Kapitola 102
Kristus triumfálne vchádza do Jeruzalema
NA DRUHÝ deň ráno, v nedeľu 9. nisana, Ježiš so svojimi učeníkmi odchádza z Betánie a ide cez Olivový vrch do Jeruzalema. Čoskoro prichádzajú k Betfáge, ktorá leží na Olivovom vrchu. Ježiš prikazuje dvom učeníkom:
„Choďte do dediny, ktorá je na dohľad, a hneď nájdete priviazanú oslicu a pri nej osliatko; odviažte ich a priveďte ich ku mne. A ak vám dakto niečo povie, povedzte: ‚Pán ich potrebuje.‘ A hneď ich pošle.“
Učeníci v prvej chvíli nevedia, že tak spĺňajú biblické proroctvo, ale neskôr si to uvedomia. Prorok Zechariáš predpovedal, že Boží sľúbený Kráľ pôjde do Jeruzalema na oslovi, „na odrastenom zvierati, synovi oslice“. Kedysi išiel podobne na oslovi kráľ Šalamún, aby ho pomazali za kráľa.
Keď učeníci vchádzajú do Betfáge a berú odtiaľ osla a oslicu, niektorí okolostojaci hovoria: „Čo to robíte?“ Ale keď im odpovedajú, že zvieratá potrebuje Pán, muži dovolia učeníkom, aby ich odviedli k Ježišovi. Učeníci kladú na oslicu a jej potomka svoje rúcha, ale Ježiš si sadá na osla.
Ježiš prichádza do Jeruzalema a zástup sa stále zväčšuje. Mnohí kladú svoje rúcha na cestu a iní sekajú vetvy stromov a kladú ich pred neho. Volajú: „Požehnaný je Ten, ktorý prichádza ako Kráľ v Jehovovom mene! Pokoj v nebi a sláva na výšinách!“
Niektorých farizejov zo zástupu toto volanie rozhorčilo a sťažujú sa Ježišovi: „Učiteľ, pokáraj svojich učeníkov.“ Ale Ježiš odpovedá: „Hovorím vám: Keby títo zostali ticho, kričali by kamene.“
Keď sa Ježiš približuje k Jeruzalemu, pozerá sa na mesto. Plače nad ním a hovorí: „Keby si ty v tento deň rozoznalo, čo vedie k pokoju — ale teraz je to skryté pred tvojimi očami.“ Jeruzalem pácha svojvoľnú neposlušnosť a musí podľa Ježišovej predpovede za to zaplatiť cenu:
„Tvoji nepriatelia [Rimania pod vedením generála Títa] postavia okolo teba opevnenie z ostrých kolov a obkľúčia ťa a zo všetkých strán ťa budú tiesniť; teba a tvoje deti uprostred teba zrazia k zemi a nenechajú v tebe kameň na kameni.“ Naozaj, zničenie Jeruzalema, ktoré predpovedal Ježiš, nastalo o 37 rokov, v roku 70 n. l.
Len pred niekoľkými týždňami mnohí zo zástupu videli, ako Ježiš vzkriesil Lazara. O tomto zázraku teraz rozprávajú druhým. A tak, keď Ježiš vchádza do Jeruzalema, je v celom meste rozruch. „Kto je to?“ pýtajú sa ľudia. Zástupy im odpovedajú: „Toto je ten prorok, Ježiš z Nazaretu v Galilei!“ Keď farizeji vidia, čo sa deje, nariekajú, že sú odsúvaní. Hovoria: „Svet išiel za ním.“
Keď je Ježiš na návšteve v Jeruzaleme, ide podľa svojho zvyku učiť do chrámu. tam k nemu prichádzajú slepí a chromí a on ich uzdravuje. Keď hlavní kňazi a znalci Písma vidia zázraky, ktoré Ježiš robí, a keď počujú volanie chlapcov v chráme: „Zachráň, prosíme, Dávidovho Syna!“ hnevajú sa. „Počuješ, čo hovoria?“ protestujú.
„Áno,“ odpovedá Ježiš. „Nikdy ste nečítali: ‚Z úst detí a dojčiat si si zaobstaral chválu‘?“
Ježiš stále učí a obzerá si všetko, čo je v chráme. Chýli sa k večeru. Spolu s dvanástimi odchádza do Betánie, vzdialenej asi tri kilometre. Tam zostáva v nedeľu na noc, pravdepodobne v dome svojho priateľa Lazara. Matúš 21:1–11, 14–17; Marek 11:1–11; Lukáš 19:29–44; Ján 12:12–19; Zechariáš 9:9.
▪ Kedy a ako vchádza Ježiš do Jeruzalema ako Kráľ?
▪ Prečo je dôležité, že zástupy chvália Ježiša?
▪ Čo cíti Ježiš, keď sa pozerá na Jeruzalem, a čo prorokuje?
▪ Čo sa deje, keď Ježiš ide do chrámu?