Dávaj si pozor na zradné srdce

1., 2. Prečo je ťažké zistiť skutočný stav nášho obrazného srdca?

PREDSTAV si, že jedného rána, kým si ešte v posteli, pocítiš v hrudi intenzívnu bolesť a máš pocit nedostatku vzduchu. Napadne ti: ‚Čo ak je to infarkt?‘ Ak sa budeš presviedčať, že to tak nie je, že to určite nie je nič vážne, nepomôže ti to. Namieste je ihneď konať. A tak možno zavoláš záchranku, aby si dostal odbornú pomoc. Lekár ťa dôkladne vyšetrí a zrejme ti urobí aj EKG. Od rýchleho určenia diagnózy a začatia liečby môže závisieť tvoj život.

² A ako je to s naším obrazným srdcom? Zistiť jeho skutočný stav nemusí byť ľahké. Prečo? V Biblii čítame: „Srdce je zradnejšie ako čokoľvek iné a je na zúfanie. Kto ho môže poznať?“ ​(Jer. 17:9) Srdce nás teda môže klamať, presviedčať nás, že nemáme žiaden duchovný problém, hoci iní možno vidia varovné signály a sú znepokojení. Prečo by sme sa svojím srdcom mohli dať ľahko oklamať? Lebo v náš neprospech pôsobia naše hriešne sklony a navyše Satan a tento systém vecí nám môže zahmlievať zrak, takže nemusíme vidieť svoj skutočný stav. Ak chceme preskúmať svoje srdce, bude užitočné vziať si poučenie od Jeremiáša a z varovného príkladu obyvateľov Judska v jeho dňoch.

3. Čo sa pre mnohých stalo bohom?

³ Z konania väčšiny Judejčanov bolo vidieť, že ich srdce je duchovne choré. Opustili jediného pravého Boha a išli za kanaanskymi bohmi, pričom necítili žiadne výčitky svedomia. Jehova svojmu nevernému ľudu povedal: „Kde sú tvoji bohovia, ktorých si si [urobil]? Nech vstanú, ak ťa môžu zachrániť v čase tvojho nešťastia. Veď tvojich bohov... je čo do počtu ako tvojich miest.“ ​(Jer. 2:28) My sa určite nepovažujeme za ctiteľov bohov v podobe modiel. No jeden slovník pod heslom „boh“ uvádza definíciu: „Osoba alebo vec najvyššej hodnoty.“ Mnohí ľudia vo svete dávajú na prvé miesto v živote kariéru, zdravie, rodinu či dokonca svojich domácich miláčikov. V živote iných má najdôležitejšie miesto šport, celebrity, výdobytky techniky, cestovanie či tradície. Mnohí sa zameriavajú na tieto veci na úkor svojho vzťahu k Stvoriteľovi. Mohli by tým byť ovplyvnení aj praví kresťania, a tak konať podobne ako Judejčania za čias Jeremiáša?

ZRADNÉ SRDCE ŤA MÔŽE OKLAMAŤ

4. Nakoľko úprimní boli ľudia, ktorí hovorili: „Kde je Jehovovo slovo? Nech prosím príde“?

⁴ Je zaujímavé všimnúť si kontext výroku, že srdce je na zúfanie. Podľa Jeremiášových slov ľudia hovorili: „Kde je Jehovovo slovo? Nech prosím príde.“ ​(Jer. 17:15) Ale mysleli to úprimne? Všimni si, že táto kapitola knihy Jeremiáš sa začína slovami: „Hriech Júdu je zapísaný železným rydlom. Diamantovým hrotom je vyrytý na dosku ich srdca.“ Čo bolo koreňom problému? Títo Judejčania ‚vkladali dôveru v pozemského človeka, robiac telo svojím ramenom, a ich srdce sa odvracalo od Jehovu‘. Len málokto konal inak a prejavoval dôveru v Boha, hľadal jeho vedenie a usiloval sa o jeho požehnanie. (Jer. 17:1, 5, 7)

5. Ako Jeremiášovi krajania reagovali na to, čo od nich Jehova žiadal?

⁵ Stav srdca väčšiny ľudí bol zjavný z ich reakcie na to, čo od nich Boh žiadal. (Prečítajte Jeremiáša 17:21, 22.) Napríklad v sabat si mal ľud odpočinúť od bežnej práce a venovať sa duchovným činnostiam. Jeremiášovi krajania teda nemali v sabat pracovať, obchodovať ani si vybavovať rôzne záležitosti. Ich reakcia na tento príkaz odhalila stav ich srdca. „Nepočúvali, ani... nenaklonili ucho a zatvrdili... svoje šije, aby... nepočuli a neprijali kázeň.“ Hoci poznali Boží zákon, mali na veci vlastný názor — jednoducho aj v sabat mali určité neodkladné záležitosti. (Jer. 17:23; Iz. 58:13)

6., 7. a) Ako by mohol kresťan začať nesprávne zmýšľať, hoci vie, aké rady nám dnes dáva trieda verného otroka? b) Ako by naše uvažovanie mohlo ovplyvniť našu účasť na zhromaždeniach?

⁶ Pre nás dnes neplatí zákon o sabate. No reakcia Židov, odhaľujúca stav ich srdca, je pre nás varovným príkladom. (Kol. 2:16) Keďže chceme konať Božiu vôľu, svoje sebecké záujmy či bežné záležitosti odsúvame do úzadia. Uvedomujeme si, aké pochabé by bolo myslieť si, že sa môžeme páčiť Bohu, aj keď mu budeme slúžiť len do tej miery, pokiaľ to neohrozí naše záujmy. Pravdepodobne poznáme mnohých, ktorí sa zameriavajú na konanie Božej vôle, a práve to im prináša osvieženie a vnútorné uspokojenie. Teda ako by nás mohlo naše srdce zviesť?

⁷ Je chyba, ak sa kresťan domnieva, že jeho srdce ho nikdy nemôže zviesť, tak ako sa to stalo mnohým v Jeremiášových dňoch. Napríklad brat, ktorý je hlavou rodiny, si môže hovoriť: ‚Musím si udržať zamestnanie, aby som uživil rodinu.‘ To je pochopiteľné. To ho môže viesť k tomu, že začne uvažovať: ‚Aby som si udržal dobré zamestnanie, potrebujem si doplniť vzdelanie.‘ Aj to sa môže zdať logické, a tak možno dospeje k záveru: ‚Časy sa zmenili, a keď chce dnes človek prežiť a udržať si zamestnanie, potrebuje vysokoškolské vzdelanie.‘ Ako ľahko by mohol začať zľahčovať múdre, vyrovnané rady od triedy verného a rozvážneho otroka týkajúce sa vyššieho vzdelania a začať vynechávať zhromaždenia! Niektorí sa v tejto oblasti života nechali postupne formovať svetským zmýšľaním a postojmi. (Ef. 2:2, 3) Biblia nás vhodne vystríha: „Nedovoľte, aby vás okolitý svet vtlačil do svojej formy.“ ​(Rim. 12:2, Phillips)a

8. a) Na čo môže byť kresťan hrdý? b) Prečo je potrebné viac než len poznať fakty o Bohu a o tom, ako konal?

⁸ Vieme, že niektorí kresťania v prvom storočí boli bohatí a možno mali aj určité postavenie vo svete. To isté platí aj o niektorých kresťanoch dnes. Ako by sa mali pozerať na svoje schopnosti a na to, čo dosiahli? A ako by sa na týchto kresťanov mali pozerať ostatní v zbore? Jehova na to odpovedá prostredníctvom Jeremiáša. (Prečítajte Jeremiáša 9:23, 24.) Múdry človek sa nebude pýšiť úspechmi, ktoré dosiahol vďaka svojim schopnostiam, lebo uznáva, že tým najcennejším v jeho živote je poznanie Zvrchovaného Panovníka vesmíru. (1. Kor. 1:31) Ale čo znamená mať pochopenie a poznať Jehovu? Napríklad v Jeremiášových dňoch ľudia poznali Božie meno. Vedeli tiež, ako Jehova zachraňoval ich predkov — pri Červenom mori, v čase, keď vstupovali do Zasľúbenej krajiny, v období sudcov i keď vládli verní králi. Napriek tomu Jehovu v skutočnosti nepoznali ani v neho neprejavovali pravú vieru. A predsa hovorili: ‚Zostali sme nevinní. Boží hnev sa istotne odvrátil od nás.‘ (Jer. 2:35)

AKO NÁS JEHOVA FORMUJE

9. Prečo si môžeme byť istí, že zmena srdca je možná, a ako ju možno dosiahnuť?

⁹ Židia, ktorým Jeremiáš odovzdával Božie posolstvo, potrebovali zmeniť postoj srdca. Bola taká zmena možná? Áno. O tých, ktorí sa mali vrátiť zo zajatia, Boh povedal: „Ja im dám srdce, aby ma poznali, že som Jehova; a stanú sa mojím ľudom a ja sa stanem ich Bohom, lebo sa ku mne navrátia.“ ​(Jer. 24:7) Podobná zmena je možná aj dnes. V skutočnosti väčšina z nás môže pracovať na zlepšení stavu svojho obrazného srdca. Nevyhnutné sú tri veci: dôkladné osobné štúdium Božieho Slova, pochopenie toho, ako nás Boh v živote vedie, a uplatňovanie toho, čo sme sa o ňom naučili. Na rozdiel od ľudí v Jeremiášových dňoch by sme mali túžiť po tom, aby Jehova preskúmal naše srdce. A aj sami môžeme skúmať svoje srdce vo svetle Biblie, ako aj tým, že sa budeme snažiť vidieť, ako nás Boh vedie a pomáha nám. (Žalm 17:3) Také konanie je z našej strany naozaj múdre!

10., 11. a) Prečo šiel Jeremiáš k hrnčiarovi? b) Čo rozhoduje o tom, ako Jehova formuje jednotlivých ľudí?

¹⁰ Satan chce formovať ľudí tak, že sa snaží všetkých vtesnať do tej istej formy. Ale keď nás formuje Boh, berie na nás ohľad ako na jednotlivcov. To vidieť z toho, čo opisuje Jeremiáš. Boh mu povedal, aby išiel do hrnčiarovho domu. Hrnčiar práve formoval nádobu na hrnčiarskom kruhu. Keď sa však pokazila, jednoducho z tej istej ešte vlhkej hliny vyformoval inú nádobu. (Prečítajte Jeremiáša 18:1–4.) Prečo to mal Jeremiáš pozorovať a čo sa z toho učíme?

¹¹ Jehova chcel Jeremiášovi a Izraelu ukázať, že má právo i moc formovať ľudí a národy tak, ako chce. Ako Boh zaobchádza s ľuďmi, ktorí sú v jeho rukách ako hlina? Na rozdiel od ľudských hrnčiarov Jehova nerobí chyby ani nikdy len tak z rozmaru nezničí diela svojich rúk. Čo z ľudí vyformuje, závisí od toho, ako reagujú na jeho formovanie. (Prečítajte Jeremiáša 18:6–10.)

12. a) Ako Jehojakim reagoval na Jehovovu snahu formovať ho? b) Aké poučenie môžeme načerpať zo správy o Jehojakimovi?

¹² Ako Jehova formuje každého z nás? Dnes na to používa predovšetkým Bibliu. Keď niekto číta Božie Slovo a reaguje naň, odhaľuje, akým je človekom, a Boh ho môže formovať. Zamyslime sa napríklad nad kráľom Jehojakimom, aby sme videli, ako mohli byť ľudia v Jeremiášových dňoch formovaní v záležitostiach každodenného života. Zákon stanovoval: „Neoklameš nádenníka.“ Ale presne to kráľ robil — vykorisťoval Izraelitov tým, že ich využíval ako lacnú pracovnú silu, aby si postavil „priestranný dom“. (5. Mojž. 24:14; Jer. 22:13, 14, 17) Boh sa snažil formovať Jehojakima prostredníctvom svojho slova, ktoré mu odovzdával cez prorokov. Kráľ sa však riadil sklonmi svojho zradného srdca. Akoby hovoril: „Nebudem poslúchať“ a ďalej sa držal zlej cesty, ktorou kráčal už od mladosti. Preto o ňom Boh povedal: „Bude pochovaný pohrebom osla, bude odvlečený a vyhodený za brány Jeruzalema.“ ​(Jer. 22:19, 21) Aké pochabé by bolo, keby sme na naprávanie reagovali slovami: ‚Ja som už raz taký‘! Dnes Boh síce neposiela prorokov, ako bol Jeremiáš, no predsa nás vedie. Trieda verného a rozvážneho otroka nám pomáha chápať a uplatňovať biblické zásady. Tie sa môžu týkať napríklad takých oblastí každodenného života, ako je obliekanie a úprava zovňajšku alebo hudba a tanec na svadbách či pri iných spoločenských udalostiach. Necháme sa formovať Božím Slovom?

13., 14. a) Prečo majitelia otrokov v Jeruzaleme súhlasili s tým, že prepustia svojich hebrejských otrokov? b) Ako sa ukázalo, aký je skutočný stav srdca ľudí, ktorí vlastnili otrokov?

¹³ Pouvažujme aj o ďalšom príklade. Babylončania dosadili na trón v Judsku Cedekijaha ako vazalského kráľa. Ten sa neskôr v rozpore s Božou radou, ktorú mu odovzdal Jeremiáš, vzbúril. (Jer. 27:8, 12) A tak Babylončania obľahli Jeruzalem. Kráľ a kniežatá cítili, že by mali niečo urobiť, aby získali Božiu priazeň. Vedeli, že podľa Zákona majú byť hebrejskí otroci po siedmich rokoch prepustení, a tak Cedekijah uzavrel zmluvu, že týmto otrokom bude daná sloboda. (2. Mojž. 21:2; Jer. 34:14) Áno, keď sa Jeruzalem ocitol v obkľúčení nepriateľov, zrazu im napadlo, že by bolo dobré prepustiť otrokov! (Prečítajte Jeremiáša 34:8–10.)

¹⁴ Neskôr prišiel Jeruzalemu na pomoc Egypt so svojimi vojskami, a tak sa Babylončania stiahli. (Jer. 37:5) Čo teraz urobili tí, ktorí prepustili svojich otrokov? Prinútili ich, aby im znova otročili! (Jer. 34:11) Teda keď boli Židia v nebezpečenstve, snažili sa vytvoriť dojem, že dodržiavajú Božie zákony, akoby tým mohli nejako odčiniť to, že predtým neposlúchali. Ale keď nebezpečenstvo pominulo, vrátili sa k svojmu predošlému konaniu. Hoci predstierali, že sa stotožnili s duchom Zákona, ich neskoršie konanie odhalilo, že v srdci sa nechceli podriadiť pokynom z Božieho Slova a nechať sa ním formovať.

NECHAJ SA FORMOVAŤ JEHOVOM

15. Do akej miery chceš umožniť Jehovovi, aby ťa formoval? Uveď príklad.

¹⁵ Vďaka Jehovovmu celosvetovému zboru zvyčajne vieme, aké biblické zásady by sme mali uplatniť v nejakej konkrétnej situácii. Napríklad možno vieme, ako by sme mali reagovať, keď sa nás brat niečím dotkne. (Ef. 4:32) Zrejme uznávame, že biblické rady sú správne a múdre. Ale akou hlinou budeme, keď taká situácia naozaj nastane? Budeme reagovať na Jehovovo formovanie? Ak máme poddajné srdce, budeme sa meniť k lepšiemu. Veľký Hrnčiar nás potom bude môcť formovať na nádobu, ktorá bude v jeho rukách ešte použiteľnejšia. (Prečítajte Rimanom 9:20, 21; 2. Timotejovi 2:20, 21.) Neprejavujme taký postoj srdca ako Jehojakim či majitelia otrokov za dní Cedekijaha; nechajme sa Jehovom formovať na ctihodný účel.

16. Akú dôležitú pravdu si Jeremiáš uvedomoval?

¹⁶ Boh formoval aj Jeremiáša. Aký postoj prejavil tento prorok? Môžeš to vidieť z toho, čo povedal: „Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ Potom prosil: „Naprávaj ma, ó, Jehova.“ ​(Jer. 10:23, 24) Mladí, budete napodobňovať Jeremiáša? Zrejme je pred vami mnoho rozhodnutí. Niektorí mladí chcú sami ‚riadiť svoj krok‘. Budete ako oni alebo budete pri rozhodovaní hľadať Božie vedenie? Uznáte s pokorou tak ako Jeremiáš, že ľudia už ukázali, že nie sú schopní riadiť svoje kroky? Pamätajte, že ak budete hľadať vedenie u Boha, bude vás formovať.

17. – 19. a) Prečo Jeremiáš podnikol dlhú cestu k Eufratu? b) Čo mohlo byť skúškou Jeremiášovej poslušnosti? c) Čo sa dosiahlo vďaka Jeremiášovej poslušnosti v súvislosti s pásom?

¹⁷ Keď Jehova poveroval Jeremiáša, povedal mu, že má poslúchať všetko, čo mu prikáže. Keby si bol Jeremiášom, poslúchol by si akýkoľvek pokyn? Napríklad raz mu Boh povedal, aby si zaobstaral ľanový pás a nosil ho okolo bokov. Potom mu prikázal, aby šiel k Eufratu. Keď sa pozrieš do mapy, zistíš, že to znamenalo prejsť okolo 500 kilometrov. Tam mal Jeremiáš skryť pás v rozsadline skalného útesu a potom sa vrátiť do Jeruzalema. Neskôr ho Boh poslal, aby pás odtiaľ vzal. (Prečítajte Jeremiáša 13:1–9.) Celkovo teda Jeremiáš musel prejsť okolo 2 000 kilometrov. Kritici Biblie jednoducho nemôžu uveriť, že išiel tak ďaleko, keďže prejsť pešo toľko kilometrov by mu trvalo niekoľko mesiacov.b (Ezdr. 7:9) No Boh to od Jeremiáša žiadal a on poslúchol.

¹⁸ Predstav si, ako Jeremiáš putuje cez judské vrchy a potom, podľa toho, akú cestu si zvolil, prechádza cez púšť smerom k Eufratu. A to iba preto, aby tam skryl ľanový pás! Jeho dlhotrvajúca neprítomnosť určite vzbudila zvedavosť Židov. Keď sa vrátil, ľanový pás už na sebe nemal. Potom mu Boh povedal, aby tú dlhú cestu podnikol znova a pás odtiaľ vzal. Ale pás bol zhnitý, „bol nanič“. Ako ľahko si mohol Jeremiáš povedať: ‚Tak toto je už priveľa! Načo sa namáham? Nemá to žiaden zmysel!‘ Ale on sa nechal formovať Bohom, a preto tak nereagoval. Nesťažoval sa. Jednoducho urobil všetko tak, ako mu Boh povedal.

¹⁹ Až po tej druhej ceste Boh vysvetlil, načo to všetko bolo dobré. Jeremiášovi to pripravilo pôdu na odovzdanie mocného Božieho posolstva: „Tento zlý ľud, ktorý odmieta uposlúchnuť moje slová, ktorý chodí v zatvrdilosti svojho srdca a ktorý stále chodí za inými bohmi, aby im slúžil a klaňal sa im, sa tiež stane podobný tomuto pásu, ktorý je nanič.“ ​(Jer. 13:10) Ako pôsobivo Jehova učil svoj ľud! Snažil sa zapôsobiť na srdce ľudí a to, že ho Jeremiáš ochotne poslúchol aj vo veci, ktorá sa mohla javiť bez zmyslu, v tom zohralo dôležitú úlohu. (Jer. 13:11)

20. Prečo môže tvoja poslušnosť voči Bohu vyvolávať u niektorých ľudí otázky, ale čím si môžeš byť istý?

²⁰ Dnes Boh ľuďom neodovzdáva poučenie tak, že by od kresťanov vyžadoval, aby prešli stovky kilometrov pešo tak ako Jeremiáš. Ale tvoj kresťanský spôsob života môže vyvolávať v mysli tvojich susedov či známych otázky alebo dokonca môže viesť k tomu, že ťa budú kritizovať. Môže sa to týkať tvojho obliekania a úpravy zovňajšku, výberu vzdelania a životnej dráhy či dokonca názoru na alkoholické nápoje. Budeš tak ako Jeremiáš odhodlaný držať sa všetkého, čo ti hovorí Boh? Keď svojimi rozhodnutiami umožňuješ, aby Boh formoval tvoje srdce, môže to viesť k príležitostiam vydať znamenité svedectvo. V každom prípade poslúchanie Jehovových nariadení, ktoré sa nachádzajú v jeho Slove, a prijímanie rád od triedy verného otroka ti prinesie trvalé dobro. Nedaj sa teda viesť svojím zradným srdcom, ale buď ako Jeremiáš. Buď rozhodnutý nechať sa formovať Bohom. Umožni mu, aby z teba vyformoval nádobu na ctihodný účel, ktorú bude chcieť používať po celú večnosť!