Ako sa táto predstava dostala do judaizmu, kresťanstva a islamu
„Náboženstvo je okrem iného spôsob, ako zmieriť ľudí so skutočnosťou, že jedného dňa musia zomrieť, a to buď sľubom lepšieho života za hrobom, buď znovuzrodením, alebo jedným i druhým.“ — GERHARD HERM, NEMECKÝ SPISOVATEĽ.
1. Na akom základnom článku viery stavia väčšina náboženstiev, pokiaľ ide o sľub života po smrti?
POKIAĽ ide o sľub posmrtného života, je takmer každé náboženstvo závislé od viery, že človek má dušu, ktorá je nesmrteľná a po smrti putuje do inej ríše alebo sa sťahuje do iného tvora. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcej časti, viera v ľudskú nesmrteľnosť je neoddeliteľnou súčasťou východných náboženstiev už od ich počiatku. Ako je to však v prípade judaizmu, kresťanstva a islamu? Ako sa táto náuka stala ústrednou náukou v týchto náboženstvách?
Judaizmus prijíma grécke predstavy
2, 3. Vyučovali posvätné hebrejské spisy nesmrteľnosť duše? Čo o tom hovorí Encyclopaedia Judaica?
2 Korene judaizmu siahajú asi 4000 rokov do minulosti, do čias Abraháma. Posvätné hebrejské spisy začali byť písané v 16. storočí pred n. l. a v čase, keď Sokrates a Platón vytvorili teóriu o nesmrteľnosti duše, boli už dokončené. Učili tieto Písma nesmrteľnosť duše?
3 Encyclopaedia Judaica odpovedá: „Jasná a pevná viera v nesmrteľnosť duše sa ujala až v pobiblickom období... a stala sa jedným zo základných kameňov židovskej a kresťanskej viery.“ Uvádza sa tam i toto: „Osobnosť bola v biblickom období považovaná za celok. Preto duša nebola ostro odlíšená od tela.“ Raní Židia verili vo vzkriesenie mŕtvych a to „treba odlišovať od viery v... nesmrteľnosť duše,“ uvádza táto encyklopédia.
4–6. Ako sa náuka o nesmrteľnosti duše stala „jedným zo základných kameňov“ judaizmu?
4 Teda ako sa táto náuka stala „jedným zo základných kameňov“ judaizmu? Odpoveď na to dávajú dejiny. V roku 332 pred n. l. Alexander Veľký bleskovým ťažením dobyl veľkú časť Stredného východu. Keď prišiel do Jeruzalema, Židia ho vítali s otvoreným náručím. Podľa židovského historika prvého storočia Flavia Josepha mu dokonca ukázali proroctvo z Danielovej knihy napísané vyše 200 rokov predtým, ktoré jasne opisovalo víťazstvá Alexandra v úlohe „gréckeho kráľa“. (Daniel 8:5–8, 21) Alexandrovi nástupcovia pokračovali v jeho pláne helenizácie a šírili do všetkých častí ríše grécky jazyk a grécku kultúru a filozofiu. Zmiešanie dvoch kultúr — gréckej a židovskej — bolo nevyhnutným dôsledkom.
5 Začiatkom tretieho storočia pred n. l. sa začal robiť prvý preklad Hebrejských Písiem do gréčtiny nazvaný Septuaginta. Prostredníctvom neho získalo mnoho Nežidov úctu k židovskému náboženstvu, zoznámili sa s ním, a niektorí naň dokonca prestúpili. Židia sa zas oboznamovali s gréckym myslením a niektorí sa stali filozofmi, čo bolo pre Židov niečo úplne nové. V prvom storočí n. l. bol jedným takým židovským filozofom Filón Alexandrijský.
6 Filón mal v úcte Platóna a snažil sa vysvetliť judaizmus pojmami gréckej filozofie. „Vytvorením zvláštnej syntézy platónskej filozofie a biblickej tradície,“ uvádza kniha Heaven—A History (Nebo — Dejiny), „Filón pripravil cestu pre neskorších kresťanských [ako aj židovských] mysliteľov.“ A aký názor na dušu mal Filón? Tá istá kniha pokračuje: „Podľa neho smrť obnovuje dušu do jej pôvodného stavu pred narodením. Pretože duša patrí k duchovnému svetu, život v tele nie je ničím iným, len krátkou, často nešťastnou epizódou.“ K ďalším židovským mysliteľom, ktorí verili v nesmrteľnosť duše, patrili Isaac Israeli, známy židovský lekár 10. storočia, a Moses Mendelssohn, nemecko-židovský filozof 18. storočia.
7, 8. a) Ako opisuje dušu Talmud? b) Čo hovorí o duši neskoršia židovská mystická literatúra?
7 Knihou, ktorá takisto hlboko ovplyvnila zmýšľanie a život Židov, je Talmud — písomné zhrnutie takzvaného ústneho zákona s neskoršími komentármi a vysvetleniami tohto zákona, ktoré zostavili rabíni od druhého storočia n. l. po stredovek. „Talmudskí rabíni verili,“ uvádza Encyclopaedia Judaica, „že po smrti duša ďalej existuje.“ Talmud dokonca hovorí o kontaktoch mŕtvych so živými. „Pravdepodobne v dôsledku vplyvu platonizmu [rabíni] verili v preexistenciu duší,“ uvádza Encyclopædia of Religion and Ethics.
8 Neskoršia židovská mystická literatúra, kabala, ide až tak ďaleko, že učí reinkarnáciu. The New Standard Jewish Encyclopedia o tejto viere uvádza: „Zdá sa, že táto myšlienka pochádza z Indie... V kabale sa prvý raz objavuje v knihe Bahir a potom, od Zoharu ďalej, bola všeobecne prijímaná mystikmi a dôležitú úlohu hrala v chasidskej viere a literatúre.“ V dnešnom Izraeli je reinkarnácia všeobecne prijímaná ako židovská náuka.
9. Aký názor na nesmrteľnosť duše má väčšina smerov súčasného judaizmu?
9 Predstava o nesmrteľnosti duše sa teda do judaizmu dostala pod vplyvom gréckej filozofie a dnes túto predstavu uznáva väčšina smerov judaizmu. Čo možno povedať o tom, ako sa táto náuka dostala do kresťanstva?
Kresťanstvo preberá Platónove myšlienky
10. K akému záveru v súvislosti s Ježišovým názorom na nesmrteľnosť duše dospel jeden významný španielsky učenec?
10 Pravé kresťanstvo sa začalo s Kristom Ježišom. Miguel de Unamuno, popredný španielsky učenec 20. storočia, o Ježišovi napísal: „Veril skôr vo vzkriesenie tela podľa židovského spôsobu, ako v nesmrteľnosť duše podľa [gréckeho] platónskeho spôsobu... Dôkazy toho možno vidieť v každej poctivej knihe výkladu.“ Unamuno dospel k takémuto záveru: „Nesmrteľnosť duše... je pohanská filozofická dogma.“
11. Kedy začala do kresťanstva prenikať grécka filozofia?
11 Kedy a ako prenikla táto „pohanská filozofická dogma“ do kresťanstva? New Encyclopædia Britannica hovorí: „Od polovice 2. storočia n. l. kresťania, ktorí boli do určitej miery školení v gréckej filozofii, začali pociťovať potrebu vyjadriť svoju vieru jej pojmami, a to pre vlastné intelektuálne uspokojenie, ako i preto, aby obrátili vzdelaných pohanov. Filozofiou, ktorá im najlepšie vyhovovala, bol platonizmus.“
12–14. Akú úlohu zohrali Origenes a Augustín v zmiešavaní platónskej filozofie s kresťanstvom?
12 Náuky kresťanstva boli veľmi ovplyvnené dvoma takými ranými filozofmi. Jedným z nich bol Origenes Alexandrijský (asi 185–254 n. l.) a druhým Augustín z Hippa (354–430 n. l.). New Catholic Encyclopedia o nich hovorí: „Až za Origena na Východe a Sv. Augustína na Západe bolo pevne stanovené, že duša je duchovnej podstaty, a bola vytvorená filozofická koncepcia o jej povahe.“ Na akom základe Origenes a Augustín vytvorili svoje koncepcie o duši?
13 Origenes bol žiakom Klementa Alexandrijského, ktorý bol „prvým z Otcov, ktorí zjavne čerpali z gréckej tradície o duši,“ uvádza New Catholic Encyclopedia. Platónove predstavy o duši určite hlboko ovplyvnili Origena. „[Origenes] vložil do kresťanskej náuky celú kozmickú drámu duše, ktorú prevzal od Platóna,“ uviedol teológ Werner Jaeger v časopise The Harvard Theological Review.
14 Augustína považujú niektorí v kresťanstve za najväčšieho starovekého mysliteľa. Predtým než Augustín vo veku 33 rokov prestúpil na „kresťanstvo“, intenzívne sa zaujímal o filozofiu a stal sa neoplatonistom.a Po svojom obrátení zostal zmýšľaním naďalej neoplatonistom. „Jeho myseľ bola miestom, kde sa náboženstvo Nového zákona úplne premiešalo s platónskou tradíciou gréckej filozofie,“ uvádza The New Encyclopædia Britannica. Dielo New Catholic Encyclopedia pripúšťa, že Augustínova „náuka [o duši], ktorá bola normou na Západe až do záveru 12. storočia, vďačila za veľa... neoplatonizmu“.
15, 16. Zmenil záujem o Aristotelove náuky prejavovaný v 13. storočí názor cirkvi na náuku o nesmrteľnosti duše?
15 V 13. storočí si v Európe získavali obľubu náuky Aristotela; do značnej miery to bolo preto, že v latinčine boli dostupné diela arabských učencov, ktorí hojne komentovali Aristotelove spisy. Aristotelovské zmýšľanie hlboko zapôsobilo na katolíckeho učenca Tomáša Akvinského. Vďaka Akvinského spisom mali Aristotelove názory na učenie cirkvi väčší vplyv než Platónove názory. Tento trend však neovplyvnil náuku o nesmrteľnosti duše.
16 Aristoteles učil, že duša je neoddeliteľne spojená s telom a po smrti nepokračuje v individuálnej existencii, a ak v človeku niečo večné existuje, je to abstraktný, neosobný intelekt. Takýto náhľad na dušu nebol v súlade s vierou cirkvi v osobné duše prežívajúce smrť. Preto Akvinský modifikoval Aristotelov názor na dušu a tvrdil, že nesmrteľnosť duše sa dá dokázať rozumom. A tak viera cirkvi v nesmrteľnosť duše zostala neporušená.
17, 18. a) Priniesla reformácia v 16. storočí reformu náuky o duši? b) Aký názor na nesmrteľnosť duše má väčšina denominácií kresťanstva?
17 V 14. a 15. storočí, v ranom období renesancie, bol záujem o Platóna oživený. Slávna rodina Mediciovcov v Taliansku dokonca pomohla založiť vo Florencii akadémiu na podporu štúdia Platónovej filozofie. V 16. a 17. storočí poklesol záujem o Aristotela. A reformácia v 16. storočí nepriniesla reformu náuky o duši. Hoci protestantskí reformátori nesúhlasili s náukou o očistci, myšlienku o večnom trestaní alebo o večnej odmene prijali.
18 Náuka o nesmrteľnosti duše teda pretrváva vo väčšine denominácií kresťanstva. Jeden americký učenec v tejto súvislosti napísal: „Náboženstvo v skutočnosti pre veľkú väčšinu našej rasy znamená nesmrteľnosť a nič iné. Boh je výrobcom nesmrteľnosti.“
Nesmrteľnosť a islam
19. Kedy bol založený islam a kto ho založil?
19 Islam sa začal Muhammadovým povolaním za proroka, čo bolo v čase, keď mal Muhammad asi 40 rokov. Moslimovia vo všeobecnosti veria tomu, že zjavenia dostal v priebehu asi 20 až 23 rokov, približne od roku 610 n. l. po jeho smrť v roku 632 n. l. Tieto zjavenia sú zaznamenané v Koráne, moslimskej svätej knihe. V čase, keď vznikol islam, v judaizme i v kresťanstve už bola zakorenená platónska predstava o duši.
20, 21. Čo veria moslimovia o posmrtnom živote?
20 Moslimovia veria, že ich viera je vyvrcholením zjavení, ktoré dostali verní Hebreji a kresťania v staroveku. Korán cituje Hebrejské i Grécke Písma. Ale v náuke o nesmrteľnosti duše sa Korán od týchto spisov odchyľuje. Korán učí, že človek má dušu, ktorá po smrti ďalej žije. Hovorí aj o vzkriesení mŕtvych, o dni súdu a o konečnom údele duše — buď o živote v nebeskej rajskej záhrade, alebo o trestaní v horiacom pekle.
21 Moslimovia zastávajú názor, že duša mŕtvej osoby ide do barzachu čiže do „medzisveta“, čo je „miesto alebo stav, v ktorom budú ľudia po smrti a pred súdom“. (Súra 23:99, 100, poznámka pod čiarou v The Holy Qur-an [Svätý Korán]) Duša je tam pri vedomí a zakúša čosi, čo sa nazýva „trest hrobu“, ak bol človek zlý, alebo prežíva šťastie, ak bol verný. Ale i verní musia okúsiť nejaké muky za nemnohé hriechy, ktorých sa dopustili za svojho života. V deň súdu sa každý ocitne zoči-voči svojmu večnému údelu, ktorým sa onen prechodný stav skončí.
22. Aké rozdielne teórie o údele duše predkladali niektorí arabskí filozofi?
22 Predstava o nesmrteľnosti duše sa v judaizme a v kresťanstve objavila v dôsledku platónskeho vplyvu, kým do islamu bola začlenená už od jeho počiatku. To neznamená, že arabskí učenci sa nesnažili zlúčiť islamské náuky s gréckou filozofiou. Arabský svet bol v skutočnosti veľmi ovplyvnený Aristotelovým dielom. A známi arabskí učenci, napríklad Avicenna a Averroes, vysvetľovali aristotelovské zmýšľanie a stavali na ňom. Vo svojich snahách o zosúladenie gréckeho zmýšľania s moslimskou náukou o duši však vytvorili rozdielne teórie. Napríklad Avicenna vyhlasoval, že osobná duša je nesmrteľná. Naproti tomu Averroes tomuto názoru protirečil. Ale bez ohľadu na tieto názory nesmrteľnosť duše zostáva súčasťou viery moslimov.
23. Aký názor na otázku nesmrteľnosti duše má judaizmus, cirkvi kresťanstva a islam?
23 Je teda zrejmé, že judaizmus, cirkvi kresťanstva i islam učia náuku o nesmrteľnosti duše.
[Poznámka pod čiarou]
a Prívrženec neoplatonizmu, novej verzie Platónovej filozofie, ktorú vytvoril Plotinos v Ríme v treťom storočí.
[Obrázok na strane 14]
Víťazstvo Alexandra Veľkého viedlo k zmiešaniu gréckej a židovskej kultúry
[Obrázky na strane 15]
Origenes (hore) a Augustín sa snažili zlúčiť platónsku filozofiu s kresťanstvom
[Obrázky na strane 16]
Avicenna (hore) vyhlasoval, že osobná duša je nesmrteľná. Averroes tomuto názoru protirečil