„Klenot mora“
Rozsievky sú mikroskopické riasy, ktoré sa uzatvárajú do ozdobnej, pozoruhodne štruktúrovanej kremitej schránky a v hojných množstvách sa nachádzajú v každom oceáne na zemi. Vedcov fascinujú už celé stáročia — vlastne odkedy človek vynašiel prvý mikroskop a mohol zachytiť ich krásu. A tak je len oprávnené, že majú prívlastok klenot mora.
Alfred Nobel, vynálezca dynamitu v 60. rokoch 19. storočia, použil oxid kremičitý z rozsievok na stabilizovanie nitroglycerínu, ktorý mu umožnil vytvoriť prenosné valčekovité výbušniny. Dnes sa kremité schránky odumretých rozsievok komerčne využívajú mnohými spôsobmi — napríklad sa pridávajú do náterov na cesty, v ktorých pôsobia opticky zjasňujúco, používajú sa na prečisťovanie vína či na filtráciu vody v bazénoch.
Ale oveľa dôležitejšie je, že tieto malé jednobunkové rastliny sa jednou štvrtinou podieľajú na procese fotosyntézy na našej planéte. Výskumníci Allen Milligan a Francois Morel z Princetonskej univerzity v USA zistili, že oxid kremičitý, ktorý obsahujú schránky rozsievok, spôsobuje chemické zmeny vo vode vnútri schránky, a tak vytvára ideálne prostredie na fotosyntézu. Podľa vedcov je ich schránka taká ozdobná preto, aby bola väčšia plocha vystavená vode vnútri bunky, a aby tak bola fotosyntéza účinnejšia. Stále je však záhadou, ako tieto malé, a pritom krásne schránky vznikajú z kremíka, ktorý je rozpustený v slanej vode. No čo výskumníci vedia, je, že rozsievky pohlcujú oxid uhličitý a vypúšťajú kyslík, a tým hrajú významnú úlohu v zachovávaní života na zemi — možno ešte dôležitejšiu ako väčšina suchozemských rastlín.
Morel zaraďuje rozsievky „medzi najúspešnejšie organizmy na zemi“. A Milligan dodáva, že bez ich chuti na oxid uhličitý „by skleníkový efekt mohol byť oveľa vážnejší“.
Keď rozsievky odumrú, ich uhlíkové zvyšky klesnú na dno oceánu a nakoniec sfosilizujú. Niektorí vedci sa domnievajú, že rozsievky, ktoré boli v tejto forme vystavené veľkému tlaku, prispeli k vytvoreniu svetových zásob ropy. Ale vzrastajú obavy, že zvyšovanie teploty slanej vody následkom globálneho otepľovania umožňuje baktériám rozložiť schránky rozsievok skôr, než klesnú na dno, a tým sa uhlík opäť uvoľní a vychádza na hladinu. Teda aj tento maličký „klenot mora“, súčasť podivuhodne vytvoreného systému potrebného na život, by teraz mohol byť ohrozený.
[Prameň ilustrácie na strane 31]
© Dr. Stanley Flegler/Visuals Unlimited