Washingtonský kódex evanjelií

V DECEMBRI 1906 bohatý americký priemyselník a umelecký zberateľ Charles L. Freer kúpil od arabského obchodníka Aliho v egyptskej Gize nejaké staré rukopisy. Ali povedal, že pochádzajú z Bieleho kláštora pri Sohagu, ale je pravdepodobnejšie, že sa našli v rozvalinách Vinarovho kláštora pri tretej pyramíde v Gize v delte Nílu.

Freer dostal tri rukopisy a „stmavnutý, zničený kus pergamenu, na povrchu tvrdý a krehký ako glej“. Mal dĺžku asi 16 cm, šírku 12 cm a hrúbku 4 cm. Predali ho s rukopismi nie pre vlastnú hodnotu, ale pretože k nim patril. Oddeliť od seba zlepenú hmotu neúplných listov bola prácna a jemná operácia. Zistilo sa, že ich bolo osemdesiatštyri. Všetky patrili do kódexu Pavlových listov z piateho alebo šiesteho storočia n. l.

Jeden z troch rukopisov boli knihy 5. Mojžišova a Jozua. Ďalšími boli Žalmy z prekladu gréckej Septuaginty. Tretí a najdôležitejší bol rukopis štyroch evanjelií.

Tento rukopis tvorí 187 listov jemného pergamenu, väčšinou ovčieho, popísaného šikmými gréckymi iniciálami (veľkými písmenami). Interpunkcia je vzácna, ale medzi slovnými obratmi sú často malé medzery. Okraje rukopisu boli poškodené, ale väčšina písma sa zachovala. Neskôr bol venovaný Freerovej galérii umenia Smithsonovho ústavu vo Washingtone. Dostal názov Washingtonský kódex evanjelií a značku „W“.

Pergamen sa datuje do konca štvrtého alebo počiatku piateho storočia n. l., takže nie je oveľa starší ako dôležitá trojica Sinajského, Vatikánskeho a Alexandrijského rukopisu. Evanjeliá (celé až na dva stratené listy) sú v takzvanom západnom poradí Matúš, Ján, Lukáš a Marek.

Čítanie rukopisu odhaľuje nezvyčajnú zmes textových typov. Každý rukopis obsahuje dlhé súvislé úseky. Zdá sa, že bol opísaný zo zlomkov niekoľkých rukopisov. Každý bol napísaný iným typom textu. Profesor H. A. Sanders naznačil, že by to mohlo súvisieť s náhlym prenasledovaním kresťanov za vlády cisára Diokleciána v roku 303 n. l. Jeho výnos prikazoval verejne spáliť všetky opisy Písma. Z historických správ sa dozvedáme, že niektoré rukopisy sa vtedy skryli. Zdá sa, že neznáma osoba po desaťročiach opísala zostávajúce časti rôznych rukopisov, a tak sa vytvoril text Washingtonského kódexu. Neskôr sa prvá časť Jána (Ján 1:1 až 5:11) stratila a musela sa v siedmom storočí prepísať.

V texte sú niektoré zaujímavé obmeny a nezvyčajný, no neuznaný dodatok k 16. kapitole Marka, ktorý má pravdepodobne pôvod v poznámke na okraji. Zvláštna hodnota rukopisu je v jeho spojitosti so starolatinskou a sýrskou verziou. Škvrny loja zo sviečky na pergamene dokazujú, že sa často používal.

Napriek prenasledovaniu a odporu i pôsobeniu času sa Biblia podivuhodne zachovala v mnohých rukopisoch. Naozaj, „Jehovov výrok trvá navždy“. — 1. Petra 1:25; Izaiáš 40:8.

[Prameň ilustrácie na strane 15]

Courtesy of Free Gallery of Art, Smithsonian Institution