Stretnutie s „vyhynutým“ vtákom
ROZMANITOSŤ a krása vtákov ma vždy fascinovala. Keď som sa pripravoval na výlet na Bermudy, dočítal som sa o vzácnom vtákovi nazývanom tajfúnnik kahu. Jedna príručka o ňom uvádzala: „Malú populáciu tohto druhu, ktorá nevyhynula, možno nájsť na skupine ostrovov v zálive Castle Harbour v najodľahlejšej časti Bermúd. Tu je pod prísnym dohľadom a ochranou tunajšieho strážcu.“
To vzbudilo môj záujem! Rozhodol som sa, že sa na tohto exotického vtáka pôjdem pozrieť. Skontaktoval som sa s Dr. Davidom Wingatom, ktorý mal vtedy na starosti ochranu prírody na Bermudách. Hoci teraz je už na dôchodku, v tom čase bol aj strážcom chránenej oblasti skupiny ostrovov v Castle Harbour. Dr. Wingate mi láskavo dovolil, aby som ho sprevádzal na ceste k chráneným hniezdiskám tajfúnnikov kahu.
„Živé múzeum“
Prírodná rezervácia Castle Harbour sa rozprestiera neďaleko hlavných bermudských ostrovov v Atlantickom oceáne, približne 900 kilometrov na východ od pobrežia Spojených štátov. Ostrov Nonsuch je najväčší z deviatich malých ostrovčekov, ktoré tvoria rezerváciu. Nonsuch má približne 6 hektárov a leží na východnom konci Bermúd. Pod vedením Dr. Wingata sa tento ostrov zmenil na „živé múzeum“ s cieľom dosiahnuť obnovu zostávajúcich pôvodných rastlinných a živočíšnych druhov na Bermudách.
Je krásny, jasný deň. Na Wingatovom malom motorovom člne smerujeme z Nonsuchu na neďaleký ostrovček. Nad pokojnou morskou hladinou plachtí kršiak rybožravý. Na bielom perí na spodnej strane krídel sa mu odráža žiarivá, tyrkysovo modrá farba vody. Okolo nás nadšene poletujú krásne tropické faetony bielochvosté, a ako si navzájom dvoria, svojimi výrazne dlhými chvostovými perami mávajú hore-dolu. Hoci tento pohľad by ma inokedy nesmierne nadchol, dnes myslím len na tajfúnnika kahu.
„Vyhynutý“ tajfúnnik sa opäť objavuje
Dr. Wingate mi vysvetľuje: „Existujú záznamy, že už prví osadníci tu našli morské vtáky, ktoré sa vracali na pevninu len v noci a len keď hniezdili — obe charakteristiky sa hodia na tajfúnnika kahu. V tom čase tu žili desaťtisíce týchto vtákov, ale neskôr sa to zmenilo. Okolo roku 1560 Španieli priviezli na Bermudy ošípané. Tie sa stali pre populáciu tajfúnnika kahu doslova pohromou, lebo jedli ich vajcia a pravdepodobne aj mláďatá a dospelé vtáky. Tajfúnniky sa stali tiež dôležitou súčasťou potravy osadníkov. Keď sa v roku 1614 nešťastnou náhodou dostali na Bermudy potkany, zahynulo mnoho ďalších tajfúnnikov. Potkany preplávali na malé ostrovčeky, kde tajfúnniky hniezdili, a začali jesť ich vajcia i mláďatá aj tam. Tak sa do roku 1630 mnohotisícová populácia tajfúnnikov kahu zmenšila natoľko, že tento druh bol považovaný za úplne vyhynutý.“
„Ako sa tajfúnniky kahu znovu objavili?“ pýtam sa za hluku motora.
Dr. Wingate odpovedá: „V roku 1906 prírodovedec Louis Mowbray našiel na ostrove v Castle Harbour zvláštneho živého morského vtáka. Napokon sa zistilo, že je to tajfúnnik kahu. Neskôr, v roku 1935, niekto našiel mláďa tajfúnnika kahu, ktoré narazilo do majáka a zahynulo. A v roku 1945 more vyplavilo na pobrežie Cooperovho ostrova na Bermudách dospelého tajfúnnika. To bol dostatok dôkazov na zorganizovanie expedície s cieľom nájsť ďalšie jedince tohto ‚vyhynutého‘ druhu. Expedíciu viedol Dr. Robert Cushman Murphy z Amerického prírodovedeckého múzea a Louis S. Mowbray, kurátor bermudského Štátneho akvária — syn Louisa Mowbraya, ktorý našiel tajfúnnika kahu v roku 1906.“
Dr. Wingate si s úsmevom na tvári spomína: „Pre mňa to bola veľká pocta, keď ma požiadali, aby som sa pripojil k tejto expedícii! Bola to pocta zvlášť preto, že som mal len 15 rokov a chodil som ešte do školy. Mal som však veľký záujem o vtáky. Tá nedeľa, 28. januára 1951, ovplyvnila celý zvyšok môjho života. Nikdy nezabudnem na radosť, ktorá sa zračila na tvári Dr. Murphyho, keď sa im spolu s Mowbrayom podarilo chytiť živého tajfúnnika kahu! Našli ho v jednej hlbokej skalnej pukline. Vláda okamžite vyhlásila ostrovy v Castle Harbour za chránenú oblasť. Ostrov Nonsuch bol k chránenej oblasti pripojený v roku 1961 a hneď nasledujúci rok som sa sem s manželkou presťahoval, aby som tu slúžil ako strážca.“
Blížime sa k chránenej oblasti a ja sa ďalej pýtam: „Koľko tajfúnnikov kahu ste našli počas prvej expedície?“
„V prvom roku sme našli len osem hniezdiacich párov,“ odpovedá Dr. Wingate. „Nájsť hniezda bolo také ťažké, že trvalo ešte desať rokov, kým sme našli celú populáciu, ktorá v tom čase pozostávala z 18 hniezdiacich párov. Po ďalších 35 rokoch ochrany sa táto populácia rozrástla na 52 párov.“
Pomoc človeka
„Tajfúnniky kahu hniezdia v norách, ktoré sú 2 až 3,5 metra dlhé a tak zakrivené, že k hniezdu nepreniká svetlo,“ pokračuje Dr. Wingate. „Aby sme zvýšili počet hniezd, začali sme vyrábať umelé nory. Vykopali sme jarky a potom sme ich zastrešili betónom. Nad hniezdom na konci nory sme vyrobili odstrániteľný vrchnák. To nám umožňuje kontrolovať hniezda a zisťovať, či je v nich znesené vajce, či na ňom tajfúnniky sedia a či nezostalo nejaké vajce nevyliahnuté. Keď nájdeme opustené nevyliahnuté vajce, môžeme ho vziať na preskúmanie a pokúsiť sa zistiť, kde sa stala chyba. V polovici 60. rokov 20. storočia zvyšky insekticídu DDT spôsobovali, že škrupina vajca bola taká tenká, že vajce sa ľahko rozbilo. Teraz sa obávame, že niektoré chemikálie, ako napríklad PCB [polychlórované bifenily], môžu mať rovnaké následky. Hoci Severná Amerika a Európa už PCB zakázali, mnohé rozvojové krajiny nie.“
Sú tu aj iné problémy. Dr. Wingate poznamenáva: „Medzi tajfúnnikmi kahu a agresívnejšími tropickými vtákmi tu neustále prebieha boj o hniezdiská. Tajfúnnik kahu si napríklad urobí noru ústiacu do plytkej priehlbiny a tropický vták sa uhniezdi priamo pred jeho vchodom! Drzý votrelec potom rozbije tajfúnnikovi vajce alebo zaútočí na jeho mláďa a zabije ho. Oba druhy vtákov sa vždy vracajú na to isté miesto, a tak ten istý problém vzniká každý rok. Aby sme ochránili tajfúnniky, začali sme na vchody do ich nôr pripevňovať jednoduché kryty. Na týchto krytoch je elipsovitý otvor presne takej veľkosti, aby tajfúnnik mohol cezeň prejsť, ale aby sa tropický vták, ktorý je o trochu väčší, cezeň nedostal. V tomto prípade aj tri milimetre predstavujú rozdiel medzi životom a smrťou.“
V rezervácii
Konečne sme dorazili na malý ostrov. Medzi narážajúcimi vlnami opatrne vystupujeme z člna na skalu. Aby sme sa dostali k hniezdam, musíme vyliezť na strmý skalný útes. K jednému hniezdu sa dá dostať len po rebríku. Pre Dr. Wingata je to možno rutinná práca, ale pre mňa je to niečo jedinečné a vzrušujúce.
Dr. Wingate kontroluje každé hniezdo a zisťuje niekoľko vecí. Navštevujú ešte tajfúnniky svoje hniezdo? Sú tu stopy vedúce do nory a z nej? Nezostali tu nevyliahnuté vajcia? Našli sme jedno nevyliahnuté vajce, ale keďže rodičia ho ešte neopustili, Dr. Wingate ho nechal v hniezde. Tajfúnniky kahu často ďalej sedia na nevyliahnutom vajci a odmietajú vzdať sa. Dr. Wingata potom milo prekvapil nečakaný objav — na mieste, kde nevedel o znesenom vajci, našiel mláďa! Radosť z tohto objavu prevážila nad jeho sklamaním z nevyliahnutého vajca.
Keď Dr. Wingate odstránil vrchnák z jednej nory a dovolil mi pozrieť sa dnu na malú sivú páperovú guľôčku — mláďa tajfúnnika kahu —, bolo mi jasné, že všetka tá námaha stojí za to. Mláďa, vyrušené svetlom, ktoré k nemu preniklo, sa občas trošku pohlo. Pozerám sa aj do iných nôr a vidím dospelé vtáky, ako sedia na vajci.
Dr. Wingate pomohol už mnohým mláďatám, ktoré sa dostali do ťažkostí. Raz tropický vták napadol mláďa a zlomil mu zobáčik. Wingate mu ho v zúfalstve prilepil lepidlom. Aký bol prekvapený a šťastný, keď mláďa prežilo! Inokedy pomohol slabučkému mláďaťu, ktoré rodičia predčasne opustili. Dal ho do škatule a kŕmil ho krevetami, hlavonožcami, olejom z tresčej pečene a vitamínmi. Nakoniec mláďa dokázalo odletieť na more. Výsledky snáh o rozmnoženie populácie tajfúnnika kahu sú stále zjavnejšie. Tajfúnnik kahu sa stal symbolom nádeje pre ochrancov prírody na celom svete. Snom Dr. Wingata je, aby bol Nonsuch napokon domovom až 1000 párov tajfúnnikov kahu. Či sa jeho sen raz splní, to uvidíme.
Moje stretnutie s „vyhynutým“ tajfúnnikom kahu ma však vedie k zamysleniu. Ak si Stvoriteľ všíma, keď spadne na zem obyčajný vrabec, či by si nevšímal, keď je ohrozený celý živočíšny druh? (Matúš 10:29) Je naozaj povzbudzujúce vedieť, že príde čas, keď ľudia už nebudú ohrozovať existenciu žiadneho druhu na zemi! — Izaiáš 11:6–9. — Poslané.
[Mapy na strane 16]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
BERMUDY
Ostrov Nonsuch
[Obrázok na strane 18]
Tajfúnnik kahu v nore
[Prameň ilustrácie]
Jeremy Madeiros, Conservation Officer, Bermuda
[Obrázok na strane 18]
Vchod do nory tajfúnnika kahu
[Obrázok na strane 18]
Dr. Wingate ukazuje na kryt na vchode do nory tajfúnnika kahu
[Pramene ilustrácií na strane 16]
Jeremy Madeiros, Conservation Officer, Bermuda
Zemeguľa: Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.
[Pramene ilustrácií na strane 17]
© Brian Patteson
Jeremy Madeiros, Conservation Officer, Bermuda