Život nad oblakmi

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BOLÍVII

IDYLICKÝ pokoj, majestátna príroda a možnosť prechádzok, túr či lyžovania priťahuje mnohých dovolenkárov do hôr. Pre milióny ľudí sú horské údolia či náhorné plošiny, ktoré často siahajú nad oblaky, domovom. Pobyt vo veľkej nadmorskej výške však môže zvláštnym spôsobom vplývať na ľudské zdravie. Ani s autom a varením to vo vyšších polohách nie je jednoduché. Čo je príčinou týchto problémov a ako si s nimi poradiť? Ale najskôr: Naozaj toľko ľudí žije vysoko v horách?

Mnohé vysoko položené oblasti sa stali zónami ekonomického rastu. V meste Mexiko žijú milióny ľudí vo výške viac ako 2000 metrov nad morom. Denver v americkom štáte Colorado, Nairobi v Keni a Johannesburg v Južnej Afrike sa nachádzajú v nadmorskej výške viac ako 1500 metrov. Milióny ľudí v Himalájach žijú vo výške viac ako 3000 metrov nad morom. V Andách má viacero veľkých miest nadmorskú výšku viac ako 3300 metrov a ľudia tu ťažia nerasty aj vo výške 6000 metrov. Keďže toľko ľudí žije vo vysoko položených oblastiach, výskum toho, ako sa ľudské telo prispôsobuje životu vo veľkých nadmorských výškach, získal na dôležitosti. Výsledky tohto výskumu môžu prehĺbiť vaše ocenenie, ako úžasne je vaše telo vytvorené.

Čo očakávať

U Douga sa hneď po príchode do Ánd prejavili ťažkosti, ktoré bežne pociťujú ľudia po príchode do veľkej nadmorskej výšky. Hovorí: „Keď som na letisku niesol kufre, náhle som dostal závrat a takmer som omdlel. Hoci to o chvíľu pominulo, týždeň či dva ma bolela hlava a mal som nepokojný spánok. Náhle som sa prebúdzal s pocitom, že sa dusím. Potom som niekoľko mesiacov nemal chuť do jedla, rýchlo som sa unavil a potreboval som viac spať.“ Jeho manželka Katty dodáva: „Myslela som si, že všetky tie reči o problémoch vo veľkých nadmorských výškach sú len výmysly. Teraz viem, že nie sú.“

Nepokojný spánok, aký zažíval Doug, lekári nazývajú periodické dýchanie. Po príchode do vysoko položených oblastí s tým majú ľudia bežne nejaký čas problémy. Ale ak sa to stane vám, môže vás to vystrašiť. O čo vlastne ide? Počas spánku z času na čas na niekoľko sekúnd v podstate prestanete dýchať. Občas vás to náhle prebudí a začnete lapať po dychu.

Niektorí ľudia nemajú so zmenou nadmorskej výšky vôbec žiadne problémy. Niektorí však majú nepríjemné pocity už vo výške 2000 metrov. Po príchode do oblasti s nadmorskou výškou 3000 metrov má ťažkosti už asi polovica ľudí. Je zaujímavé, že keď sa ľudia z vysoko položených oblastí čo len po jeden- alebo dvojtýždňovom pobyte na nížine vrátia domov, často majú rovnaké príznaky. Prečo?

Prečo nadmorská výška vplýva na vaše telo

Väčšina problémov vyplýva z nedostatku kyslíka. Čím vyššie stúpate, tým nižší je atmosférický tlak. Preto vo výške 2000 metrov ten istý objem vzduchu obsahuje o 20 percent menej kyslíka ako na úrovni hladiny mora a v 4000 metroch vzduch obsahuje až o 40 percent menej kyslíka. Nedostatok kyslíka ovplyvňuje väčšinu funkcií vášho tela. Vaše svaly nedokážu podať taký výkon, vaša nervová sústava nezvládne toľko stresu a váš tráviaci trakt nedokáže tak dobre spracovať tuk. Obyčajne, keď vaše telo potrebuje viac kyslíka, automaticky sa začnete viac nadychovať a problém je vyriešený. Prečo sa potom neudeje niečo podobné aj po príchode do oblasti s veľkou nadmorskou výškou?

Spôsob, akým vaše telo riadi rýchlosť dýchania, je zázrak, ktorý ľudia ešte úplne nepochopili. Ale keď sa namáhate, rýchlo dýchať nezačnete len preto, že telo potrebuje viac kyslíka. Kľúčovým faktorom je skôr nahromadenie oxidu uhličitého v krvi následkom činnosti svalov. Keď ste vo väčšej nadmorskej výške, tiež viac dýchate, ale nie až natoľko, aby sa tým vyrovnal neustály nedostatok kyslíka.

Čo spôsobuje bolesti hlavy? Na Prvom svetovom kongrese výškovej medicíny a fyziológie, ktorý sa konal v La Paze v Bolívii, jeden rečník vysvetlil, že mnohé príznaky výškovej choroby vyplývajú z nahromadenia tekutiny v hlave. U niektorých ľudí to spôsobuje v hlave tlak. Iní, zjavne vďaka veľkosti lebky, nemajú takéto ťažkosti. V zriedkavých prípadoch sa však výšková choroba môže rozvinúť natoľko, že môže ohroziť život. Príznaky, ako je strata koordinácie svalov, rozmazané videnie, halucinácie a duševný zmätok, sú signálom, že treba ihneď vyhľadať lekársku pomoc a čo najrýchlejšie sa presunúť do nižších polôh.

Múdre preventívne opatrenia

Ťažkosti súvisiace s výškovou chorobou vrcholia zväčša na druhý alebo na tretí deň, preto niekoľko dní pred príchodom do vysoko položenej oblasti a niekoľko dní po príchode je zvlášť večer najlepšie jesť len ľahké jedlá. Po príchode by ste mali jesť jedlá s obsahom sacharidov, ako napríklad ryžu, ovos a zemiaky, a nie mastné jedlá. Urobíte dobre, ak budete dbať na radu: „Raňajkuj ako kráľ, ale večeraj ako bedár.“ Vyhýbajte sa tiež telesnej námahe, lebo môže viesť k silnému prejavu výškovej choroby. Mladí majú sklon zľahčovať túto radu a možno preto práve oni zvyčajne trpia najviac.

Dať si na hlavu klobúk a natrieť sa ochranným krémom proti slnku je ďalšia dobrá rada, pretože vo veľkých výškach je menej atmosféry, ktorá by vás chránila pred nebezpečnými slnečnými lúčmi. Tie môžu pôsobiť dráždivo aj na oči alebo dokonca poškodiť zrak, preto noste slnečné okuliare. Oči môže dráždiť aj riedky horský vzduch, ktorý ich vysušuje. Preto pite dostatok tekutín.

Ľudí, ktorí majú veľkú nadváhu alebo také zdravotné ťažkosti, ako je vysoký krvný tlak, kosáčikovitá anémia alebo ochorenie srdca či pľúc, lekári upozorňujú, aby sa dali dôkladne vyšetriť, skôr ako sa rozhodnú urobiť si výlet nad oblaky.a Aj v prípade, že máte silnú nádchu či zápal priedušiek alebo pľúc, bude múdre, ak svoj výlet odložíte, lebo veľká nadmorská výška spolu s infekciou dýchacích ciest alebo s veľkou telesnou námahou môže niekedy viesť k nebezpečnému nahromadeniu tekutiny v pľúcach. Aj ľudia, ktorí žijú celý život vo vysoko položenej oblasti, môžu pri ochorení dýchacích ciest trpieť nedostatkom kyslíka a mať vážne zdravotné ťažkosti. Naproti tomu astmatici sa často cítia lepšie, keď sa presťahujú do oblasti s vyššou nadmorskou výškou. Skupina ruských lekárov na Prvom svetovom kongrese výškovej medicíny a fyziológie dokonca podala správu, že pacientov s určitými ochoreniami posielajú v rámci liečby na jednu kliniku vo veľkej nadmorskej výške.

Život vo veľkej nadmorskej výške

Života vo vysokých polohách sa netreba báť. Niektoré vysoko položené oblasti, ako je napríklad Kaukaz, sú v skutočnosti známe tým, že mnohí obyvatelia sa tam dožívajú vysokého veku. A niektorí dokázali celé roky žiť dokonca aj v extrémnych výškach. Jeden čitateľ Prebuďte sa!, ktorý žije v Andách, rozpráva: „Trinásť rokov som žil a pracoval v bani pod vrcholom sopky v nadmorskej výške 6000 metrov. Ťažkým kladivom sme rozbíjali skaly s obsahom síry. Bola to veľmi ťažká práca. No na konci dňa sme si ešte chodievali zahrať futbal!“ Ľudské telo je vybavené takou pozoruhodnou schopnosťou prispôsobiť sa novým podmienkam, že človek žasne nad múdrosťou svojho Stvoriteľa. Ako sa ľudské telo dokáže vyrovnať s nedostatkom kyslíka vo veľkej nadmorskej výške?

Vaše telo reaguje na veľkú nadmorskú výšku najprv zrýchlením činnosti srdca a pľúc. Potom zníži množstvo plazmy v krvi, čím sa zvýši koncentrácia červených krviniek prenášajúcich kyslík. Po krátkom čase začne odvádzať do mozgu viac krvi, kde je najviac potrebná. A už po niekoľkých hodinách vaša kostná dreň začne vyrábať ďalšie červené krvinky s väčšou schopnosťou viazať kyslík. To všetko znamená, že hoci môže trvať mesiace, kým sa vaše telo úplne prispôsobí na pobyt vo veľkej nadmorskej výške, tlkot vášho srdca a dýchanie sa môže vrátiť do normálu už po niekoľkých dňoch.

Problémy s motorovými vozidlami a pri varení

Nielen vášmu telu chýba vo veľkých výškach kyslík. Aj vaše auto sa vám bude zdať lenivé. Aj keď vám miestny mechanik upraví pomer zmesi paliva a vzduchu a posunie čas zapaľovania, váš motor bude mať slabší výkon. A s akými problémami sa môžete stretnúť v kuchyni?

Spľasnutý koláč, chlieb, ktorý sa drobí, fazuľa, ktorá sa nikdy nedovarí, a vajce, ktoré je aj po uvarení stále tekuté — to sú len niektoré z problémov, ktoré môžu kuchárku rozplakať. Prečo sa to stáva a čo môžete robiť?

S problémami sa kuchárky častejšie stretávajú pri pečení, keď býva zlý výsledok aj zjavnejší. Menší tlak spôsobuje, že vzduchové bubliny, ktoré nadľahčujú chlieb či koláč, sa viac rozpínajú než vo výške na úrovni hladiny mora. Tieto drobné bublinky v ceste sa zväčšia a chlieb sa môže potom drobiť. V horšom prípade bubliny vyjdú na povrch, vzduch unikne a koláč zostane spľasnutý. Tento problém však nie je ťažké vyriešiť. Ak do cesta na koláč dávate vyšľahané vajcia, jednoducho ich nevyšľahajte úplne. Alebo ak robíte kysnuté cesto, dajte doň menej droždia. Kniha The New High Altitude Cookbook (Nová kniha varenia vo veľkej nadmorskej výške) odporúča použiť v 600 metroch nad morom o štvrtinu droždia menej a v 2000 metroch nad morom až o tri štvrtiny droždia menej.

Keď robíte kysnutý chlieb, dajte pozor, aby vám cesto nevykyslo viac než na dvojnásobok pôvodného objemu. Keďže vajcia posilňujú vnútornú štruktúru koláča, prispôsobte svoj recept tak, že použijete čo najväčšie vajcia. Naproti tomu priveľa cukru pôsobí opačne, preto ho použite o trochu menej. Menší atmosférický tlak navyše spôsobuje, že sa z cesta rýchlejšie odparuje voda, a tak sa prirodzene zvyšuje koncentrácia cukru v ceste. A väčšina receptov si vyžaduje viac vody, lebo riedky, suchý horský vzduch jedlo vysušuje.

Príprava takmer všetkých jedál trvá vo väčšej nadmorskej výške dlhšie. Napríklad vo výške 1500 metrov treba vajcia variť o minútu dlhšie a v 3000 metroch treba predĺžiť čas varenia až o tri minúty. Zistíte tiež, že tlakový hrniec je na nezaplatenie. Fazuľu ani hrach vo vysoko položených oblastiach bez neho vlastne ani neuvaríte.

Teda nebojte sa výletu do veľkej nadmorskej výšky. Možno budete nejaký čas fučať ako mech, váš koláč z piškótového cesta bude vyzerať skôr ako palacinka a vaše auto bude reagovať ako stará artritická korytnačka, ale ak máte primerané zdravie, bude to pre vás zrejme radostná skúsenosť.

[Poznámka pod čiarou]

[Nákres/obrázky na stranách 12, 13]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Niektoré vysoko položené mestá a vysoké vrchy na svete

— 9 000 m —

— 7 500 m —

— 6 000 m —

— 4 500 m —

— 3 000 m —

— 1 500 m —

— úroveň hladiny mora —

[Obrázok na strane 10]

La Paz (Bolívia) 3625 metrov

[Obrázok na strane 10]

Johannesburg (Južná Afrika) 1750 metrov