Konali Jehovovu vôľu

Ježiš je pozdravovaný ako Mesiáš a Kráľ

HLUČNÝ zástup vchádzajúci do Jeruzalema 9. nisana roku 33 n. l. prekvapil mnohých Judejčanov. I keď pred Pesachom nebolo nezvyklé vidieť zástupy ľudí prúdiace do mesta, títo návštevníci boli odlišní. Ústrednou postavou medzi nimi bol muž, ktorý išiel na osliatku. Tým mužom bol Ježiš Kristus a ľudia pred neho rozprestierali odevy a palmové vetvy a kričali: „Zachráň, prosíme, Syna Dávidovho! Požehnaný je ten, ktorý prichádza v Jehovovom mene! Zachráň ho, prosíme, hore vo výšinách!“ Mnohí, ktorí už boli v Jeruzaleme, videli zástup a boli podnietení, aby sa k tomu sprievodu pripojili. — Matúš 21:7–9; Ján 12:12, 13.

I keď Ježiša vtedy pozdravovali, on vedel, že ho čakajú skúšky. Veď už o päť dní mal byť v tom istom meste usmrtený! Áno, Ježiš vedel, že Jeruzalem je nepriateľské územie, a práve to mal na pamäti, keď pripravoval svoj nápadný príchod do mesta.

Splnilo sa staroveké proroctvo

V roku 518 pred n. l. predpovedal Zechariáš Ježišov triumfálny príchod do Jeruzalema. Napísal: „Víťazoslávne krič, ó, dcéra Jeruzalema. Hľa, tvoj kráľ prichádza k tebe. Je spravodlivý, áno, zachránený; pokorný, jazdiaci na oslovi, áno, na odrastenom zvierati, synovi oslice... A on bude určite hovoriť pokoj národom; a jeho panovanie bude od mora k moru a od Rieky ku koncom zeme.“ — Zechariáš 9:9, 10.

Ježišovým príchodom do Jeruzalema 9. nisana sa teda splnilo biblické proroctvo. Nebola to náhodná udalosť; bolo to starostlivo naplánované. Skôr ako bol Ježiš celkom blízko Jeruzalema, prikázal dvom zo svojich učeníkov: „Choďte do dediny, ktorá je na dohľad, a hneď nájdete priviazanú oslicu a pri nej osliatko; odviažte ich a priveďte ich ku mne. A ak vám dakto niečo povie, povedzte: ‚Pán ich potrebuje.‘ A hneď ich pošle.“ (Matúš 21:1–3) Ale prečo chcel Ježiš prísť do Jeruzalema na oslovi a aký význam mala reakcia zástupu?

Posolstvo o kráľovskom poslaní

Viditeľný obraz je často pôsobivejší ako hovorené slovo. Preto Jehova prorokom niekedy prikazoval, aby svoje posolstvo zahrali, a tým prorocké posolstvo zosilnili. (1. Kráľov 11:29–32; Jeremiáš 27:1–6; Ezechiel 4:1–17) Tento veľmi živý spôsob komunikácie zanechal nezmazateľný dojem aj v mysli toho najzatvrdilejšieho pozorovateľa. Podobným spôsobom Ježiš zahral mocné posolstvo tým, že šiel do Jeruzalema na oslovi. Prečo?

V biblických časoch sa osol používal na vznešené účely. Napríklad Šalamún išiel na miesto, kde mal byť pomazaný za kráľa, na otcovej mulici čiže na hybridnom potomkovi osla.a (1. Kráľov 1:33–40) A tak Ježišov príchod do Jeruzalema na oslovi znamenal, že sa predstavuje ako kráľ. Počínanie zástupu toto posolstvo ešte zosilnilo. Skupina, ktorú nepochybne tvorili prevažne Galilejčania, rozprestierala pred Ježišom svoje odevy — čo bolo gesto pripomínajúce verejné ohlásenie kráľovského postavenia Jehua. (2. Kráľov 9:13) To, že sa zmieňovali o Ježišovi ako o „Synovi Dávidovom“, podčiarklo jeho zákonné právo na vládu. (Lukáš 1:31–33) A to, že použili palmové vetvy, zjavne poukazovalo na ich podriadenosť jeho kráľovskej autorite. — Porovnaj Zjavenie 7:9, 10.

Preto sprievod, ktorý prišiel do Jeruzalema 9. nisana, vyjadril jasné posolstvo, že Ježiš je Boží ustanovený Mesiáš a Kráľ. Pravda, nie všetci boli šťastní, keď videli, že Ježiš sa takto predstavil. Najmä farizeji považovali za úplne nevhodné, že Ježiš je zahŕňaný takou kráľovskou poctou. Nepochybne s hnevom v hlase sa dožadovali: „Učiteľ, pokáraj svojich učeníkov.“ Ježiš im odpovedal: „Hovorím vám: Keby títo zostali ticho, kričali by kamene.“ (Lukáš 19:39, 40) Áno, Božie Kráľovstvo bolo témou Ježišovho kázania. Odvážne hlásal toto posolstvo, či už ho ľudia prijímali alebo nie.

Poučenie pre nás

Prísť do Jeruzalema takým spôsobom, ako to predpovedal prorok Zechariáš, si od Ježiša vyžadovalo veľkú odvahu. Vedel, že tým vyvolá hnev svojich nepriateľov. Skôr než Ježiš vystúpil do neba, poveril svojich nasledovníkov kázaním dobrého posolstva o Božom Kráľovstve a ‚robením učeníkov z ľudí všetkých národov‘. (Matúš 24:14; 28:19, 20) Konanie tohto diela si takisto vyžaduje odvahu. Nie všetci sú šťastní, keď počujú toto posolstvo. Niektorí sú voči nemu ľahostajní, zatiaľ čo ďalší mu odporujú. Niektoré vlády uložili obmedzenia na kazateľské dielo alebo ho priamo zakázali.

Ale Jehovovi svedkovia si uvedomujú, že dobré posolstvo o Božom zriadenom Kráľovstve musí byť kázané, či už ho ľudia počúvajú alebo nie. (Ezechiel 2:7) Zatiaľ čo pokračujú v konaní tohto diela zachraňujúceho životy, upokojuje ich Ježišov sľub: „Hľa, ja som s vami po všetky dni až do záveru systému vecí.“ — Matúš 28:20.

[Poznámka pod čiarou]