Prežíva ešte uctievanie bohyne matky?

UCTIEVANIE bohyne matky sa stále pestovalo aj v dňoch raných kresťanov. Apoštol Pavol sa s ním stretol v Efeze v Malej Ázii. Tak ako v Aténach, ďalšom meste uctievajúcom bohyne, i tu svedčil o „Bohu, ktorý stvoril svet“, o živom Stvoriteľovi, ktorý nie je „ako zlato, striebro alebo kameň, ako výtvor ľudského umenia a vynachádzavosti“. To bolo priveľa pre Efezanov, z ktorých väčšina uctievala bohyňu matku Artemis. Tí, ktorí sa živili výrobou strieborných oltárikov tejto bohyne, vyvolali vzburu. Zástup kričal asi dve hodiny: „Veľká je Artemis Efezanov!“ — Skutky 17:24, 29; 19:26, 34.

Efezská Artemis

Aj Gréci uctievali Artemis, ale Artemis uctievaná v Efeze s ňou môže byť stotožnená iba v hrubých rysoch. Grécka Artemis bola panenská bohyňa lovu a rodenia detí. Efezská Artemis bola bohyňou plodnosti. Jej obrovský chrám v Efeze sa považoval za jeden zo siedmich divov sveta. Jej socha, o ktorej sa domnievali, že spadla z neba, ju predstavovala ako zosobnenie plodnosti. Jej hruď bola pokrytá radmi prsníkov v tvare vajca. Zvláštny tvar týchto prsníkov dal podnet k vzniku rozličných vysvetlení, ako napríklad, že predstavujú vence z vajec alebo dokonca býčie semenníky. Ale bez ohľadu na vysvetlenie, symbol plodnosti je zjavný.

Je zaujímavé, že podľa diela The New Encyclopædia Britannica pôvodná socha tejto bohyne „bola urobená zo zlata, ebenu, striebra a čierneho kameňa“. Známa socha efezskej Artemis z druhého storočia n. l. ju znázorňuje s čiernou tvárou, s čiernymi rukami a nohami.

Zobrazenie Artemis nosili v sprievode po uliciach. Biblický bádateľ R. B. Rackham píše: „Vo vnútri chrámu [Artemis boli] uschované jej... zobrazenia, oltáriky a sväté náčinie zo zlata a striebra, ktoré sa cez veľké sviatky nosili do mesta a späť vo veľkolepej procesii.“ Tieto sviatky priťahovali státisíce pútnikov z celej Malej Ázie. Kupovali si malé oltáriky bohyne a oslavovali ju ako veľkú, ako svoju paniu, kráľovnú, pannu, „tú, ktorá vypočúva a prijíma modlitby“. V takomto prostredí Pavol a raní kresťania museli mať veľkú odvahu, aby vyvyšovali „Boha, ktorý stvoril svet“, namiesto bohov a bohýň urobených zo „zlata, striebra alebo kameňa“.

Od bohyne matky k „Matke Božej“

Práve starším efezského kresťanského zboru hovoril Pavol o budúcom odpadnutí. Varoval, že povstanú odpadlíci a budú hovoriť „prevrátené veci“. (Skutky 20:17, 28–30) Medzi stále číhajúcimi nebezpečenstvami v Efeze bol aj návrat k uctievaniu bohyne matky. Skutočne sa to stalo?

V diele New Catholic Encyclopedia čítame: „Ako pútnické centrum sa Efez považoval za miesto, kde bol pochovaný [apoštol] Ján... Iná tradícia, o ktorej svedčil Efezský koncil (431), spája Požehnanú Pannu Máriu so sv. Jánom. Bazilika, v ktorej sa koncil konal, sa nazývala Chrám Márie.“ Iné katolícke dielo (Théo — Nouvelle encyclopédie catholique) hovorí o „hodnovernej tradícii“, že Mária sprevádzala Jána do Efezu, kde strávila zvyšok svojho života. Prečo je táto predpokladaná súvislosť medzi Efezom a Máriou pre nás dnes dôležitá?

Nech nám odpovie The New Encyclopædia Britannica: „Uctievanie Matky Božej dostalo svoj podnet, keď sa kresťanská cirkev stala za Konštantína cirkvou celej ríše a do cirkvi prúdili pohanské masy... Ich zbožnosť a náboženské povedomie sa formovali počas tisícročí kultom bohyne ‚veľkej matky‘ a ‚božskej panny‘. Bol to vývoj, ktorý viedol od starých, všeobecne rozšírených náboženstiev Babylonie a Asýrie.“ Mohlo byť nejaké lepšie miesto ako Efez na „pokresťančenie“ uctievania bohyne matky?

A tak práve v Efeze roku 431 n. l. takzvaný Tretí ekumenický koncil vyhlásil Máriu za „Theotokos“, čo je grécke slovo a znamená „Bohorodička“ alebo „Matka Božia“. New Catholic Encyclopedia uvádza: „Používanie tohto titulu Cirkvou bolo bezpochyby rozhodujúce pre rast mariánskej dogmy a oddanosti Márii v neskorších storočiach.“

Ruiny „Chrámu Panny Márie“, kde sa tento koncil stretol, možno ešte i dnes vidieť na mieste starovekého Efezu. Možno navštíviť aj kaplnku, ktorá bola podľa tradície domom, kde žila a umrela Mária. Pápež Pavol VI. navštívil tieto mariánske svätyne v Efeze roku 1967.

Áno, Efez bol ohniskom premeny pohanského uctievania bohyne matky, s ktorým sa stretol Pavol v prvom storočí, na vrúcnu oddanosť Márii ako „Matke Božej“. Je to hlavne prostredníctvom oddanosti Márii, že uctievanie bohyne matky prežíva v krajinách kresťanstva.

Uctievanie bohyne matky stále prežíva

Encyclopædia of Religion and Ethics (Encyklopédia náboženstva a etiky) cituje tvrdenie biblického bádateľa W. M. Ramsaya, že v „5. storočí bola pocta preukazovaná Panne Márii v Efeze [obnovenou] formou starého pohanského anatolského uctievania Panenskej matky“. Dielo The New International Dictionary of New Testament Theology konštatuje: „Katolícke pojmy ‚matka Božia‘ a ‚kráľovná neba‘, hoci sú neskoršieho dáta ako N[ový] Z[ákon], poukazujú na omnoho dávnejšie nábožensko-historické korene na Východe... V neskoršom uctievaní Márie je mnoho stôp pohanského kultu božskej matky.“

Tieto stopy sú príliš početné a príliš podrobné na to, aby mohli byť náhodné. Podobnosť medzi sochami matky s dieťaťom — Panny Márie, a sochami pohanských bohýň ako Izis nemožno prehliadnuť. Stovky sôch a ikon Čiernej madony v katolíckych kostoloch po celom svete nemôžu nepripomenúť sochu Artemidy. Dielo Théo — Nouvelle encyclopédie catholique hovorí o týchto Čiernych madonách: „Zdá sa, že sú prostriedkom na prenesenie toho, čo zostalo zo všeobecne rozšíreného zbožňovania Diany [Artemidy]... alebo Cybely, na Máriu.“ Procesie Nanebovstúpenia Panny Márie nachádzajú tiež svoj pravzor v procesiách na počesť Cybely a Artemidy.

Aj samotné tituly dané Márii nám pripomínajú pohanské bohyne matky. Ištar bola oslovovaná ako „Svätá Panna“, „moja Pani“ a „milosrdná matka, ktorá vypočúva modlitby“. Izis a Astarta boli nazývané ako „Kráľovné neba“. Cybele bola titulovaná ako „Matka všetkých požehnaných“. Všetky tieto tituly sa s malými obmenami používajú na Máriu.

Druhý vatikánsky koncil podporil kult „Požehnanej panny“. Pápež Ján Pavol II. je známy svojou vrúcnou oddanosťou Márii. Počas svojich častých ciest nikdy nevynechá príležitosť navštíviť mariánske svätyne, vrátane svätyne Čiernej madony čenstochovskej v Poľsku. Zveril Márii celý svet. Preto neprekvapuje, že pod heslom „Bohyňa matka“ The New Encyclopædia Britannica píše: „Tento termín sa používal tiež na postavy také rozdielne ako sú takzvané Venuše kamennej doby a Panna Mária.“

Ale rímskokatolícke uctievanie Márie nie je jediným spôsobom, ktorým uctievanie bohyne matky prežilo do našich dní. Napodiv, stúpenci feministického hnutia napísali mnoho literárnych diel o uctievaní bohýň matiek. Domnievajú sa, že ženy sú v tomto svete agresívne ovládanom mužmi žalostne utláčané a že žensky orientované uctievanie odzrkadľuje túžby ľudstva po menej agresívnom svete. Podľa všetkého veria tiež, že svet by bol dnes lepším a pokojnejším miestom, ak by bol viac feministicky orientovaný.

Avšak uctievanie bohyne matky neprinieslo pokoj v starovekom svete a neprinesie pokoj ani dnes. Okrem toho dnes stále viac a viac ľudí, v skutočnosti milióny tých, ktorí sú spojení s Jehovovými svedkami, je presvedčených, že túto zem nezachráni Mária, hoci ju milujú a majú v úcte ako vernú ženu z prvého storočia, ktorá mala podivuhodnú prednosť porodiť a vychovať Ježiša. Jehovovi svedkovia tiež neveria, že hnutie za oslobodenie žien, aj keď niektoré z jeho požiadaviek môžu byť oprávnené, môže priniesť pokojný svet. Ten očakávajú od Boha, ktorého Pavol oznamoval Aténčanom a Efezanom, „Boha, ktorý stvoril svet a všetko v ňom“. (Skutky 17:24; 19:11, 17, 20) Tento všemohúci Boh, ktorého meno je Jehova, sľúbil slávny nový svet, v ktorom „bude bývať spravodlivosť“, a my sa môžeme s dôverou spoľahnúť na jeho sľub. — 2. Petra 3:13.

Pokiaľ ide o biblický názor na postavenie ženy pred Bohom a pred mužom, tento námet bude ďalej rozoberaný v tomto časopise.

[Obrázok na strane 5]

AŠTORET — kanaanska bohyňa sexu a vojny

[Obrázok na strane 6]

ARTEMIS — efezská bohyňa plodnosti

[Prameň ilustrácie]

Musei dei Conservatori, Rome

[Obrázok na strane 7]

„MATKA BOŽIA“ v kresťanstve

[Prameň ilustrácie]

Chartres Cathedral, France