Pozorujeme svet
Materské mlieko je najlepšie
„Materské mlieko je matkou všetkých liekov,“ uvádza sa v časopise Newsweek. „Deti, ktoré ho pijú, dostávajú živiny, ktoré potrebujú pre normálny vývin mozgu, pričom sa znižuje riziko, že by dostali akúkoľvek chorobu počnúc alergiami a infekciami a končiac hnačkou, ekzémami a zápalom pľúc.“ Americká pediatrická akadémia a Americké združenie pre výživu preto nabádajú matky, aby dojčili svoje deti aspoň jeden rok. „Napriek tomu sa však tento výnimočný zdroj výživy vo veľkej miere nevyužíva,“ poznamenáva Newsweek. Prečo? Často sú dôvodom dezinformácie. Niektoré matky sa obávajú, že nebudú mať dosť mlieka na to, aby ich deti mohli byť zdravé. Ďalšie si myslia, že deti už v ranom veku potrebujú aj inú stravu. „Skutočnosťou je, že väčšina mamičiek môže dieťaťu zabezpečiť všetky potrebné živiny až do veku 6 mesiacov, keď sa postupne pridáva do výživy aj pevná strava,“ uvádza článok. „A bez ohľadu na to, aké iné jedlá deti ešte jedia, až do veku 2 rokov môžu mať úžitok z protilátok a mastných kyselín materského mlieka.“ Úžitok z toho majú aj matky: dojčenie znižuje riziko vzniku rakoviny prsníka a urýchľuje popôrodné znižovanie hmotnosti.
Chudoba nepozná hranice
Podľa novín International Herald Tribune jedna nedávna správa Spojených národov odhaľuje, že chudoba je na vzostupe, a to aj v najbohatších krajinách sveta. Mnohí ľudia v priemyselne rozvinutých krajinách nemajú uspokojené „základné ľudské potreby“, ako je zamestnanie, vzdelanie a zdravotnícka starostlivosť. Podľa tejto správy 16,5 percenta obyvateľstva Spojených štátov žije v chudobe. V Británii je to 15 percent. V priemyselne rozvinutých krajinách je 100 miliónov bezdomovcov, 37 miliónov nezamestnaných a takmer u 200 miliónov ľudí sa „predpokladá dĺžka života menej ako 60 rokov“.
V skutočnosti nie je na maznanie
„Ak si myslíte, že najnebezpečnejším africkým zvieraťom je lev alebo byvol africký, prehodnoťte svoj názor,“ uvádzajú noviny The Wall Street Journal. „Je ním hroch.“ Hoci animované rozprávky a príbehy pre deti často opisujú hrochy ako priateľské a zábavné tvory a sú obľúbené aj ako plyšové hračky, v skutočnosti toto zviera má v Afrike na svedomí smrť väčšieho počtu ľudí než ktorékoľvek iné zviera. Sprievodcovia hovoria, že najnebezpečnejším miestom na tomto kontinente je „priestor medzi hrochom a jeho chodníkom k vode“ a druhým najnebezpečnejším miestom je „pravdepodobne priestor medzi hrošou samicou a jej mláďaťom“. Hoci hrochy pôsobia pokojným dojmom, keď spolu leňošia pri riečnych hlbočinách, v skutočnosti si žiarlivo strážia svoje teritórium a často sú veľmi agresívne, keď ich niekto prekvapí alebo keď sa cítia ohrozené. Sú mimoriadne silné. „Rozzúrený hroch dokáže rozhryznúť krokodíla na dve časti. A kanoe dokáže rozbiť na kusy,“ hovorí jeden sprievodca. Prečo sa potom mnohí chodia plaviť na kanoe medzi hrochy? Poskytuje im to veľkolepý pohľad na rieku a na zvieratá na brehu, hovoria sprievodcovia, a „je to pravdepodobne menej nebezpečné ako niektoré iné turistické aktivity v tejto oblasti: napríklad bungee-jumping z mosta vysokého 110 metrov pri Viktóriiných vodopádoch“.
Varovné signály spred holokaustu opäť tu
„V súčasnosti sa objavujú zlovestné prípady porušovania ľudských práv, ktoré až hrozivo pripomínajú temné obdobie tridsiatych rokov 20. storočia, keď boli podobné aktivity predzvesťou holokaustu,“ hovorí Irwin Cotler, profesor práva na McGillovej univerzite a spolupredseda kanadskej vetvy skupiny Helsinski Watch Group, ktorého výrok uviedli noviny The Toronto Star. Cotler hovorí, že jedna štúdia, ktorú vykonala Helsinská federácia pre ľudské práva v 41 krajinách, poukazuje na jasný signál nebezpečenstva — silný nárast nenávistných výrokov proti menšinám. Často je to vo forme podnecovania k nenávisti zo strany rozhlasu, televízie a vládnych publikácií, čo potom vedie k prenasledovaniu menšín. Cotler o tomto trende povedal: „Toto je poučenie z druhej svetovej vojny, ktoré sme si nevzali k srdcu.“ Ďalším poučením, ktoré sme podľa neho zanedbali, je „zločin ľahostajnosti, sprisahanie mlčaním“.
Deti obeťami vojny
„Podľa Olaru Otunnua, mimoriadneho zástupcu OSN, vojny a konflikty si za posledné desaťročie vyžiadali život dvoch miliónov detí, zanechali za sebou vyše milión sirôt a vážne zranili alebo zmrzačili ďalších šesť miliónov detí,“ uvádza nemecký denník Grevener Zeitung. Bezpečnostná rada OSN odsúdila všetky vojenské praktiky zamerané na deti. Osobitne znepokojivá je skutočnosť, že na celom svete je vyše 300 000 detí, ktoré sú využívané ako vojaci. Mnohé z nich sú k vojenskej službe prinútené, pričom tretinu z nich tvoria dievčatá. Detskí vojaci sú často využívaní ako samovražední atentátnici. Jedno nové združenie mimovládnych organizácií sa dožaduje medzinárodného protokolu, ktorý by stanovil minimálny vek na vstup do armády na 18 rokov.
Vatikán na internete
V roku 1994 Vatikán podpísal zmluvu na otvorenie webovskej stránky na internete. Náboženské služby, napríklad priama spoveď a konzultácie s kňazmi o „akýchkoľvek pochybnostiach“ v náboženských otázkach, sú teraz dostupné na internete, uvádzajú noviny El Financiero. Na jednej stránke môžu „internetoví katolíci“ požiadať, aby boli za nich vyslovované modlitby. Je možné tiež sledovať priamy prenos pápežovho nedeľného požehnania. V neposlednom rade je tu aj reklama, ktorá ponúka „možnosti nakupovať a predávať náboženské predmety“. „Problém je v tom, že veľmi málo katolíckych stránok je navštevovaných často,“ hovorí El Financiero. „Vatikánska stránka má menej ako 25 návštev denne, pričom väčšina z tých, ktorí ju navštevujú, sú katolícki novinári.“
Radšej zostanú chorí
„Tbc je stále najväčším zabijakom na svete,“ uvádzajú noviny Cape Times. Prudko sa rozširuje medzi veľmi chudobnými obyvateľmi Južnej Afriky a ročne tam spôsobí smrť viac ako 13 000 ľudí a mnohí ďalší postihnutí sú príliš chorí na to, aby mohli pracovať. Vláda poskytuje chorým finančnú podporu a dáva im možnosť liečiť sa. No keďže pracovných príležitostí je málo a mzdy sú často nízke, niektorí pacienti s tbc sa rozhodli prerušiť liečbu, aby im zostala finančná podpora. „Táto podpora je asi 10-krát vyššia než to, čo obyčajne dostávajú za príležitostnú prácu, ktorú vykonávajú,“ vysvetlila Ria Grantová, riaditeľka Juhoafrickej organizácie pre liečbu tbc. „Sú presvedčení, že je lepšie byť chorý ako zdravý, keď zistia, koľko peňazí môžu dostať.“
Ospalí vodiči
„Niektorí odborníci tvrdia, že ospalí vodiči sú rovnako nebezpeční ako opití vodiči,“ uvádza The Journal of the American Medical Association. „Úloha, ktorú hrá ospalosť pri zrážkach [motorových vozidiel], sa vo veľkej miere podceňuje, pritom však ospalí vodiči predstavujú veľkú hrozbu pre zdravie a bezpečnosť verejnosti.“ Podľa novín The Toronto Star štúdie zaoberajúce sa týmto problémom ukázali, že ľudia jednoducho nie sú schopní predvídať, kedy zaspia, ani posúdiť mieru svojej ospalosti. „Spánok potrebujete rovnako ako jedenie a dýchanie,“ hovorí Stephanie Faulová, hovorkyňa Nadácie Amerického automobilového združenia pre bezpečnosť premávky. „Keď vaše telo potrebuje spánok, môže jednoducho vypnúť.“ Čo by mali vodiči urobiť, ak stále zívajú, zatvárajú sa im oči alebo sa im auto vychyľuje z jazdnej dráhy? „Bežné techniky na prebudenie, ako je pootvorenie okienka alebo zapnutie rádia, jednoducho neúčinkujú,“ uvádza The Toronto Star. „Kofeín je dobrý na krátkodobé obnovenie čulosti, ale nezníži vašu fyziologickú potrebu spánku.“ Ospalým vodičom sa odporúča, aby na nejakom bezpečnom mieste zastavili a zdriemli si.
Koľko baktérií?
Baktérie sú bežnou formou života na zemi. Žijú pod dnom najhlbších oceánov, ako aj vo výške 60 kilometrov v atmosfére. Ich celková hmotnosť je vyššia ako celková hmotnosť ktorejkoľvek inej formy života. Vedci z Georgijskej univerzity (USA) nedávno publikovali prvý seriózny pokus o odhad ich počtu. Tento odhad je päťka, po ktorej nasleduje 30 núl. „Väčšina ľudí si myslí, že baktérie spôsobujú choroby,“ uvádzajú londýnske noviny The Times. „No iba malý zlomok z nich je patogénny. Aj keby sme k tomu pridali všetky baktérie, ktoré žijú vo všetkých zvieratách, tvorili by len 1 percento ich celkového množstva. Väčšina z nich je nielenže neškodná, ale je životne dôležitá, lebo nám pomáhajú pri takých procesoch, ako je trávenie.“ Prekvapujúcou skutočnosťou je to, že 92 až 94 percent všetkých baktérií sa nachádza v sedimente viac ako 10 centimetrov pod morským dnom a v pôde v hĺbke viac ako 9 metrov. Tieto oblasti sa predtým považovali za pusté, bez života. Približne polovica sušiny baktérií sa skladá z uhlíka, prvku nevyhnutného pre život. „Množstvo uhlíka ‚uskladneného‘ v baktériách je takmer ekvivalentné množstvu uhlíka vo všetkých rastlinách sveta,“ uvádzajú The Times.