Absolventi Gileádu, pestujte dobrú výmenu myšlienok!

V NEDEĽU 4. marca 1990 zaplnilo viac ako 4 100 osôb zjazdovú sálu Jehovových svedkov v Jersey City, aby sa zúčastnilo na graduácii 88. triedy Biblickej školy Strážnej veže Gileád. Dvadsaťštyri absolventov pochádza zo šiestich krajín a teraz sú vyslaní do 13 krajín.

Program sa začal o 10.00 hodine, po piesni a vrúcnej modlitbe k Jehovovi, ktorú vyslovil vyše deväťdesiatročný člen vedúceho zboru George Gangas. Potom predsedajúci, C. W. Barber, takisto člen vedúceho zboru a absolvent 26. triedy Gileádu, krátko pohovoril o niektorých rýchlych zmenách na svetovej scéne. Svoju reč ukončil slovami: „Ešte nikdy sa nenaskytla taká úžasná príležitosť byť svedkom Jehovovej zvrchovanosti a spravodlivosti.“ Potom predstavil ďalších rečníkov dopoludňajšieho programu.

Vernon Wisegraver, člen výboru tlačiarne v Brooklyne, si vybral tému „Buď obratný vo svojom diele“. Použil znázornenie dedinského kováča, ktorý ukoval silnú reťaz, a tá, pripevnená na kotvu, zachránila v búrke život všetkých na lodi — a absolventov Gileádu prirovnal k tomuto kováčovi. Tým, že učia ľudí poznať Bibliu, pomáhajú im ukovať záchrannú reťaz zbožných vlastností, lebo používajú obratnosť, ktorú nadobudli v škole Gileád. Povzbudil absolventov, aby ďalej brúsili svoje učiteľské schopnosti a stáli pred najväčším zo všetkých kráľov ako „obratní robotníci“.

Potom mal reč John Barr, člen vedúceho zboru, na tému „Okúste a uvidíte, že Jehova je dobrý“. Jeho poznámky boli založené na Žalme 34:8 (34:9, RP), kde je napísané: „Okúste a vidzte, že Jehova je dobrý; šťastný je telesne schopný muž, ktorý ho robí svojím útočišťom.“ Nabádal: „Okúste vo svojom misionárskom pridelení všetko. Vyskúšajte všetko. Nebojte sa toho. Potom budete môcť zažiť Jehovovu dobrotu tak, ako ste ju nikdy predtým nezažili. Nikdy si nevyberajte. Nikdy nehovorte: ‚To nemám rád.‘ Okúste to!“

Charles Woody, člen výboru brooklynského služobného oddelenia, hovoril na vybranú tému „Udržať si vyrovnaný názor na seba“. Povedal: „Radi sme s tými, ktorí majú na seba vyrovnaný názor, ktorí netrvajú na tom, že musia mať pravdu, ktorí pohotovo chvália a budujú iných, a ktorí, hoci majú poznanie, nevyvolávajú v druhých pocit, že tí ho nemajú.“ Ďalej pripomenul: „Ako misionári budete chcieť ľudí pravdou pripútať a nie ich rozptýliť. Neoceniteľnou pomocou v tom vám bude pokorné správanie.“

Lyman Swingle, člen vedúceho zboru, potom hovoril na tému „Čo sa dozvieme z nasledujúcich kapitol?“ Začal takto: „Dnes začínate novú kapitolu svojho života. Čo budete písať v týchto kapitolách odo dneška do budúcnosti?“ Pripomenul im: „Všetko, čo robíte, by malo prinášať česť a slávu Jehovovi,“ a dodal: „Uistite sa, že vaše rozhodnutia spočívajú na Božom slove. Pamätajte na Príslovie 3:7, kde sa píše: ‚Nebuď múdry vo svojich vlastných očiach.‘ Nech ste nájdení verní pri spĺňaní svojho poverenia.“ A skončil slovami: „Verím, že svoj životopis nikdy nedopíšete, že budete žiť večne.“

Ďalej Jack Redford, jeden z inštruktorov školy, pobádal absolventov prejavom na tému „Buďte živými obeťami“. Začal slovami: „Misionárska služba je život plný obetí... Milujeme vás pre vášho obetavého ducha.“ Citoval Filipanom 2:17, kde apoštol Pavol povedal, že bol vyliaty ako tekutá obeť, a myslel tým, že je ochotný vydať sa ako živá obeť. Rečník sa spýtal: „Ale ako sa misionári často podobajú tekutej obeti?“ Potom rozprával dve skúsenosti o misionároch, ktorí sa vydávajú nad to, čo sa požaduje. Jeden vlastnými rukami vyrobil 16 000 tehál a postavil prvú sálu kráľovstva vo svojej pridelenej krajine. Druhá skúsenosť bola o sestre, ktorá sprevádzala svojho manžela do džungle, kde boli veľmi primitívne životné podmienky. Všetky miestne sestry si ju veľmi vážili, lebo vedeli, že sama seba vylieva ako ‚tekutú obeť‘. Ale potom rečník pripomenul študentom, že obeť nemá nijakú hodnotu, ak nie je spojená s poslušnosťou. Použil príbeh o kráľovi Saulovi a Amalekitoch a poslucháčov vyzval: „Vždy si pamätajte, že poslušnosť je lepšia ako obeť. Nikdy sa nepokúšajte vyjednávať s Jehovom. Vždy robte to, čo vám hovorí.“

Potom predsedajúci predstavil druhého inštruktora školy, Ulyssa Glassa. Brat Glass začal takto: „88. trieda bola a je šťastná trieda. Aj iné triedy boli šťastné. Teda prečo je vaše šťastie také nápadné?“ Ukázal, že šťastie „nie je cieľom, ale výsledkom správnych skutkov. Odmenu prináša to, ako postupujeme.“ Citoval spisovateľa, ktorého život sa zmenil tým, že pochopil výrok: „Úspech je púť, nie cieľ.“ Spisovateľ sa zapovedal, že prestane hodnotiť šťastie podľa dosahovaných cieľov, ale že sa bude pozerať na celý svoj život ako na pokračujúcu púť. „Nejestvuje žiadna cesta k šťastiu,“ povedal. „Šťastím je tá cesta.“ Potom brat Glass poznamenal, že táto trieda vystihla podstatu týchto slov. Skončil vyzvaním študentov: „Ďalej choďte po dobre zavlažovaných miestach. Nech sa stretnete s akýmikoľvek problémami, kiež vám zostane šťastie, ktoré patrí tým, čo milujú Jehovu a boja sa ho.“

Potom nasledovala hlavná dopoludňajšia prednáška, ktorú mal iný člen vedúceho zboru, Karl Klein, a vybral si tému „Pestovať kresťanskú výmenu myšlienok“. Úvodom všetkým pripomenul, že Jehova je najväčší medzi tými, ktorí si vymieňajú myšlienky. Jeho jednosplodený Syn, Logos, bol Jehovom používaný ako hlavný hovoriaci a oznamoval Božiu vôľu a pokyny pozemskému tvorstvu. Keď bol Ježiš na zemi, zástupy žasli nad jeho spôsobom vyučovania. Nikdy nikoho nepočuli hovoriť tak, ako jeho. V Matúšovi 28:19, 20 Ježiš povzbudil svojich učeníkov, aby si s ľuďmi vymieňali myšlienky tým, že pôjdu do sveta, budú druhých učiť jeho príkazy a robiť aj z nich učeníkov.

Potom brat Klein priamo oslovil budúcich misionárov a povedal, že sú štyri oblasti, v ktorých by misionári mali pestovať dobrú výmenu myšlienok: v manželstve, s ostatnými v misionárskom domove, s členmi kancelárie odbočky v pridelenom mieste a s tými, s ktorými sa stretávajú vo zvestovateľskej službe. „Výmena myšlienok začína skôr ako otvoríte ústa,“ povedal brat Klein. „Vaše správanie a váš zovňajšok už niečo povedia majiteľovi bytu.“ Potom uviedol niekoľko výstižných znázornení a ukončil výzvou: „Buďte pokornej mysle. Udržiavajte otvorenú výmenu myšlienok. Snažte sa v tom zlepšovať.“

Po prečítaní pozdravov dal predsedajúci každému absolventovi diplom. Potom trieda predložila rezolúciu adresovanú vedúcemu zboru a rodine bétel. Prečítal ju Paul Angerville z Guadeloupe.

Odpoludňajší program sa začal štúdiom Strážnej veže. Potom uviedli študenti program, ktorý ukázal obecenstvu niečo z ich života v triede a neformálneho spoločenstva na izbách. Počuli mnoho ich skúseností zo zvestovateľskej služby od príchodu do Gileádu pred piatimi mesiacmi. Na záver bola predvedená znamenitá dramatizácia na tému Robiť to, čo je správne v Jehovových očiach. Hrali ju zvestovatelia z lyndhurtského zboru v New Jersey. Deň skončil záverečnou piesňou a modlitbou Freda Franza, deväťdesiatšesťročného prezidenta Spoločnosti.

[Rámček na strane 27]

ÚDAJE O TRIEDE

Počet zastúpených krajín: 6

Počet pridelených krajín: 13

Počet slobodných bratov: 2

Počet manželských dvojíc: 11

Počet študentov: 24

Priemerný vek: 32,7

Priemerný počet rokov v pravde: 14

Priemerný počet rokov v službe celým časom: 9

[Obrázok na strane 26]

88. trieda absolventov Biblickej školy Strážnej veže Gileád

V nižšie uvedenom zozname sú rady číslované spredu dozadu a mená sú v každom rade uvedené zľava doprava. 1. D. Magney, L. Rogers, S. Foster, R. Foley, L. Utch, G. Jonasson, 2. H. Buri, B. Buri, M. Krammer, D. Hudson, J. Underkoffler, 3. P. Angerville, M. Olsson, A. Jones, R. Untch, A. Krammer, C. Hudson, 4. L. Foley, J. Magney, A. Jones, H. Jonasson, M. Foster, M. Rogers, R. Underkoffler.