Chemické látky — naši priatelia i nepriatelia?

V ŽIVOTE často robíme rozhodnutia tak, že zvažujeme výhody a nevýhody. Mnohí ľudia si napríklad kupujú nejaký typ auta pre výhody, ktoré ponúka. No súčasne musia vziať do úvahy aj náklady spojené s vlastnením auta — poistku, registráciu, opotrebovanie —, ako aj prevádzkové náklady. Musia tiež zvážiť riziko zranenia alebo usmrtenia pri nehode. So syntetickými chemickými látkami je to veľmi podobné — ich výhody treba zvážiť v porovnaní s ich nevýhodami. Tak je to napríklad s chemickou látkou nazývanou MTBE (metyl terciárny butyléter), ide o palivovú prísadu, ktorá zintenzívňuje spaľovanie a znižuje množstvo výfukových emisií.

Čiastočne aj vďaka MTBE má teraz veľa miest v Spojených štátoch čistejší vzduch ako malo v mnohých predchádzajúcich rokoch. No čistejší vzduch „si vyžiadal svoju daň“, uvádza časopis New Scientist. Je to tak preto, lebo MTBE je potenciálnym karcinogénom. Došlo už k úniku z desaťtisícov podzemných zásobární benzínu a to často viedlo k znečisteniu podzemných vôd. Následkom toho sa teraz do jedného mesta priváža 82 percent vody z okolitých zdrojov, čo toto mesto stojí 3,5 milióna dolárov ročne! Časopis New Scientist píše, že táto katastrofa „by sa mohla na dlhé roky stať jednou z najzávažnejších kríz spôsobených znečistením podzemných vôd v Spojených štátoch“.

Niektoré chemické látky boli pre svoje škodlivé účinky na životné prostredie a na zdravie človeka zakázané a úplne stiahnuté z obehu. Možno si však kladiete otázky: ‚Ako je možné, že k takému niečomu dochádza? Nie sú azda všetky nové chemikálie ešte pred uvedením na trh dôkladne testované?‘

Problémy s testovaním toxicity

V skutočnosti je testovanie toxicity zmesou poznatkov a dohadov. „Odhadcovia rizika nepoznajú presnú hranicu medzi ‚bezpečnými‘ a ‚nebezpečnými‘ dávkami akejkoľvek chemickej látky,“ hovorí Joseph V. Rodricks v knihe Calculated Risks. To platí aj o liekoch, lebo mnohé sa vyrábajú synteticky. The World Book Encyclopedia hovorí: „Ani najdôkladnejším testovaním sa nemôže vždy vylúčiť možnosť, že nejaký liek môže mať nepredvídané škodlivé účinky.“

Laboratóriá majú isté prirodzené obmedzenia. Nemôžu napríklad úplne simulovať správanie nejakej chemickej látky v rôznorodom a zložitom okolitom svete. Svet mimo laboratória je preplnený stovkami, ba tisíckami rôznych syntetických chemických látok a mnohé z nich pôsobia medzi sebou navzájom, ako aj so živými organizmami. Niektoré z týchto látok sú samostatne neškodné, ale ak sa stretnú či už v našom tele, alebo mimo neho, môžu vytvoriť nové, toxické zlúčeniny. Niektoré chemické látky sa stávajú toxickými, dokonca i karcinogénnymi iba vtedy, keď sú spracované metabolizmom ľudského tela.

Akým spôsobom sa za týchto náročných okolností odhadcovia rizika snažia určiť, či je nejaká chemická látka bezpečná? Štandardnou metódou je dať laboratórnym zvieratám určitú dávku skúšanej chemickej látky a potom sa pokúsiť uplatniť výsledky na ľudí. Je však táto metóda vždy spoľahlivá?

Sú testy na zvieratách vždy spoľahlivé?

Testovanie toxínov na zvieratách vyvoláva okrem etických otázok súvisiacich s krutosťou voči zvieratám aj iné otázky. Napríklad, rôzne druhy zvierat často reagujú na chemikálie dosť odlišne. Malá dávka veľmi toxického dioxínu zabije samičku laboratórneho morčaťa, ale smrteľná dávka pre škrečka je 5000-krát vyššia. Dokonca aj vzájomne príbuzné druhy živočíchov, ako sú napríklad potkany a myši, reagujú na mnohé chemické látky odlišne.

Ak teda reakcia jedného živočíšneho druhu nemôže slúžiť ako základ na isté predvídanie reakcie iného druhu, nakoľko si môžu byť výskumníci istí, že nejaká chemická látka bude pre ľudí bezpečná? Pravdou je, že nemôžu mať skutočnú istotu.

Chemici majú nepochybne ťažkú úlohu. Musia splniť želanie ľudí, ktorí chcú ich produkt, musia upokojiť tých, ktorí nesúhlasia s utrpením zvierat a musia uspokojiť aj svoje vlastné svedomie, že ich produkt bude bezpečný. Z týchto dôvodov niektoré laboratóriá robia pokusy s testovaním chemických látok na ľudských bunkách v tkanivových kultúrach. No až čas ukáže, či je možné takýmto spôsobom získať spoľahlivú záruku bezpečnosti.

Keď laboratórne testy zlyhávajú

Pesticíd DDT, ktorý je ešte stále veľmi rozšírený v životnom prostredí, je príkladom chemickej látky, ktorá bola pri svojom uvedení nesprávne vyhlásená za bezpečnú. Vedci neskôr zistili, že DDT má tendenciu ukladať sa v organizmoch, čo platí aj o iných potenciálne toxických látkach. K akým tragickým následkom to vedie? Nuž, potravinový reťazec, ktorý tvoria milióny drobných tvorov, pokračuje rybami a končí sa vtákmi, medveďmi, vydrami a tak ďalej, sa stáva akýmsi živým lievikom, cez ktorý sa toxíny koncentrujú v telách konzumentov najvyššieho stupňa. V jednom prípade populácia potápok, čo je druh vodných vtákov, nebola schopná vysedieť ani jedno mláďa za obdobie vyše desiatich rokov!

Tieto biologické „lieviky“ sú také účinné, že niektoré chemické látky, hoci ich vo vode možno sotva zistiť, sa v telách konzumentov najvyššieho stupňa objavujú v ohromujúcich koncentráciách. Bieluhy v severoamerickej Rieke svätého Vavrinca sú toho výstižným príkladom. Koncentrácia toxínov v ich telách je taká vysoká, že keď zahynú, musí sa s nimi zaobchádzať ako s nebezpečným odpadom!

Zistilo sa, že isté chemické látky, ktoré sú prítomné v telách mnohých živočíchov, sa maskujú za hormóny. A iba nedávno začali vedci odhaľovať zákerné toxické účinky, ktoré tieto chemické látky môžu mať.

Chemické látky, ktoré napodobňujú hormóny

Hormóny sú dôležití chemickí poslovia tela. Do rôznych častí tela sa dostávajú prostredníctvom krvného obehu, aby buď podnecovali, alebo potláčali nejaký proces, ako napríklad telesný rast alebo reprodukčné cykly. Nedávna tlačová správa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) uviedla zaujímavú informáciu, podľa ktorej „rýchlo rastúce množstvo vedeckých dôkazov“ naznačuje, že keď sa niektoré syntetické chemické látky dostanú do tela, zasahujú do činnosti hormónov buď tým, že ich škodlivým spôsobom napodobňujú, alebo tým, že blokujú ich činnosť.

Medzi chemické látky, ktorých sa to týka, patria napríklad PCBa, dioxín, furány a niektoré pesticídy vrátane reziduí DDT. Tieto chemické látky sú nazývané aj „narušovače endokrinného systému“ a sú schopné narušiť normálnu činnosť telového endokrinného systému, ktorý je zdrojom hormónov.

Jeden z hormónov, ktorý tieto chemické látky napodobňujú, je ženský pohlavný hormón estrogén. Z jednej štúdie publikovanej v lekárskom časopise Pediatrics vyplýva, že rozšírenosť skoršieho začiatku puberty u mnohých dievčat by mohla súvisieť s prípravkami na vlasy, ktoré obsahujú estrogén, ako aj s chemickými látkami v životnom prostredí, ktoré napodobňujú estrogén.

Ak je osoba mužského pohlavia vystavená pôsobeniu niektorých chemických látok v určitom kritickom čase svojho vývoja, môže to mať na ňu negatívny vplyv. „Pokusy ukázali,“ uvádza správa v časopise Discover, „že ak sa PCB aplikujú v určitom konkrétnom štádiu vývoja, môžu zmeniť samčeky korytnačiek a aligátorov na samičky alebo na ‚medzipohlavné‘ jedince.“

Navyše, toxické chemikálie oslabujú imunitný systém, čím spôsobujú, že zvieratá sú náchylnejšie na vírusové infekcie. A vírusové infekcie sa naozaj rozširujú stále viac a stále rýchlejšie než kedykoľvek predtým, najmä medzi zvieratami, ktoré sú na vyšších stupňoch potravinového reťazca, ako napríklad delfíny a morské vtáky.

U ľudí sú chemickými látkami, ktoré napodobňujú hormóny, najviac poškodené deti. Deti narodené ženám, ktoré pred niekoľkými rokmi v Japonsku konzumovali ryžový olej kontaminovaný PCB, „boli postihnuté oneskorením telesného i duševného vývoja, problémovým správaním vrátane hypoaktivity a hyperaktivity, mali neprimerane malé penisy a IQ mali päť bodov pod priemerom,“ uvádza časopis Discover. Testy vykonané na deťoch, ktoré boli vystavené vysokej dávke PCB v Holandsku a v Severnej Amerike, odhalili podobné negatívne účinky na ich telesný a duševný vývoj.

S týmito chemickými látkami môže podľa správy WHO súvisieť aj nárast prípadov rakoviny „citlivej na hormóny“ u mužov i u žien, ako je rakovina prsníka, rakovina semenníkov a rakovina prostaty. Zvýšené používanie chemikálií môže mať vplyv aj na skutočnosť, že v niektorých krajinách dochádza u mužov k zjavnému poklesu v priemernom počte a kvalite spermií. V niektorých krajinách sa za 50 rokov znížil priemerný počet spermií u mužov takmer o polovicu!

V predchádzajúcom článku bola citovaná lekárka, ktorá povedala, že sme „akousi pokusnou generáciou“. Zdá sa, že mala pravdu. Je síce pravdou, že mnohé chemické výrobky nám priniesli veľký úžitok, no v prípade ďalších výrobkov to tak nebolo. Bude teda múdre vyhýbať sa zbytočnému kontaktu s chemikáliami, ktoré by nám mohli uškodiť. Je pritom prekvapujúce, koľko ich možno nájsť v našich domovoch. Nasledujúci článok sa bude zaoberať otázkou, čo môžeme robiť na svoju ochranu pred potenciálne nebezpečnými chemickými látkami.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 7]

Tieto bieluhy majú v sebe toľko toxických látok, že keď uhynú, považujú sa za nebezpečný odpad

[Prameň ilustrácie]

©George Holton, The National Audubon Society Collection/​PR