Ako sa mám postaviť k svojim chybám?

ČO BY SI UROBIL TY?

Predstav si takúto situáciu: Timotej sa hrá s kamarátmi s loptou a nechtiac ňou rozbije susedovi okno.

Čo by si urobil na jeho mieste?

NAJSKÔR SA ZAMYSLI!

MÁŠ NAJMENEJ TRI MOŽNOSTI:

1. Utiecť.

2. Zvaliť vinu na niekoho iného.

3. Povedať susedovi, čo sa stalo, a ponúknuť, že mu škodu zaplatíš.

Mohol by si byť v pokušení vybrať si možnosť A. No existujú dobré dôvody na to, aby sme sa k svojim chybám priznali — či už sa to týka rozbitého okna, alebo hocičoho iného.

TRI DÔVODY, PREČO SI PRIZNAŤ CHYBU

1. Je to správne.

   V Biblii sa píše: „Prajeme si správať sa vo všetkom poctivo.“ ​(Hebrejom 13:18)

2. Ľudia skôr odpustia tomu, kto si svoje chyby prizná.

   V Biblii sa píše: „Kto tají svoje previnenia, nebude mať úspech, kto ich však vyzná a zanechá, dosiahne milosrdenstvo.“ ​(Príslovia 28:13, Slovenský ekumenický preklad)

3. Páči sa to Bohu a to je najdôležitejšie.

   V Biblii sa píše, že Jehova „si z čestných ľudí robí priateľov“. (Príslovia 3:32, Preklad A. Boteka s komentármi Jeruzalemskej Biblie)

Karina, ktorá má 20 rokov, sa pokúsila pred otcom zatajiť, že musela zaplatiť pokutu za prekročenie rýchlosti. Ale nemohla to utajiť navždy. Hovorí: „Asi o rok otec našiel záznam o pokute na moje meno. Riadne som si zavarila!“

Poučenie? Karina hovorí: „Ak sa snažíš zatajiť svoje chyby, situáciu tým iba zhoršíš. Aj tak za ne budeš musieť neskôr zaplatiť!“

AKO SA MÔŽEŠ POUČIŤ ZO SVOJICH CHÝB

V Biblii sa píše: „Všetci sa prehrešujeme v mnohom.“ ​(Jakub 3:2, Preklad A. Boteka) A ako sme videli, priznať si chyby je znakom pokory a zrelosti a najlepšie je urobiť to hneď.

Ďalším krokom je poučiť sa zo svojich chýb. Vera hovorí: „Na chyby sa snažím pozerať ako na príležitosť niečo sa naučiť — napríklad ako môžem byť lepším človekom a ako môžem nabudúce zvládnuť takúto situáciu lepšie.“ Porozmýšľaj, čo by bolo najlepšie urobiť v nasledujúcich situáciách.

Požičiaš si otcov bicykel a nechtiac ho poškodíš. Čo urobíš?

• Nič otcovi nepovieš a budeš dúfať, že na to nepríde.

• Povieš otcovi celú pravdu.

• Povieš otcovi, čo sa stalo, ale zvalíš vinu na niekoho iného.

Nenaučíš sa do školy a nespravíš test. Čo urobíš?

• Povieš, že test bol príliš ťažký.

• Uznáš, že to, že si dostal zlú známku, bola tvoja chyba.

• Budeš tvrdiť, že učiteľ má niečo proti tebe.

Vráť sa teraz k predchádzajúcim situáciám a skús si predstaviť, že by si bol na mieste (1) svojho otca a (2) svojho učiteľa. Čo by si o tebe mysleli tvoj otec a tvoj učiteľ, keby si si ochotne priznal chybu?Čo by si pomysleli, keby si sa snažil chybu zatajiť?

Spomeň si na nejakú chybu, ktorú si urobil v uplynulom roku, a odpovedz na nasledujúce otázky.

Čo to bola za chyba? Ako si sa k nej postavil?

• Zatajil som ju.

• Zvalil som vinu na niekoho iného.

• Hneď som sa priznal.

Ak si sa nepriznal, ako si sa potom cítil?

• Super — neprišli mi na to!

• Trápilo ma svedomie — mal som ísť radšej s pravdou von.

Čo si v tej situácii mohol urobiť lepšie?

Čo si sa zo svojej chyby naučil?

ČO MYSLÍŠ?

Prečo sa niektorí ľudia zdráhajú priznať si chybu?

Čo si budú o tebe ľudia myslieť, ak sa vždy snažíš svoje chyby zatajiť, ale čo si budú myslieť, ak si svoje chyby priznáš? (Lukáš 16:10)