Pozorujeme svet
Kanadskí teenageri a Boh
„Ohromujúcich 80 percent kanadských teenagerov verí v Boha“, kým „iba 15 percent pravidelne navštevuje náboženské zariadenia,“ oznamujú noviny Vancouver Sun. Prečo ten rozdiel? Niektorí opúšťajú náboženstvo preto, že sa „na mnohých náboženských obradoch proste nudia“ a „strnulosť doktrín odpudzuje mladých ľudí“. Noviny dodávajú: „Obľúbenosť organizovaného náboženstva veľmi utrpela správami na titulných stránkach novín o kresťanských duchovných zneužívajúcich deti, o násilnostiach sikhov, o židovských extrémistoch a hinduistických útočníkoch. Prieskum ukazuje, že v porovnaní so 62 percentami v roku 1984 v súčasnosti iba 39 percent kanadských teenagerov dôveruje svojim náboženským vodcom.“ Správa to uzatvára slovami: „Alebo duchovenstvo úprimne nepozýva teenagerov, alebo kultúra más je jednoducho priveľmi nepriateľsky naladená voči náboženským inštitúciám, alebo duchovné posolstvo nie je tým, čo by malo úspech u väčšiny mladých ľudí. Alebo platia všetky uvedené dôvody.“
Rýchle šváby
Každý, kto už skúšal chytiť švába, vie, že to nie je jednoduché. Aké je ich tajomstvo? Napríklad drobné chĺpky na oboch stranách zadočka registrujú aj nepatrný pohyb vzduchu, ktorý spôsobuje nepriateľ a ktorý ukazuje smer, odkiaľ prichádza. Aj ich nervový systém sa javí ako nezvyčajne výkonný, lebo švábom stačí iba stotina sekundy na to, aby zareagovali a utiekli. Pomocou rýchlobežnej kamery sa teraz Jeffrey Camhi a jeho kolegovia na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme dozvedeli viac, uvádzajú noviny Berliner Morgenpost. Zistili, že šváby môžu bežať rýchlosťou jeden meter za sekundu a v tejto rýchlosti môžu dokonca meniť smer až 25-krát za sekundu. „Nevieme o žiadnom inom živočíchovi, ktorý by mal takú orientáciu a ktorý by bol schopný takej rýchlej zmeny smeru pohybu,“ povedal Camhi citovaný v časopise New Scientist. „Keby šváby neboli takými nepríjemnými hosťami v dome, nepochybne by si získali obdiv, ktorý si skutočne zaslúžia.“
Najväčšia baktéria sveta?
Heide Schulzová z Inštitútu Maxa Plancka pre morskú mikrobiológiu objavila v sedimentoch morského dna pri pobreží Namíbie v Afrike obrovskú baktériu. Tento organizmus má priemer 0,75 milimetra a je 100-krát väčší ako ostatné známe baktérie. „Ak by priemerná baktéria mala veľkosť novonarodenej myši, táto nová baktéria by bola veľká ako vráskavec modrý,“ oznamujú londýnske The Times. Tieto organizmy nazvané Thiomargarita namibiensis sú navzájom voľne pospájané ako šnúra z perál. Podľa The Times sa baktéria „živí sulfidmi, ktoré zoxiduje pomocou dusičnanov nachádzajúcich sa v morskej vode“.
Priveľa mŕtvol v Gange
„Už stáročia hinduisti spúšťajú svojich mŕtvych do rieky Gangy vo viere, že im tak zaistia mókšu, čiže oslobodenie duše z kolobehu telesnej existencie,“ uvádza Electronic Telegraph. „Pokiaľ bola 2500 kilometrov dlhá Ganga hlboká, jej rýchly prúd odnášal stovky rozkladajúcich sa tiel. No počas rokov sa rieka stala pomalšou a plytkejšou, čo zapríčiňuje tekutý priemyselný odpad a odpadky, ktoré boli do nej vhodené.“ To spôsobuje, že mŕtvoly sú „zachytené v burine a odpadkoch celé týždne“. Na konci 80. rokov sa vláda pokúsila vyriešiť tento problém tým, že nasadila do Gangy tisíce mäsožravých korytnačiek. No v roku 1994 bol projekt prerušený, lebo tu bolo jednoducho priveľa mŕtvych tiel na to, aby si s nimi korytnačky mohli poradiť, a samotné korytnačky začali loviť pytliaci. V novej kampani sú ľudia presviedčaní, aby telá svojich mŕtvych príbuzných spálili alebo aby ich pochovali do piesku na brehoch rieky.
Už nie limbus?
Limbus — miesto, kam podľa katolíckej tradície idú duše nepokrstených detí — sa z katolíckej teológie vytratil. Hoci sa limbus nikdy nestal dogmou, bol „ovocím extrapolácií teológov dvanásteho storočia“, ktorí potrebovali miesto „v posmrtnom živote“ pre tých, o ktorých nebolo určené, či pôjdu do neba, alebo do pekla. Patrili k nim „nevinné novorodeniatka, ktoré zomreli bez toho, že by prešli cirkevným obradom krstu“ a „neveriaci, ktorí viedli statočný život“. „Keď už bol limbus vymyslený, stal sa dôležitým bodom v doktrínach, ktoré vyučovala cirkev,“ píše vatikánsky komentátor Marco Politi v novinách La Repubblica. Avšak v novších katechizmoch vrátane všeobecného katechizmu, ktorý bol vydaný v roku 1992, nie je žiadna zmienka o limbe. „V skutočnosti sa za posledných niekoľko desaťročí zmenilo celé poňatie života po smrti,“ vysvetľuje Politi. Mnohí teológovia teraz hovoria, že novorodené deti, ktoré zomrú bez toho, aby boli pokrstené, idú rovno do neba. Ako to vyjadril taliansky teológ Pino Scabini: „Dnes prevláda sklon uvažovať o základných prvkoch toho, čo bolo zjavené — o večnom živote, o ktorom hovoril Ježiš, a o vzkriesení.“
Únosy detí sú obchodom
„Únosy detí sú... prekvitajúcim obchodom na miestach ako Mexiko, Kolumbia, Hongkong a Rusko,“ oznamujú U.S. News & World Report. „Na celom svete množstvo únosov s cieľom získať výkupné láme rekordy v každom z posledných troch rokov.“ Nepochybne najväčší počet prípadov je v Latinskej Amerike, kde od roku 1995 do roku 1998 bolo zaznamenaných 6755 únosov. Potom nasleduje Ázia a Ďaleký východ (617), Európa (271), Afrika (211), Blízky východ (118) a Severná Amerika (80). Hoci väčšina únosov sa týka miestnych obchodníkov a statkárov, ohrozený môže byť ktokoľvek — zahraniční pracovníci, obchodní cestujúci či turisti. Medzinárodné spoločnosti teraz kupujú poistky na únosy a výkupné detí, aby mohli uhradiť náklady na výkupné, ako aj náklady na profesionálnych vyjednávačov a psychologických konzultantov. Únoscovia detí sú organizovaní, robia prieskum trhu a odhadujú riziká únosu potenciálnej obete. So svojimi zajatcami obyčajne zaobchádzajú dobre, berú do úvahy, že to zníži pokusy o útek a zvýši pravdepodobnosť, že dostanú zaplatené. „Iba jeden z desiatich únosov na celom svete sa končí smrťou unesených osôb,“ oznamuje časopis, no pripája upozornenie: „Dajte si pozor na miestnu políciu. Často sa stáva, že spolupracuje s únoscami.“
Webovská stránka s návodom na modlitbu
Anglikánska cirkev nedávno otvorila vlastnú webovskú stránku na internete. Obsahuje návod, ako sa modliť. Opierajúc sa o to, že Boh vypočúva každú modlitbu, cirkev povzbudzuje ľudí, aby boli tvoriví, keď sa modlia. „Použite ako pomôcku hudbu, kameň, pierko, kvet alebo sviečku, aby ste sa mohli sústrediť“ a „používajte ruky. Svoje prsty môžete použiť, aby vám pripomenuli rôzne veci, o ktoré sa chcete modliť.“ Napríklad sa tu hovorí, že palec, keďže je najsilnejší prst, môže dať podnet na modlitbu o veci, ktoré sú v živote veľmi závažné, ako domov a rodina. Prostredník ako najdlhší prst vám môže pripomenúť, aby ste sa modlili za „ľudí, ktorí majú svetskú moc“, a malíček vám môže pripomenúť, aby ste sa modlili „za seba“. Komentujúc túto inováciu, The Times uvádzajú: „Obsah tejto webovskej stránky napovedá, ako veľmi si cirkev uvedomuje, že ľudia sa zosvetštili. Modlitbu prirovnáva k stravovaniu či k pletiu buriny v záhradke: ‚Menej a často je najlepšie, ale nevzdávajte sa.‘“
Kyslosť a zubný kaz
„Ľudia by si mali prestať myslieť, že iba cukor spôsobuje kavity, a sústrediť sa na stravu, ktorá v ich ústach zanecháva kyslosť,“ hovorí Mike Edgar, jeden z autorov publikácie Oral Health: Diet and Other Factors (Zdravie ústnej dutiny: Strava a iné faktory). Táto publikácia radí, že ľudia, ktorí na raňajky pijú pomarančový džús alebo jedia kyslú potravu, by si nemali umývať zuby prinajmenšom pol hodinu po jedle. Prečo? Pretože keď hladina kyslosti v ústach stúpne na určitú úroveň, zubná sklovina zmäkne a drhnutím kefkou sa začne obrusovať jej vrchná vrstva. Namiesto toho sa odporúča znížiť hladinu kyslosti tým, že zjete potraviny bohaté na proteíny, ako je syr alebo arašidy, no nie neskôr ako 20 minút po zjedení kyslej potravy, uvádzajú londýnske The Times.
Vyriešia to japonské bábiky?
Pre starých rodičov, ktorí žijú ďaleko od svojich vnúčat a vidia ich len zriedka, má jedna tokijská firma riešenie: pošlite tejto firme fotografiu dieťatka a o šesť týždňov budete mať presne takú bábiku. „No tým sa to nekončí,“ oznamuje New Scientist. „Prehrávač s digitálnym mikročipom vnútri bábiky prehráva prvé zvuky, ktoré dieťa vydáva, a tak ho dokonca aj počujete ako svoje dieťatko. Stačí chytiť bábiku za ruku a prehrá vám hlas dieťaťa — alebo čokoľvek iné si nahráte. Podľa novín The Nikkei Weekly si 400-dolárovú bábiku obyčajne objednávajú starí rodičia, ktorí iba zriedka vidia potomkov svojich potomkov.“