Masada — prečo sa to stalo?
„UŽ DÁVNO, moji odvážni druhovia, sme sa rozhodli neslúžiť ani Rimanom ani nikomu inému okrem Boha... Poďme, dokiaľ môžeme rukami držať meč... Radšej opusťme tento život, než by sme sa mali stať otrokmi našich nepriateľov a zriekneme sa spoločne života, spoločne s našimi deťmi a ženami ako slobodní ľudia!“
Túto zúfalú beznádejnú výzvu vydal údajne Eleazár, syn Jaira (ben Jair) obrancom Masady. Zaznamenal to historik Josephus v 1. storočí v knihe Židovská vojna. Prečo tento židovský vodca naliehal na svojich druhov, aby v rozpore s Božím zákonom spáchali hromadnú vraždu a samovraždu? (2. Mojžišova 20:13) Ešte dôležitejšia je ale otázka: Môže ti poznanie o týchto okolnostiach pomôcť prežiť v dnešnom násilnom svete?
Muži s dýkami z Masady
Pred vypuknutím židovskej vzbury v roku 66 n. l. bola v Masade na opevnenom vrcholci pahorku pri Mŕtvom mori umiestnená rímska posádka. Hoci bola Masada osamelým miestom, Herodes Veľký si tam dal vystavať nádherný zimný palác. Dal tam vybudovať aj vodovodný systém, a tak sa mohol tešiť z horúcich kúpeľov. Závažnejšia je však skutočnosť, že v čase rímskej okupácie bol v pevnosti veľký sklad zbraní. Keď vzrástol odpor voči rímskym okupantom Palestíny, vzniklo nebezpečenstvo, že zbrane padnú do rúk židovským povstalcom. Jednou takouto skupinou boli Sikarovia, čo znamená „muži s dýkami“, o ktorých v Biblii čítame, že sa zaplietli do povstania. — Skutky 21:38.
V roku 66 n. l. muži s dýkami dobyli Masadu. So zbraňami, ktorých sa práve zmocnili, pochodovali do Jeruzalema podporiť vzburu proti rímskej nadvláde. Židovskí vzbúrenci zabili rímsku posádku aj v Masade aj v Jeruzaleme, čo vyvolalo rozhorčený hnev Rímskeho impéria voči ich krajanom. Ešte sa ani neskončil rok 66 n. l. a do Judey vstúpila Dvanásta rímska légia pod vedením Cestia Galla a utáborila sa pred Jeruzalemom. Rimania napadli mesto zo všetkých strán a dostali sa tak ďaleko, že podkopali severné základy chrámu. Zrazu Gallus svoje vojská odvolal a Judeu pre nejasnú príčinu opustil. „Keby bol pokračoval v obliehaní len trochu dlhšie, mesto by dobyl za chvíľu,“ napísal očitý svedok Josephus.
Rimania však vtedy neskončili. O štyri roky neskôr pochodoval proti Jeruzalemu rímsky vojvoda Títus so štyrmi légiami.a Tentokrát bolo celé mesto zničené a Judea sa opäť dostala pod železnú nadvládu Ríma. Jedinou výnimkou bola Masada.
Rimania boli rozhodnutí rozdrviť toto posledné ohnisko odporu a preto obklopili pevnosť hrubou kamennou hradbou a ôsmimi tábormi ohradenými kameňmi. Nakoniec vybudovali z hliny šikmý vyvýšený násyp vedúci až k vrcholu pahorku — umelý svah dlhý 197 metrov, ktorý sa dvíhal do výšky 55 metrov. Na ňom vybudovali vežu a do nej umiestnili obliehacieho barana, aby ním prelomili hradbu Masady. Bola to len otázka času, kedy rímska armáda prenikne dovnútra a zmocní sa tejto poslednej judskej pevnosti.
Zreteľné obrysy rímskych táborov, dookola sa tiahnuca obliehacia hradba a obrovský šikmý násyp sú dodnes svedectvom o tom, ako sa skončilo židovské povstanie. Intenzívne archeologické vykopávky v Masade sa skončili v roku 1965. Nová britská encyklopédia (1987) o nálezoch hovorí: „Zistilo sa, že opis rímsko–židovského historika Josepha, ktorý bol doteraz jediným podrobným prameňom informácií o dejinách Masady, je neobyčajne presný.“
Keď sa Rimania chystali prelomiť hradbu, Eleazár, syn Jairov vyzval mužov s dýkami k samovražde. Čo urobili? Josephus o tom píše: „Všetci zlikvidovali svoje rodiny... potom lósom vybrali desať mužov, aby sa stali katmi ostatných, ktorí si ľahli na zem vedľa svojich manželiek a detí a objali ich rukami a hrdlo nastavili tým, ktorí mali vykonať tú ťažkú úlohu.b Tí ich všetkých chladnokrvne pobili a potom to isté urobili navzájom sebe... ale jedna stará žena ešte s inou... unikli... obetí bolo 960 vrátane žien a detí.“
Prečo sa židovské povstanie skončilo tak tragicky? Súviselo to dajako so životom a smrťou Ježiša Nazaretského?
[Poznámky pod čiarou]
a V Masade našli archeológovia stovky mincí s hebrejskými nápismi oslavujúcimi povstanie, napríklad „Za slobodu Siona“ a „Svätý Jeruzalem“. Dr. Jigael Jadin vo svojej knihe Masada (angl.) vysvetľuje: „Šekle v našich nálezoch predstavujú všetky roky povstania od prvého roku až po veľmi vzácne nálezy v piatom roku, čo bol posledný rok, kedy šekel razili a zodpovedá roku 70 n. l., kedy bol zničený jeruzalemský chrám.“ Všimni si mince hore.
b Na strategickom mieste blízko jednej brány Masady sa našlo jedenásť úlomkov hrnčiarskych výrobkov a na každom bolo napísané krátke hebrejské priezvisko. Niekoľkí odborníci predpokladajú, že to môžu byť lósy, o ktorých sa zmienil Josephus. Na jednom je napísané: „Ben Jair“, čo znamená „syn Jaira“. „Jadinov objav lósov vrátane lósu s menom Ben Jair je zlovestným potvrdenín Josephovej správy,“ píše Louis Feldman v knihe Josephus a novodobé bádanie (angl.).
[Obrázok na obálke]
Masada — dôkaz príchodu Mesiáša?
[Obrázok na strane 4]
Židovská minca z roku 67 n. l., na ktorej je napísané: „Druhý rok“ vojny s Rímom
[Prameň ilustrácie]
Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.