Zločinnosť v zmätenom svete
ZLOČINNOSŤ nie je moderný jav. Prvá vražda bola spáchaná pred tisícami rokov, keď Kain zavraždil svojho brata Ábela. Staroveké Hebrejské písma sa zmieňujú o znásilňovaní a sodomii. (1. Mojžišova 4:8; 19:4, 5; 34:1–4) V prvom storočí nášho letopočtu boli ľudia prepadávaní, ako ukazuje správa o milosrdnom Samaritánovi. (Lukáš 10:29–37) Ale dnes je v tom určitý rozdiel.
Ľudia v mnohých veľkých mestách sveta, či už je to New York, Londýn, Kalkata alebo Bogotá, majú pocit, že zločinnosť je rozšírenejšia a ohrozujúcejšia. Správa z novín India Today nesie titulok: „Kult anarchie“ a hovorí: „Vývoj, ktorý znepokojuje, a ktorý hrozí roztrhnutím napoly toho jemného morálneho a sociálneho tkaniva držiaceho krajinu pohromade, je pozdvihnutie násilia, vzdornej nedisciplinovanosti a bezzákonnosti na kult.“ V boji proti zločinu je aj polícia niekedy v pokušení prekročiť hranice presadzovania zákona a sama použiť kriminálne metódy. Predchádzajúca správa z Indie hovorí: „Do novín sa stále dostávajú správy o úmrtiach v policajnej väzbe.“ A to isté sa dá povedať aj o ostatných krajinách.
Zdá sa, že pravdepodobnosť nestať sa obeťou zločinu sa zmenšuje. Správa zo Spojených štátov hovorí, že „v roku 1988 bola každá štvrtá americká domácnosť postihnutá násilným zločinom alebo krádežou“. Ba čo viac, ľudia dnes páchajú násilné zločiny v mladšom veku. Latinsko-americký časopis Visión konštatuje, že „deviati z každých desiatich sikarios [najatých vrahov] sú neplnoletí. [Sú] ‚deťmi‘ v genetickom zmysle a pod zákonnou ochranou.“ Páchanie násilných zločinov neplnoletými je taktiež celosvetovým trendom.
Biblia takmer pred 2 000 rokmi prorokovala: „Ale to vedz, že v posledných dňoch nastanú kritické časy, s ktorými sa bude dať ťažko vyrovnať. Lebo ľudia budú milovať samých seba, budú milovať peniaze... neverní, bez prirodzenej náklonnosti... bez sebaovládania, divokí, bez lásky k dobru, zradcovia, tvrdohlaví, nadutí pýchou... Zlí ľudia a podvodníci budú postupovať od zlého k horšiemu a budú zvádzať a budú zvádzaní.“ — 2. Timotejovi 3:1–4, 13.
Množia sa dôkazy, že v oných kritických posledných dňoch žijeme od roku 1914. Svet, ktorý zakúsil dve svetové vojny a iné vážne konflikty, sa stal v mnohých ohľadoch neovládateľný, zmätený. Zločinnosť sa vymyká kontrole. V mnohých mestských štvrtiach prevzali moc zločinci, a tak sa zmenil životný štýl väčšiny, ktorá dodržiava zákon. Ako povedal popredný americký senátor: „Dnes je toho toľko, čo nás znepokojuje a čoho sme sa nikdy predtým neobávali. Niekedy sa tak bojíme, že sa sami stávame väzňami, kým tí, ktorí by mali byť pod zámkou, chodia po slobode.“
V dôsledku toho robia dnes ľudia opatrenia, ktoré boli zbytočné pred 20 alebo 30 rokmi. Dvere majú dve alebo tri zámky a sú spevnené oceľou. Ľudia na mnohých miestach nosia so sebou dosť peňazí na uspokojenie lupiča, a tak dúfajú, že sa vyhnú bitiu následkom toho, že by nemali čo odovzdať zlodejom. Mnohé ulice sú po západe slnka takmer opustené, sú na nich iba naivní, nerozumne odvážni a tí, ktorých k tomu donútia okolnosti — ľahký cieľ dravcov potulujúcich sa po mestskej džungli.
Čo môžeme urobiť, aby sme sa nestali obeťami zločinnosti v tomto zmätenom a anarchickom svete? Ako sa s tým môžeme vyrovnať?