Keď sa zo starostlivosti o vzhľad stane posadnutosť
VÄČŠINA z nás si pri pohľade do zrkadla ihneď všimne, čo sa dá na našom výzore zlepšiť. A tak si upravíme oblečenie či vlasy alebo si nanesieme nejaký mejkap a potom sa pustíme do každodenných činností. Takáto starostlivosť o vzhľad je normálna a správna. Ale niektorí ľudia v starostlivosti o svoj vzhľad zachádzajú do extrémov, až sa u nich vyvinie porucha, ktorá sa nazýva dysmorfofóbia.
The Merck Manual of Diagnosis and Therapy (Merckov manuál diagnóz a liečby) definuje dysmorfofóbiu ako „prehnané zaoberanie sa chybami svojho vzhľadu spôsobujúce vážnu úzkosť alebo narúšajúce spoločenskú, pracovnú či inú dôležitú oblasť života človeka“.a Tí, ktorí trpia dysmorfofóbiou, si určitý telesný nedostatok môžu len namýšľať alebo môžu zveličovať malé chybičky krásy, a preto si myslia, že sú škaredí.
Profesor J. Kevin Thompson z Juhofloridskej univerzity v Spojených štátoch hovorí, že dysmorfofóbia býva zrejme zriedkavá. „Postihuje možno 1 či 2 percentá celkovej populácie a 10 až 15 percent pacientov, ktorí navštevujú psychiatrické ambulancie.“ No dodáva: „Odkedy diagnostické metódy umožňujú ľahšie odhaliť tento problém a odkedy je spoločnosť stále viac posadnutá telesným vzhľadom, počet prípadov tejto choroby podľa niektorých výskumníkov rastie.“ Hoci touto poruchou môžu trpieť ľudia každého veku, zvyčajne sa prejaví v období dospievania. Pokiaľ ide o dospelých, zdá sa, že rovnako postihuje mužov i ženy. V tom sa odlišuje od porúch príjmu potravy, ktoré sú oveľa bežnejšie u žien.
Chorobne prehnaná starostlivosť o vzhľad, typický znak dysmorfofóbie, obyčajne vedie ku kompulzívnemu pozeraniu sa do zrkadla a v niektorých prípadoch aj k spoločenskej izolácii. Čo je ešte horšie, „obavy a neschopnosť zaradiť sa do spoločnosti vyplývajúce z tejto poruchy môžu viesť k opakovanej hospitalizácii a k samovražednému správaniu,“ uvádza Merck Manual. Neprekvapuje, že niektorí ľudia s dysmorfofobickou poruchou si dávajú robiť skrášľovacie operácie. „Obyčajne ich od toho odrádzam,“ hovorí Dr. Katharine Phillipsová, autorka knihy o dysmorfofóbii. „Chirurgický zákrok sa nedá vrátiť späť,“ vysvetľuje, „a väčšina ľudí s dysmorfofobickou poruchou má zvyčajne aj tak pocit, že im operácia nepomohla.“b
Niekedy sa dysmorfofóbia prejaví už vo veľmi nízkom veku. George Street Journalc priniesol správu o šesťročnom chlapcovi, „ktorý si myslel, že má žlté zuby, veľké brucho a hrozné vlasy. Žiadnu z týchto ‚chýb‘ krásy však na ňom druhí nevideli. Každé ráno sa takmer hodinu česal, a ak sa mu zdalo, že niečo nie je ‚v poriadku‘, strčil hlavu pod vodu a začal znova, následkom čoho často meškal do školy.“ Raz, keď prišiel k lekárovi, si dokonca kľakol, aby skontroloval svoj vzhľad v pochrómovanej stoličke.
Nedovoľte, aby svet formoval vaše myslenie
Exkluzívne časopisy, noviny a televízne reklamy bombardujú ľudí obrazmi ideálnych postáv. Logika tvorcov reklám je jednoduchá: prezentuj určitý vzhľad ako normálny a ľudia dajú svoje ťažko zarobené peniaze na to, aby taký vzhľad dosiahli. Pripočítajte k tomu určitý tlak zo strany okolia a možno niekoľko nepremyslených poznámok členov rodiny alebo priateľov, a nie div, že niektorí ľudia získajú nevyrovnaný názor na svoj vzhľad.d Samozrejme, nevyrovnaný postoj ani zďaleka nie je psychickou poruchou či posadnutosťou.
Je nesprávne a nelogické myslieť si, že ak nie ste krásny, druhí nebudú mať o vás záujem. Ľudia si obyčajne nevyberajú priateľov podľa telesného vzhľadu. Je pravda, že spočiatku môže byť vzhľad jedným z faktorov, ale to, čo naozaj stmeľuje priateľstvo, je osobnosť, mravné normy a hodnoty. Každý z nás je v určitom ohľade ako kniha. Kniha môže mať síce príťažlivý obal, ale ak jej obsah nie je zaujímavý, čitatelia ju zakrátko odložia. No ak je zaujímavá, ľudia si ju nechajú a budú ju čítať bez ohľadu na jej obal. Prečo sa teda nezamerať na svoje vnútorné kvality? Práve k tomu nás povzbudzuje Božie Slovo, Biblia. — Príslovia 11:22; Kolosanom 3:8; 1. Petra 3:3, 4.
A priznajme si tiež, že náš vzhľad sa vekom mení. Ak by život, priateľstvo a šťastie záviselo od mladistvého, krásneho vzhľadu, aká smutná budúcnosť by nás všetkých čakala! No naša budúcnosť môže byť úplne iná. Ako to?
Krása, ktorá vydrží
V Prísloviach 16:31 čítame: „Šediny sú korunou krásy, keď sa nachádzajú na ceste spravodlivosti.“ Ľudia, ktorí slúžia Bohu, nie sú v očiach Jehovu Boha — ani v očiach tých, ktorí prijímajú jeho pohľad na veci — menej príťažliví, ani keď zostarnú. V skutočnosti vďaka povesti, ktorú si vybudovali svojou horlivosťou a zbožnou oddanosťou, získavajú s pribúdajúcimi šedinami výnimočnú krásu. Takíto cenní jednotlivci si zasluhujú našu lásku a hlbokú úctu. — 3. Mojžišova 19:32.
Navyše Jehova v prichádzajúcom novom svete, ktorý sľúbil, odstráni následky zdedeného hriechu u všetkých, ktorí sú mu verní — mladých aj starých. S každým novým dňom budú vidieť a cítiť, že ich telo je na tom stále lepšie, až kým napokon nedosiahnu úplnú telesnú dokonalosť. (Jób 33:25; Zjavenie 21:3, 4) Aká úžasná vyhliadka! Chceli by ste patriť k tým, ktorí sa z nej budú tešiť? Ak áno, potom sa usilujte zameriavať na krásu, na ktorej naozaj záleží, a nedovoľte, aby plytké a často kruté uvažovanie tohto sveta formovalo vaše myslenie. Tak budete oveľa šťastnejší a príťažlivejší. — Príslovia 31:30.
[Poznámky pod čiarou]
a „Prehnané zaoberanie sa telesným vzhľadom je bežným príznakom viacerých psychických porúch,“ uvádza The Medical Journal of Australia. Patrí k nim depresia, obsedantno-kompulzívna porucha a poruchy príjmu potravy, ako napríklad mentálna anorexia. Preto diagnostikovať dysmorfofóbiu môže byť ťažké.
b Pozri článok „Mladí ľudia sa pýtajú... Mal by som podstúpiť plastickú operáciu?“ v čísle tohto časopisu z 22. augusta 2002. Samozrejme, tí, ktorí trpia vážnou psychickou poruchou, zrejme budú potrebovať pomoc odborníka v oblasti duševného zdravia.
c Publikácia Brownovej univerzity, Rhode Island, USA.
d Ďalšie informácie pozri v kapitole „Je dôležité, ako vyzeráš?“ v knihe Mladí ľudia sa pýtajú — praktické odpovede, ktorú vydali Jehovovi svedkovia.