Masada — dôkaz príchodu Mesiáša?
KRVIPRELIEVANIE v mene náboženstva, to je pliaga, ktorá sa v histórii často opakovala. Výnimkou nie je ani história Masady, lebo jej obrancovia boli vedení silným náboženským cítením. Ak navštíviš miesta vykopávok v Masade, uvidíš tam zrúcaniny synagógy, v ktorej sa stretávali muži s dýkami na uctievaní a obradných kúpeľoch, ktoré slúžili na náboženské očisťovanie.
V Masade sa našli aj zlomky Biblie. Azda budeš zvedavý, či biblická správa, ktorú mali k dispozícii muži s dýkami, sa zhoduje s tým, čo čítame v Biblii my dnes. O prvom objave tohto druhu píše Dr. Jigael Jadin vo svojej knihe Masada:
„Na mieste sme tento zlomok zbežne prezreli a hneď sa ukázalo, že je to fragment z Knihy Žalmov a dokonca sme mohli určiť kapitoly. Zlomok obsahoval 81. až 85. žalm... Vek bolo možné určiť bez najmenších pochybností — nemohol byť neskorší ako rok 73 n. l., kedy Masada padla... Tento úsek z Knihy Žalmov, ako aj iné biblické zvitky nájdené neskôr, je takmer presne totožný... s textom biblických kníh, ktoré používame dnes.“
Muži s dýkami zrejme verili, že božský Autor hebrejských písiem požehná ich vzburu proti Rímu. Univerzálna židovská encyklopédia (angl.) vysvetľuje: „Fanatické nadšenie Židov vo Veľkej vojne proti Rímu (66–73 n. l.) bolo posilňované ich vierou, že éra Mesiáša je na dosah ruky. Strata chrámu iba rozmnožila dohady o príchode Mesiáša.“
Príchod Mesiáša
„Židia nadšení myšlienkou na Mesiáša často zakladali svoje výpočty na Danielovej knihe,“ poznamenáva Encyklopédia náboženstva (vydaná v roku 1987 v New Yorku) Je pravda, že hebrejský prorok Daniel predpovedal príchod „vodcu Mesiáša“. (Daniel 9:25) V dvoch ďalších správach Daniel hovorí, že Mesiáš sa stane vládcom sveta a že jeho kráľovstvo zničí všetky ľudské vlády, ktoré sa proti nemu postavia. — Daniel 2:44; 7:13, 14.
Židovskí povstalci v prvom storočí si mysleli, že prichádza čas splnenia týchto prorockých videní. Josephus píše: „Do vojny ich najviac podnecoval [názor], že v tom čase sa jeden z ich krajiny stane vládcom sveta.“ Daniel ale predpovedal, že vodca Mesiáš musí byť najprv „odrezaný“ a že po jeho smrti ‚ľud iného vodcu, ktorý prichádza‘, zničí Jeruzalem aj jeho chrám. — Daniel 9:25, 26.
Židovské názory na pohanskú vládu
V prvom storočí bolo v Judei zopár bohatých a množstvo chudobných. Niektorí bohatí Židia, väčšinou medzi saducejmi a farizejmi, si veľmi strážili moc, ktorú im v krajine ponechal Rím a pohŕdali prostým ľudom. Stavali sa proti akejkoľvek myšlienke na revolúciu, a naopak sa usilovali o pokojné vzťahy s Rímom. — Lukáš 16:14; 19:45, 46; Ján 2:14; 7:47–49; 11:47, 48.
Na druhej strane prostí Židia trpeli pod bremenom rímskych daní a pod útlakom vlastných súkmeňovcov. Takzvaný Pax Romana (Rímsky mier) ich neuspokojoval a túžili po zmene. Tieto rozporné záujmy vyústili do hrozného občianskeho konfliktu. Josephus napísal, že: „jedna skupina sa usilovala o nadvládu a druhá sa zameriavala na násilie a olupovanie bohatých.“
Napríklad muži s dýkami rabovali a zabíjali iných Židov a svoje teroristické činy ospravedlňovali tým, že je to trest na Židov, ktorí spolupracujú s Rímom. Jochanán ben Torta, rabín z 2. storočia, vidí príčinu katastrofy, ktorá v prvom storočí postihla Židov v tom, že „prahli po peniazoch a navzájom sa nenávideli“.
Nemôžeme sa čudovať, že Židia, ktorí sa skutočne báli Boha, túžili po príchode Mesiáša, o ktorom dúfali, že zvrhne rímsku nadvládu a nastolí spravodlivé Božie kráľovstvo. Ale bezohľadní ľudia z týchto nádejí ťažili.
Falošní mesiáši
Okolo roku 33 n. l. židovský vodca Gamaliel pripomenul vládcom Jeruzalema: „Nedávno... v dňoch súpisu povstal Júdas Galilejský a strhol za sebou ľud. A predsa ten muž zahynul a všetci tí, ktorí ho poslúchali, boli rozptýlení.“ — Skutky 5:36, 37.
„Súpis“, ktorý vyústil v Júdasovo povstanie bol nariadený v roku 6 n. l. s cieľom zvýšiť dane pre Rím. Josephus spomína, že Júdas vyhlásil, že Židia „by boli zbabelci, keby sa podrobili a platili dane Rimanom“. Meno Júdas pochádza z mena Jehúdah, z čoho možno usudzovať, že Júdas patril ku kmeňu, z ktorého podľa očakávania mal prísť Mesiáš. (1. Mojžišova 49:10) „Svojou ohnivou výrečnosťou a obľúbenosťou jeho názorov prilákal na svoju stranu veľmi mnoho ľudí a mnohí ho považovali za Mesiáša,“ uvádza McClintockova a Strongova Cyclopaedia (angl.)
Všimni si, že Skutky 5:37 hovoria, že nasledovníci Júdasa nezahynuli spolu s ním. Ako uviedol židovský učenec Gaalya Cornfeld, Júdovo hnutie „zapustilo hlboké korene a zobudilo mesiášske nádeje“. Dvaja vodcovia mužov s dýkami, Menahem a Eleazár, sú v skutočnosti pokračovateľmi Júdasa Galilejského. Na začiatku židovskej vzbury v roku 66 n. l. ozbrojil Menahem svojich nasledovníkov zbraňami, ktoré boli predtým uložené v Masade. Potom „sa vrátil ako kráľ do Jeruzalema“ a „stal sa vodcom revolúcie“. „Je takmer isté, že Menahem [syn] Júdu bol považovaný za Mesiáša“, dodáva Židovská encyklopédia (angl.).
Ale v tom istom roku Menahema zavraždili členovia súperiaceho židovského revolučného hnutia. Jeho prívrženci utiekli naspäť do Masady, kde velenie nad mužmi s dýkami prevzal Eleazár až do roku 73 n. l. Eleazárov samovražedný prejav bol odozvou mýlnych náuk jeho predchodcu Júdasa: „Už dávno, moji odvážni druhovia, sme sa rozhodli neslúžiť ani Rimanom ani nikomu inému okrem Boha.“
Nestrannosť judských kresťanov
Ešte pred židovskou vzburou v roku 66 n. l. boli v Judei zriadené kresťanské zbory, ku ktorým patril aj zbor v Jeruzaleme. (Skutky 9:31) Tieto zbory tvorili Židia, ktorí uverili, že Ježiš z Nazaretu je Mesiáš, ktorého smrť a vzkriesenie boli predpovedané. (Skutky 2:22–36) Židovskí kresťania horlivo šírili svoju vieru a pokojne očakávali Mesiášov druhý príchod, keď príde ako vládca sveta. Ježiš povedal, že sa vráti „po dlhom čase“. — Matúš 25:19, 31; 28:19, 20; Skutky 1:8–11.
Ale v roku 66 n. l. vypukla židovská vzbura. Čo vtedy ochránilo judských kresťanov, aby sa nedali strhnúť jej počiatočným úspechom? Určite si pripomenuli Učiteľovu výstrahu: „Všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.“ (Matúš 26:52) Ježiš im dal aj vyrovnaný názor na pohanskú vládnu moc. Povedal im: „Splácajte cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu.“ (Marek 12:17) Ježiš predpovedal aj to, že prídu ľudia, ktorí budú predstierať, že sú mesiáši a budú hovoriť: „‚Ja som to‘ a ‚pravý čas sa priblížil‘“, a varoval: „Nechoďte za nimi.“ — Lukáš 21:8.
Ježiš dokonca predpovedal aj výsledok židovskej vzbury: „Keď uvidíte Jeruzalem obkolesený utáborenými vojskami, vtedy vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. Vtedy nech tí, čo sú v Judei, začnú utekať na vrchy a tí, čo sú v jeho strede nech odídu a tí, čo sú na vidieku, nech doň nevstupujú... lebo bude veľká núdza na krajine a hnev na tomto ľude a budú padať ostrím meča a budú odvedení ako zajatci do všetkých národov.“ — Lukáš 21:20–24.
Skaza, ktorá prišla po židovskej vzbure ako hrozná záplava, bola dramatickým splnením Ježišovho proroctva. Kresťania v Judei ale unikli, lebo poslušne ‚utiekli na vrchy‘. „Predtým ako Títus [v roku 70 n. l.] obkľúčil Jeruzalem, kresťanská obec z neho odišla do Pelly,“ hovorí Židovská encyklopédia (angl.) Je zaujímavé, že Pella bola na severe, na úpätí pohoria na druhej strane Jordánu a údolie Jordánu ich úplne oddeľovalo od Judey. „Tento spôsob úniku sa dá ťažko vysvetliť, ak by [Ježišovo] proroctvo bolo napísané až po tejto udalosti,“ hovorí G. A. Williamson vo svojom úvode ku knihe Josephus — Židovská vojna (angl.)
Judskí kresťania úspešne unikli a to je mocný dôkaz, že boli nasledovníkmi pravého Mesiáša. To vyvoláva závažné otázky. Aký bol účel Mesiášovho prvého príchodu? Akú výstrahu dáva katastrofálna židovská vzbura nám, ktorí žijeme dnes a najmä tej časti ľudstva, ktorá sa označuje za „kresťanskú“? O týchto otázkach sa bude hovoriť na ďalších stranách tohto časopisu.