Bude niekedy náboženstvo cestou k mieru?

„SPRAVME svet lepším miestom. Zbavme ho náboženstva.“ Tak znie odporúčanie holandského filozofa Florisa van den Berga z jeho uverejnenej prednášky s názvom „Ako sa zbaviť náboženstva a prečo“. Rovnako sa odborníci rôznych profesií na celom svete zhodujú v nabádaní odstrániť náboženstvo.

„Svet sa musí prebrať z dlhotrvajúcej nočnej mory náboženských predstáv,“ povedal nositeľ Nobelovej ceny, fyzik Steven Weinberg. V posledných rokoch sa intenzívne ozývajú hlasy, že zlo vo svete by sa dalo podstatne zredukovať, keby sa zlikvidovali náboženstvá. Na pultoch kníhkupectiev sa objavuje stále viac kníh zameraných proti náboženstvu a dobre sa predávajú.

Významní vedci sa stretávajú a diskutujú o odstránení náboženstva, lebo je to podľa nich nevyhnutnosť. Objavuje sa rastúca skupina ateistov, ktorí si nedávajú servítku pred ústa a zaplavujú médiá svojimi výrokmi plnými nenávisti k náboženstvu. Idú na to títo uznávaní myslitelia dobre?

Existuje pravé náboženstvo?

Keby Boh nejestvoval a všetky náboženstvá by boli klamom, potom by myšlienka ich odstránenia mohla dávať zmysel. Ale čo keď Boh existuje? Čo ak existuje pravé náboženstvo — skupina ľudí, ktorá správne reprezentuje Boha?

Dôkladné skúmanie dejín náboženstva odhaľuje jednu formu uctievania, ktorá medzi všetkými ostatnými mimoriadne vyniká. Týmto spôsobom dnes Boha uctieva len pomerne málo ľudí. Stanovil ho Ježiš Kristus a jeho apoštoli. Nemá však nič spoločné s tým, čo dlhé stáročia robili takzvané kresťanské cirkvi.

V čom sa líši falošné kresťanstvo od pravého náboženstva založeného Ježišom Kristom? V mnohom. Vezmime si ako príklad jeden rozdiel.

„Nie je časťou tohto sveta“

Prví kresťania nenadŕžali v politických otázkach žiadnej strane. To bolo v súlade s neutrálnym postojom, ktorý mal sám Ježiš. Biblia sa zmieňuje o tom, že prinajmenšom pri dvoch príležitostiach pevne odmietol ponuku stať sa politickým panovníkom. (Matúš 4:8–10; Ján 6:15) Dokonca napomenul svojich učeníkov za to, že chceli násilnými prostriedkami zabrániť jeho zatknutiu. (Matúš 26:51, 52; Lukáš 22:49–51; Ján 18:10, 11)

Keď sa rímsky miestodržiteľ Judey Ježiša priamo pýtal, či má politické ambície, ako ho obviňovali, Ježiš nenechal nikoho na pochybách, keď povedal: „Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta. Keby bolo moje kráľovstvo časťou tohto sveta, moji služobníci by boli bojovali, aby som nebol vydaný Židom. Moje kráľovstvo však nie je odtiaľto.“ ​(Ján 18:36) Teda je zjavné, že Ježiš nechcel mať nič spoločné s vtedajšími politickými a armádnymi zložkami.

Ježišovi učeníci sa riadili týmto vzorom. Vo výslednej správe o úlohe náboženstiev vo vojnách zostavenej tímom odborníkov, ktorá bola spomínaná v predchádzajúcich článkoch, sa písalo: „Prví kresťania boli z presvedčenia proti násiliu... Väčšina kresťanov odmietala pridať sa k vojsku a bojovať.“ Ježiš a jeho apoštoli učili láske k blížnemu a do toho zahŕňali i neznámych ľudí a ľudí iných národov a rás. (Skutky 10:34, 35; Jakub 3:17) Toto náboženstvo bolo skutočnou cestou k mieru.

Rozdeľujúce vplyvy filozofie, tradícií a nacionalizmu však pozvoľna skazili pôvodnú myšlienku kresťanstva. Spomenutá správa uvádza: „Obrátenie [rímskeho cisára] Konštantína viedlo k militarizácii kresťanského hnutia. Už sa nedržalo Kristovho milosrdného učenia, ale hlavnou hybnou silou sa stali cisárove politické a dobyvačné ciele. Kresťania vrátane cisára boli nútení hľadať náboženské dôvody na ospravedlnenie vojny.“ Tak sa zrodila napodobenina kresťanstva.

Výnimočná skupina veriacich

Je pôvodné kresťanstvo nenávratne stratené? Vôbec nie. Dnes existuje jedna skupina ľudí, ktorá si zaslúži osobitnú pozornosť. Jehovovi svedkovia napodobňujú prvých kresťanov tak ako žiadni iní nábožensky založení ľudia. Nie sú spojení s nijakým prúdom takzvaných kresťanských náboženstiev. Dielo The Encyclopedia of Religion ich opisuje ako „výnimočných“, lebo všetko, čomu veria, zakladajú na ‚autorite Biblie, ktorá úplne nahradila tradície‘.

Jehovovi svedkovia napodobňujú kresťanov z prvého storočia a nenadŕžajú v politických roztržkách žiadnej strane. V dokumente, ktorý vydala ukrajinská Národná akadémia vied, sa hovorí, že Jehovovi svedkovia sa usilujú prekonať „rasové, národnostné, náboženské, spoločenské a ekonomické rozdiely“. Vysvetľuje sa v ňom, že sa nezapájajú do nijakej „protištátnej činnosti“ a sú „občanmi, ktorí poslúchajú zákony svojej krajiny“.

Profesor Wojciech Modzelewski z Varšavskej univerzity vo svojej knihe Pacyfizm i okolice napísal: „Jehovovi svedkovia tvoria v dnešnom svete najväčšiu komunitu, ktorá nesúhlasí s vojnami.“ Keďže sa dôsledne pridŕžajú príkladu kresťanov z prvého storočia, dá sa povedať, že sa im podarilo obnoviť spôsob uctievania, ktorého základ položil Kristus a jeho apoštoli. Takéto kresťanstvo je skutočnou cestou k mieru. (Pozri rámček na ďalšej strane.)

Žiarivá budúcnosť

Pravda, veľa úprimných veriacich a dokonca aj niektorí náboženskí predstavitelia sú zhrození z pokrytectva, ktoré vidia vo vlastnom náboženstve. Je tiež chvályhodné, že mnoho nábožensky založených ľudí zasvätilo svoj život úsiliu o mier a pokoj vo svete.

Bez ohľadu na to, aké úprimné sú tieto snahy, schopnosť ľudí riešiť svetové problémy má svoje hranice. Staroveký prorok Jeremiáš napísal: „Pozemskému človeku nepatrí jeho cesta. Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ ​(Jeremiáš 10:23)

Pred nami je však žiarivá budúcnosť. Božie Slovo učí, že zem bude obývaná novou, mierumilovnou ľudskou spoločnosťou. Tá bude tvoriť ozajstné bratstvo. Ľudia všetkých rás budú žiť v pokoji a nebudú ich rozdeľovať územné hranice, etnická nenávisť ani náboženské ideológie. A zjednocovať ich bude čisté uctievanie Jehovu Boha.

V Biblii sa tiež predpovedá zánik náboženstiev, ktoré zneuctievajú Boha. Ježiš povedal: „Každé kráľovstvo rozdelené samo proti sebe bude spustošené a žiadne mesto a žiaden dom rozdelený sám proti sebe neobstojí.“ ​(Matúš 12:25) O nejaký čas sa Boh postará, aby sa tieto slová splnili na všetkých falošných náboženstvách.

Biblia už dávno predpovedala, že Boh „istotne bude konať súd medzi národmi a napraví záležitosti... ľudí“. V tomto proroctve sa taktiež vraví, že ľudia „budú musieť prekovať svoje meče na radlice a svoje oštepy na záhradnícke nožnice. Národ nepozdvihne meč proti národu, ani sa už viac nebudú učiť vojne.“ ​(Izaiáš 2:4) Toto proroctvo sa dnes plní. Pravé náboženstvo, ktorého sa držia Jehovovi svedkovia, je už v súčasnosti cestou k mieru.

[Zvýraznený text na strane 8]

Jehovových svedkov zjednocuje láska

[Rámček na strane 9]

Čím sa Jehovovi svedkovia líšia?

Mnohých ľudí prekvapí, keď sa dozvedia, ako veľmi sa Jehovovi svedkovia líšia od ostatných náboženstiev, ktoré tvrdia, že nasledujú Krista. Uvádzame niekoľko čŕt, ktorými vynikajú.

ORGANIZÁCIA

● Nerozdeľujú sa na duchovných a laikov.

● Ich starší, učitelia a misionári nie sú platení.

● Na ich miestach uctievania nazývaných sály Kráľovstva sa nerobia zbierky ani sa od veriacich nevyberajú desiatky.

● Celá ich činnosť je podporovaná anonymnými darmi.

● V politických otázkach sú neutrálni.

● Zastávajú sa mieru a nezapájajú sa do vojen.

● Na celom svete ich spája tá istá viera a ich učenie je jednotné, založené na Biblii.

● Nerobia medzi sebou rozdiely vyplývajúce zo spoločenských, etnických, rasových či triednych odlišností.

● Nie sú odnožou nijakého iného náboženstva, ani katolíckeho, pravoslávneho či protestantského.

UČENIE

● Veria, že existuje len jeden pravý Boh, ktorého meno je Jehova.

● Neveria, že Ježiš Kristus je Všemohúci Boh, ani neprijímajú náuku o Trojici.

● Držia sa Ježišovho učenia a ctia si ho ako Božieho Syna.

● Neuctievajú kríž ani nepoužívajú pri uctievaní modly.

● Neveria v ohnivé peklo, kam vraj idú po smrti všetci zlí ľudia.

● Veria, že Boh odmení poslušných ľudí dokonalým večným životom na rajskej zemi.

Jehovovi svedkovia sú presvedčení, že sa im podarilo opäť oživiť kresťanstvo z prvého storočia, učenie, podľa ktorého žili Ježišovi apoštoli.

[Obrázok na strane 8]

Srb, Bosniak a Chorvát