Všeličo o citróne

PREDSTAVTE si niečo, čo možno používať ako liek, čistiaci a dezinfekčný prostriedok aj ako kozmetický prípravok. Môžete to jesť, piť z toho šťavu a získavať éterický olej. Má to príťažlivý „obal“, dostať to na celom svete a nie je to drahé. Možno to máte aj teraz v kuchyni. Čo je to? Citrón!

Predpokladá sa, že citróny pochádzajú z juhovýchodnej Ázie. Odtiaľ sa postupne dostávali na západ smerom k Stredozemnému moru. Citrónovníkom sa darí v oblastiach mierneho pásma, preto sú také rozšírené v krajinách ako Argentína, Mexiko, Španielsko, Taliansko a dokonca v niektorých oblastiach Afriky a Ázie. Dospelý strom môže podľa toho, o akú odrodu ide a v akej oblasti rastie, zarodiť zhruba od 200 do pozoruhodných 1 500 citrónov ročne. Šľachtené odrody kvitnú v rôznych ročných obdobiach, vďaka čomu je možné zbierať úrodu po celý rok.

Zapúšťa korene v Taliansku

O tom, či starovekí Rimania pestovali citróny, sa vedú vášnivé diskusie. Existujú písomné doklady, že Rimania poznali citronátovník, iný druh citrusu, ktorého plody cedráty veľmi pripomínajú veľké citróny. Napríklad rímsky historik Plínius Starší sa vo svojom diele Historia naturalis (Prírodoveda) konkrétne zmieňuje o citronátovníku a jeho plodoch. Poprední odborníci sú však presvedčení, že Rimania poznali aj citróny. Prečo si to myslia? Lebo viaceré fresky a mozaiky zjavne zobrazujú citróny, nie cedráty. Jedným príkladom je vila odkrytá v Pompejach, vhodne nazvaná Casa del Frutteto (Dom ovocného sadu), ktorú zdobia fresky rôznych rastlín, medzi nimi aj citrónovník. Je pravda, že v tom čase sa tieto stromy pravdepodobne považovali za exotické a zrejme našli svoje uplatnenie iba v medicíne. Nie je možné povedať, či sa citróny pestovali ľahko a do akej miery boli tieto stromy rozšírené.

Ostrov Sicília so svojimi dlhými teplými letami a miernymi zimami sa stal hlavným dodávateľom citrusových plodov vrátane citrónov. Sú však aj ďalšie oblasti, najmä pri pobreží, kde sa pestujú citróny vysokej kvality.

Len kúsok južne od Neapola sa nachádza nádherné mesto Sorrento a od neho smerom na juh sa tiahne vyše 40-kilometrový pás úchvatného pobrežia Amalfi. V zátokách pozdĺž pobrežia sú schované malebné mestečká ako Amalfi, Positano a Vietri sul Mare, keď spomenieme len niektoré. Na pobreží v oblasti Sorrenta a Amalfi sa pestujú citróny, ktoré dostanú ochrannú známku, a tá je garanciou, že sa vypestovali naozaj tam. Miestni obyvatelia si veľmi chránia svoje citrónovníky a dômyselne ich vysádzajú na terasy na svahu kopca, kde sa kúpu v slnečných lúčoch a rodia úžasne voňavé, šťavnaté citróny.

Na pestovanie citrónovníka netreba veľa miesta. Stačí vám balkón zaliaty slnkom. Stromčeky v kvetináči sa na ňom budú nádherne vynímať. Citrónovníky obľubujú slnečné miesta v závetrí, najlepšie pri stene, kde majú dostatok tepla. No keď v zime výrazne klesnú teploty, je dobré ich prikryť alebo vziať dovnútra.

Nielen pre chuť

Ako často siahnete po citróne? Niektorí si dávajú citrón do čaju, iní pridávajú kôru či niekoľko kvapiek šťavy do koláčov. Možno si zo šťavy radi robíte citronádu. Šéfkuchári po celom svete ho majú vždy poruke, pretože v kuchyni má nekonečné uplatnenie. Ale použili ste už citrónovú šťavu na dezinfekciu alebo na odstránenie nejakej škvrny?

Niektorí ľudia čistia a dezinfikujú dosky na krájanie tak, že ich potrú rozkrojeným citrónom. Na umývanie drezu alebo na odstraňovanie škvŕn používajú citrónovú šťavu zmiešanú so sódou bikarbónou. A polovica citróna v chladničke či v umývačke riadu údajne pohlcuje pachy a zanecháva príjemnú vôňu.

Citróny obsahujú kyselinu citrónovú, ktorá je prírodnou konzervačnou látkou a jedlám a nápojom dodáva kyslastú chuť. Z citrónovej kôry a bielej šupky pod ňou, albeda, sa získava pektín, ktorý sa používa v potravinárskom priemysle ako zahusťovadlo, emulgátor a želírujúca látka. Aj olej z kôry má svoje miesto v potravinárskom, farmaceutickom a kozmetickom priemysle. Zoznam toho, na čo všetko sa dá citrón využiť, by mohol pokračovať donekonečna. Toto chutné ovocie žiarivej farby je naozaj užitočné na všeličo.