„Dávidov dom“ — fakt, alebo výmysel?
DÁVID — mladý pastier, ktorý sa stal hudobníkom, básnikom, vojakom, prorokom a kráľom — vyniká v Biblii ako veľmi významná osobnosť. Jeho meno sa v Biblii spomína 1138-krát; výraz „Dávidov dom“ — ktorý sa často vzťahuje na Dávidovu dynastiu — sa v nej používa 25-krát. (1. Samuelova 20:16) Je kráľ Dávid a jeho dynastia iba výmyslom? Čo odhalila archeológia? Nedávny pozoruhodný objav na mieste archeologických vykopávok pri Tel Dane v severnej Galilei sa uvádza ako doklad historickej existencie Dávida a jeho dynastie.
V lete 1993 archeologický tím vedený profesorom Avrahamom Biranom čistil priestor za vonkajšou bránou starovekého Dánu. Odkryli dláždené námestie. Z neho ľahko vybrali čierny čadičový kameň vyčnievajúci zo zeme. Keď kameň obrátili smerom k popoludňajšiemu slnku, zrazu sa objavili písmená. „Ó, môj Bože, máme nápis!“ zvolal profesor Biran.
Profesor Biran a jeho kolega, profesor Joseph Naveh z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme, ihneď napísali o tomto nápise vedeckú správu. Článok v časopise Biblical Archaeology Review z marca/apríla 1994 založený na tejto správe uvádza: „Nestáva sa často, aby sa nejaký archeologický nález dostal na titulnú stranu New York Times (nehovoriac o časopise Time). No práve to sa stalo minulé leto s objavom pri Tel Dane, na prekrásnom pahorku v severnej Galilei na úpätí vrchu Hermon, blízko jedného z prameňov rieky Jordán.
Avraham Biran so svojím tímom archeológov tam našli pozoruhodný nápis z deviateho storočia pred n. l., ktorý sa zmieňuje aj o ‚Dávidovom dome‘, aj o ‚kráľovi Izraela‘. Je to prvý raz, čo bolo meno Dávid nájdené v nejakom starovekom nápise okrem Biblie. Ešte pozoruhodnejší je fakt, že tento nápis sa zmieňuje nielen o nejakom ‚Dávidovi‘, ale o ‚Dávidovom dome‘, o dynastii tohto veľkého izraelského kráľa.
Výraz ‚kráľ Izraela‘ sa v Biblii vyskytuje často, najmä v knihe Kráľov. Toto však je azda najstaršia mimobiblická zmienka o Izraeli v semitskom texte. Tento nápis predovšetkým dokazuje, že tak Izrael, ako aj Judsko boli v tom čase významnými kráľovstvami, a to v rozpore s tvrdeniami niektorých učencov, ktorí bagatelizujú Bibliu.“
Datovanie sa zakladá na tvare písma, na analýze keramiky nájdenej blízko tohto kamenného fragmentu a na obsahu nápisu. Všetky tri metódy poukazujú na to isté časové obdobie, deviate storočie pred n. l., niečo vyše sto rokov po kráľovi Dávidovi. Učenci sú presvedčení, že nápis bol súčasťou víťazného pomníka, ktorý vztýčil v Dáne dajaký aramejský nepriateľ „kráľa Izraela“ aj „[kráľa z] Dávidovho domu“. Aramejčania, ktorí uctievali populárneho boha búrky Hadada, žili východne od Izraela.
V lete 1994 sa našli ďalšie dva fragmenty tejto stély. Profesor Biran píše: „Na týchto dvoch fragmentoch je meno aramejského boha Hadada, ako aj zmienka o boji medzi Izraelitmi a Aramejčanmi.“
Hlavný fragment objavený v roku 1993 obsahoval 13 čiastočne viditeľných riadkov napísaných starým hebrejským písmom. V tom čase sa ako rozdeľovacie znamienka na oddeľovanie slov v texte používali bodky. Ale výraz „Dávidov dom“ je napísaný ako jedno slovo písmenami „bjtdvd“ (transliterované do latinky) namiesto „bjt“ (dom), bodka, a potom „dvd“ (Dávid). Je pochopiteľné, že výklad výrazu „bjtdvd“ vyvolal otázky.
Jazykovedec profesor Anson Rainey vysvetľuje: „Joseph Naveh a Avraham Biran neobjasnili nápis detailne, keďže možno predpokladali, že čitatelia budú vedieť, že rozdeľovacie znamienko medzi dvoma komponentmi v takejto väzbe sa často vynecháva, najmä ak je táto kombinácia vžitým vlastným menom. Výraz ‚Dávidov dom‘ v polovici deviateho storočia pred n. l. rozhodne bol takýmto politickým i zemepisným vlastným menom.“
Ďalšie archeologické svedectvo
Profesor André Lemaire, odborník na Méšovu stélu (nazývanú aj Moábsky kameň), po tomto objave oznámil, že aj Méšova stéla sa zmieňuje o „Dávidovom dome“.a Méšova stéla, objavená v roku 1868, má veľa spoločného so stélou z Tel Danu. Obe pochádzajú z deviateho storočia pred n. l., sú z toho istého materiálu, sú podobnej veľkosti a sú popísané takmer rovnakým semitským písmom.
V súvislosti s novou rekonštrukciou jedného poškodeného riadka na Méšovej stéle profesor Lemaire napísal: „Takmer dva roky pred objavom fragmentu v Tel Dane som prišiel k záveru, že Méšova stéla obsahuje zmienku o ‚Dávidovom dome‘... Dôvodom, prečo si túto zmienku o ‚Dávidovom dome‘ nikto predtým nevšimol, môže byť dosť dobre skutočnosť, že v prípade Méšovej stély nikdy neexistovalo riadne editio princeps [prvé vydanie]. Túto verziu práve pripravujem, 125 rokov po objavení Méšovej stély.“
Takáto archeologická informácia je zaujímavá, pretože anjel, samotný Ježiš, jeho učeníci a ľudia vo všeobecnosti dosvedčili historickú existenciu Dávida. (Matúš 1:1; 12:3; 21:9; Lukáš 1:32; Skutky 2:29) Archeologické objavy zjavne dosvedčujú, že Dávid a jeho dynastia, „Dávidov dom“, je faktom, a nie výmyslom.
[Poznámka pod čiarou]
a Méšova stéla je čitateľom literatúry spoločnosti Watch Tower známa. (Pozri Strážnu vežu z 15. apríla 1990, č. 8/14, strany 30–31.) Je vystavená v múzeu Louvre v Paríži.
[Obrázok na strane 31]
Fragment z Tel Danu,* objavený v roku 1993 pri meste Dán v severnej Galilei
* Kresba je založená na fotografii uvedenej v časopise Israel Exploration Journal.