Moábsky kameň — rozbitý, a predsa zachovaný

MOÁBSKY čiže Méšov kameň bol objavený v roku 1868, ale o necelý rok ho úmyselne rozbili. Bol starý takmer 3 000 rokov. Vyhladený, hore pekne zaoblený kus čierneho čadiča bol 112 centimetrov vysoký, 71 centimetrov široký a 36 centimetrov hrubý. Po rozbití sa z neho našli dva veľké úlomky a 18 malých, ale tretina kameňa sa nenávratne stratila.

Ako sa to stalo, že taká mimoriadna pamiatka sa takmer stratila navždy?

Intrigy a nedôvera

F. A. Klein bol prvý a posledný Európan, ktorý videl tento kameň v neporušenom stave. Kameň ležal v rozvalinách Dibonu severovýchodne od Mŕtveho mora. Klein urobil niekoľko hrubých náčrtkov častí nápisu, ktorý mal 34 riadkov a zvýšený okraj, a po návrate do Jeruzalema oznámil nález svojmu pruskému nadriadenému. Hneď sa zistilo, že ide o veľmi dôležitý fenický text. Kráľovské múzeum v Berlíne poskytlo prostriedky na kúpu kameňa, ale čoskoro oň začali mať záujem aj iní. Miestni šejkovia si uvedomili, akú cenu má ich poklad, a preto kameň skryli a požadovali zaň neuveriteľne vysokú cenu.

Jednému francúzskemu archeológovi sa podarilo urobiť odtlačok nápisu na papier. Odtlačok musel rýchlo stiahnuť skôr než uschol, a preto bol zle čitateľný. Medzitým beduíni dostali príkaz z Damasku kameň odovzdať vládnym úradníkom. Nepodriadili sa, ale rozhodli sa kameň rozbiť na kusy. Okolo vzácnej pamiatky zapálili oheň a kameň polievali vodou. Keď popraskal, úlomky poroznášali po miestnych rodinách, ktoré ich ukryli do obilníc s vierou, že tak si zaistia dobrú žatvu. Bol to aj najlepší spôsob, akým jednotlivci mohli osobne dojednávať cenu za jednotlivé úlomky.

Biblické dejiny ožívajú

Keď sa úlomky poskupovali a doplnili pomocou sadrových a papierových odtlačkov, bol nápis na kameni obnovený. Ukázal sa celý text a odborníci boli ohromení. Starovekú stélu vtedy opísali ako „najpozoruhodnejší monolit, aký bol kedy objavený“.

Moábsky kráľ Méša zasvätil Moábsky kameň svojmu bohu Kámošovi. Kameň mal pripomínať, že Méša zhodil nadvládu Izraela, ktorá trvala 40 rokov a Kámoš ju pripustil, pretože „sa hneval na svoju krajinu“. Zmienka o vzbure Moába sa obyčajne spája s udalosťami z 3. kapitoly 2. knihy Kráľov. V nápise na pomníku sa Méša vystatuje, že je veľmi pobožný, že stavia mestá a cesty a že zvíťazil nad Izraelom. Všetky úspechy pripisuje svojmu bohu Kámošovi. V nápise, v ktorom Méša oslavuje sám seba, podľa očakávania nehovorí nič o svojej porážke, ani o tom, že obetoval svojho syna.

Biblia spomína mnohé miesta, o ktorých Méša hovorí, že ich dobyl. Patrí k nim Medéba, Atarót, Nébo a Jahac. Tento kameň potvrdzuje pravdivosť biblickej správy. Zaujímavé je, že v osemnástom riadku Méša používa tetragrammaton JHVH, meno izraelského Boha. Na tomto úseku sa pýši: „Odniesol som odtiaľ [z Nébo] [nádoby] Jahveho a odvliekol som ich pred Kámoša.“ Je to pravdepodobne najstaršia mimobiblická správa o použití Božieho mena.

V roku 1873 bol Moábsky kameň obnovený, boli doplnené sadrové odliatky chýbajúceho textu a kameň vystavili v parížskom Louvri, kde je až doteraz. Presnú kópiu môžeme vidieť v Britskom múzeu v Londýne.

[Obrázky na strane 31]

(hore) Moábska krajina

[Prameň ilustrácie]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.

(vľavo) Zrekonštruovaný Moábsky kameň

[Prameň ilustrácie]

Musée du Louvre, Paris

(vpravo) Tetragrammaton na tejto pamiatke

[Prameň ilustrácie]

The Bible in the British Museum