zlúčeniny vyrobené človekom zmenili náš život. Naše domovy, kancelárie a továrne sú preplnené aerosólmi, umelými sladidlami, kozmetickými prípravkami, farbami, atramentmi, náterovými látkami, pesticídmi, farmaceutickými produktmi, plastmi, chladivami, syntetickými tkaninami — zoznam takých látok by zaplnil celé knihy.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že na uspokojenie celosvetového dopytu po týchto výrobkoch sa na výrobu chemických látok ročne vynakladá 1,5 bilióna amerických dolárov. WHO podáva správu o tom, že dnes je na trhu dostupných okolo 100 000 chemických látok a že každý rok k nim pribúda 1000 až 2000 nových chemikálií.
No táto záplava chemických látok vyvoláva otázky súvisiace s ich vplyvom na životné prostredie, ako aj na naše zdravie. Je jasné, že sa plavíme do neznámych vôd. Jedna lekárka povedala: „Všetci sme časťou akejsi pokusnej generácie, a následky nebudú úplne známe ešte celé desaťročia.“
Viac chemických látok, väčšie nebezpečenstvo?
Najviac postihnutí znečisťujúcimi chemickými látkami sú podľa WHO „chudobní, negramotní ľudia s malou alebo žiadnou možnosťou získať primerané školenie či základné informácie o rizikách spojených s chemickými látkami, ktorých vplyvu sú priamo či nepriamo vystavení každý deň“. To platí zvlášť o pesticídoch. No vplyvu chemických látok sme vystavení všetci.
Kniha A Green History of the World uvádza, že miera znečistenia asi 20 percent vodných zdrojov v Kalifornii (vrátane znečistenia pesticídmi) presahuje oficiálne stanovené bezpečnostné limity. Táto kniha dodáva: „Na Floride bolo 1000 vodných zdrojov uzavretých pre znečistenie; v Maďarsku má 773 miest a dedín vodu nevhodnú na pitie, v Británii je desať percent vododržných vrstiev znečistených nad bezpečnostný limit Svetovej zdravotníckej organizácie a v niektorých častiach Británie a Spojených štátov nemožno pre vysoký obsah dusičnanov dávať vodovodnú vodu novorodencom.“
Ortuť je ďalšou užitočnou, ale potenciálne toxickou chemickou látkou. Do životného prostredia sa dostáva z rôznych zdrojov, od priemyselných komínov až po miliardy fluorescenčných lámp. Podobne olovo možno nájsť v mnohých výrobkoch, počnúc palivom a končiac náterovými látkami. No podobne ako ortuť môže byť aj olovo toxické, najmä pre deti. Podľa jednej správy z Káhiry z Egypta môže pôsobenie olovnatých emisií znížiť IQ priemerného dieťaťa „až o štyri body“.
Podľa Programu OSN pre životné prostredie sa do Stredozemného mora následkom ľudskej činnosti dostane okolo 100 ton ortute, 3800 ton olova, 3600 ton fosfátov a 60 000 ton detergentov. Je teda pochopiteľné, že toto more je v kríze. No nie je samo. Organizácia Spojených národov vyhlásila rok 1998 za Medzinárodný rok oceánov. Oceány sú ohrozené na celom svete, a to najmä znečisťovaním.
Hoci nám chemická technológia poskytla veľa užitočných vecí, používanie a likvidácia mnohých z nich má vážne následky na životné prostredie. Urobili sme sa azda sami „rukojemníkmi pokroku“, ako to nedávno napísal dopisovateľ jednej novinovej rubriky?
[Rámček na strane 4]
Chemické látky a chemické reakcie
Pojem „chemická látka“ sa používa na označenie všetkých látok, ktoré tvoria svet okolo nás, vrátane skupiny zahŕňajúcej vyše sto základných prvkov, ako sú napríklad železo, olovo, ortuť, uhlík, kyslík a dusík. Medzi chemické zlúčeniny čiže kombinácie rôznych prvkov patrí voda, kyseliny, soli a alkohol. Mnohé z týchto zlúčenín sa v prírode bežne vyskytujú.
„Chemická reakcia“ sa definuje ako „proces, pri ktorom sa jedna látka chemicky mení na inú látku“. Príkladom chemickej reakcie je oheň; premieňa jednu horľavú látku — papier, benzín, vodík a tak ďalej — na úplne odlišnú látku alebo na viac látok. Mnoho chemických reakcií prebieha neprestajne tak v našom okolí, ako aj v našom vnútri.
[Obrázok na strane 3]
Znečisťujúce chemické látky najviac ohrozujú chudobných