Ako sa arabčina stala jazykom učencov — INTERNETOVÁ KNIŽNICA Strážnej veže

Ako sa arabčina stala jazykom učencov

ARABČINA bola po stáročia jazykom, ktorým hovorila väčšina vzdelaných ľudí. Počínajúc ôsmym storočím nášho letopočtu, v mestách na Blízkom východe arabsky hovoriaci učenci prekladali a upravovali vedecké a filozofické diela siahajúce až do čias Ptolemaia a Aristotela. Tak nielen prispeli k zachovaniu diel starovekých mysliteľov, ale ich aj obohatili.

Mesto, v ktorom sa miešali kultúry a názory

V 7. a 8. storočí n. l. sa na Blízkom východe dostali na scénu dve vplyvné dynastie, najskôr Umajjovci, potom Abbásovci. Vládli nad obyvateľmi Arábie, Malej Ázie, Egypta, Palestíny, Perzie a Iraku. Keďže ľudia žijúci v týchto krajinách boli pod vplyvom gréckej a indickej kultúry, noví vládcovia mali prístup k bohatému zdroju poznatkov. Abbásovci postavili nové hlavné mesto Bagdad, ktoré sa stalo akýmsi kotlom, v ktorom sa miešali rôzne kultúry a názory. V tomto meste žili Arabi spolu s Arménmi, Berbermi, Číňanmi, Grékmi, Indmi, Koptmi, Peržanmi, Turkami, Židmi a Sogdijčanmi, ktorí pochádzali spoza rieky Oxos, dnešnej Amudarje tečúcej na území Strednej Ázie. Spoločne študovali a debatovali o vede, a tak sa intelektuálne názory týchto národov vzájomne ovplyvňovali.

Abbásovci, ktorí mali svoje sídlo v Bagdade, povzbudzovali nadaných mysliteľov, nech už pochádzali odkiaľkoľvek, aby prispeli k intelektuálnemu rozvoju ríše. Ich systematické úsilie viedlo k tomu, že boli zozbierané a do arabčiny preložené desaťtisíce kníh, ktoré sa zaoberali širokým spektrom vedných oblastí, ako napríklad alchýmiou, aritmetikou, geometriou, filozofiou, fyzikou, hudbou či medicínou.

Kalif al-Mansúr, ktorý vládol od roku 754 n. l. do roku 775 n. l., vyslal svojich zástupcov na byzantský dvor, aby priniesli grécke diela zaoberajúce sa matematikou. Kalif al-Ma’mún (813 n. l. – 833 n. l.) išiel v jeho šľapajach a ďalej podporoval grécko-arabské preklady, v ktorých sa potom pokračovalo ešte viac ako dve storočia. A tak pred koncom 10. storočia boli už takmer všetky grécke materiály venujúce sa filozofii a vede dostupné v arabčine. Arabskí učenci však nielen prekladali, ale aj prispievali svojimi poznatkami.

Prínos arabských učencov

Mnoho arabských prekladateľov pracovalo precízne a nezvyčajne rýchlo. Preto sa niektorí historici domnievajú, že im musel byť prekladaný materiál dobre známy. Okrem toho niektorým učencom poslúžil prekladaný text ako odrazový mostík k ich vlastnému bádaniu.

Napríklad k porozumeniu ľudského zraku veľmi prispela práca lekára a prekladateľa Hunajna ibn Isháka (808 n. l. až 873 n. l.), kresťana zo Sýrie. Jeho dielo, ktorého súčasťou boli anatomicky presné nákresy oka, sa stalo referenčnou učebnicou v očnom lekárstve tak v arabskom svete, ako aj v Európe. Filozof a lekár ibn Síná známy ako Avicenna (980 n. l. – 1037 n. l.) napísal tucty kníh so širokým záberom oblastí od etiky a logiky cez medicínu až po metafyziku. Jeho veľká zbierka Kánon medicíny vychádzala z poznatkov o lekárskej vede dostupných v tom čase vrátane myšlienok slávnych gréckych mysliteľov Galena a Aristotela. Táto kniha slúžila ako základná učebnica medicíny asi 400 rokov.

Arabskí vedci svoje vedecké teórie overovali experimentmi a tento prístup je základným kameňom vedeckého pokroku. Vďaka tomu prepočítali obvod Zeme a opravili niektoré geografické údaje v dielach Ptolemaia. „Odvážili sa spochybňovať dokonca aj Aristotela,“ hovorí historik Paul Lunde.

Pokrok vo vzdelanosti sa prejavil v mnohých praktických oblastiach a niektoré z vynálezov prežili až dodnes, ako napríklad vodné rezervoáre, akvadukty či vodné kolesá. Nové diela o poľnohospodárstve, botanike a agronómii umožnili farmárom výber najvhodnejších plodín pre danú oblasť a tým mimoriadne zvýšili ich výnosnosť.

V roku 805 n. l. založil kalif Hárún ar-Rašíd vo svojej obrovskej ríši prvú nemocnicu. Netrvalo dlho a nemocnice sa nachádzali v každom väčšom meste pod jeho správou.

Nové centrá vzdelanosti

Mnohé mestá arabského sveta sa mohli pochváliť knižnicami a špecializovanými centrami vzdelanosti. Kalif al-Ma’mún založil v Bagdade prekladateľský a výskumný inštitút s názvom Bait al-Hikma, čo v preklade znamená „Dom múdrosti“. Personál pozostával z platených učencov. V hlavnej knižnici v Káhire sa údajne nachádzalo viac ako milión kníh. V tom čase bolo v Córdobe, v hlavnom meste umajjovského Španielska, už 70 knižníc, ktoré navštevovali učenci a študenti z celého arabského sveta. Córdoba sa stala na viac ako dve storočia hlavným centrom vzdelávania.

V Perzii sa grécka matematika prelínala s indickou. Indickí matematici vymysleli systém, v ktorom sa začala používať číslica nula, a tiež pozičný systém zapisovania čísel, v ktorom jednotlivé číslice nadobúdajú rôzne hodnoty v závislosti od svojho umiestnenia a umiestnenia číslice nula. Teda číslica jeden môže označovať jednotku, ale aj desiatku alebo stovku a podobne. Tento systém „nielenže zjednodušil všetky druhy výpočtov, ale umožnil tiež, aby sa rozvíjala algebra,“ napísal Lunde. Arabskí učenci dosiahli veľký pokrok aj v geometrii, trigonometrii a navigácii.

Kým arabská veda a matematika zažívala zlatý vek, v ostatných častiach sveta sa výskum takmer zastavil. Paralelné úsilie o zachovanie prác starovekých učencov sa síce vyvíjalo aj v stredovekej Európe, a to hlavne v kláštoroch, no výsledky boli v porovnaní s arabskými učencami zanedbateľné. Avšak už v 10. storočí nastal posun, keď preklady arabských učencov začali pomaličky prúdiť na západ. Časom tento prúd zosilnel až natoľko, že Európu doviedol k vedeckej renesancii.

Celkový obraz histórie nás privádza k záveru, že žiaden jednotlivý národ alebo krajina sveta si nemôže nárokovať uznanie za pokrok, ktorý nastal v oblasti prírodných vied a z nich vychádzajúcich odvetví. Vzdelanejšie civilizácie dnešnej doby vďačia za veľa minulým civilizáciám, ktoré podporovali vedu, nebáli sa spochybňovať to, čo sa považovalo za nemenné, a ctili si ľudský um.

[Mapa na strane 26]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

◼Vplyv Umajjovcov

◻Vplyv Abbásovcov

ŠPANIELSKO

Córdoba

BYZANCIA

Rím

Konštantínopol

rieka Oxos

PERZIA

Bagdad

Jeruzalem

Káhira

ARÁBIA

[Obrázok na strane 27]

Nákres oka zhotovený Hunajnom ibn Ishákom

[Obrázok na strane 27]

Strana z Avicennovho „Kánonu medicíny“

[Obrázok na strane 28]

Arabskí učenci v knižnici v Basre, 1237 n. l.

[Prameň ilustrácie]

[Pramene ilustrácií na strane 27]