Od matky Zem k bohyniam plodnosti

SPOZNÁVATE bohyňu zobrazenú na obálke tohto časopisu? Je to Izis, staroveká egyptská bohyňa matka. Ak ste navštívili niektoré múzeum alebo ste si prezreli knihu o starovekých dejinách, pravdepodobne ste už videli modly, ktoré sa jej podobajú. Avšak pouvažujte: Poklonili by ste sa a uctievali bohyňu Izis?

Ak patríte k jednému z náboženstiev kresťanstva, zdá sa vám to možno čudná otázka. Budete pravdepodobne tvrdiť, že uctievate pravého Stvoriteľa, Toho, ktorý je oslovovaný „Otče náš, ktorý si v nebesiach!“ (Matúš 6:9, EP) Myšlienka klaňať sa bohyni matke sa vám môže zdať čudná, dokonca odpudzujúca. Napriek tomu však bolo uctievanie bohyne rozšírené počas celých dejín a možno budete šokovaní, keď spoznáte, kto dnes uctieva veľkú bohyňu matku.

Avšak skôr ako o tom budeme hovoriť, všimnime si určité pozadie, keď pouvažujeme o rozsahu uctievania bohyne matky v starých dobách. Zdá sa, že tento druh uctievania bol veľmi skorou formou falošného náboženstva. Archeológovia vykopali sošky a vyobrazenia nahých bohýň matiek na starovekých náleziskách po celej Európe a od krajín okolo Stredozemného mora až po Indiu.

Na matku Zem sa pozeralo ako na stály zdroj všetkých foriem života, zdroj, ktorý dáva život a potom si ho pri smrti berie späť. Ako taká bola uctievaná, ale aj obávaná. Verilo sa, že na začiatku boli jej rozmnožovacie schopnosti bezpohlavné. Potom podľa mytológie porodila otca Nebo mužského rodu a stala sa jeho manželkou. Z tohto páru sa zrodilo nespočetné množstvo iných bohov a bohýň.

Babylonský pravzor

V babylonskom panteóne bola hlavnou bohyňou Ištar, identická so sumerskou bohyňou plodnosti Inannou. Je paradoxné, že bola jednak bohyňou vojny i bohyňou lásky a zmyselnosti. V svojej knihe Les Religions de Babylonie et d’Assyrie (Náboženstvá Babylonie a Asýrie) francúzsky učenec Édouard Dhorme o Ištar povedal: „Bola bohyňou, paňou, milosrdnou matkou, ktorá vypočúva modlitby a prihovára sa u rozhnevaných bohov a upokojuje ich... Bola vyvýšená nad všetkých, stala sa bohyňou bohýň, kráľovnou všetkých bohov, zvrchovanou vládkyňou bohov neba a zeme.“

Ctitelia oslovovali Ištar „Panna“, „Svätá panna“ a „Panenská matka“. V starovekej sumersko-akkadskej „Modlitbe nárekov k Ištar“ sa hovorí: „Modlím sa k tebe, ó, Pani paní, bohyňa bohýň. Ó, Ištar, kráľovná všetkých národov... Ó, ty, ktorá vlastníš všetku božskú moc, ktorá nosíš korunu panstva... Kaplnky, sväté miesta, posvätné miesta a svätyne ti venujú pozornosť... V čom nevidno tvoje podoby?... Pozri na mňa, ó, moja pani; prijmi moje modlitby.“a

Uctievanie bohyne matky sa rozširuje

Orientalista Édouard Dhorme hovorí o „expanzii uctievania Ištar“. Rozšírilo sa po celej Mezopotámii, a či už samotná Ištar alebo bohyne s rozdielnymi menami, ale podobnými vlastnosťami, boli uctievané v Egypte, Fenícii a Kanaane, ako aj v Anatólii (Malá Ázia), Grécku a starovekej Itálii.

Hlavnou bohyňou matkou uctievanou v Egypte bola Izis. Historik H. G. Wells napísal: „Izis priťahovala mnoho ctiteľov, ktorí jej zasľubovali svoje životy. Jej zobrazenia stáli v chráme, bola korunovaná ako Kráľovná neba, držiaca na rukách dieťa Hora. Horeli a blikotali pred ňou sviečky a po svätyni boli rozvešané ďakovné obete z vosku.“ (The Outline of History, Náčrt dejín) Uctievanie Izis bolo v Egypte nesmierne obľúbené. Rozšírilo sa aj po celom Stredomorí, obzvlášť do Grécka a Ríma, dokonca sa dostalo až do západnej a severnej Európy.

Vo Fenícii a Kanaane sa uctievanie bohyne matky sústreďovalo na Aštoret alebo Astartu, o ktorej sa hovorilo, že je manželkou Baala. Tak ako jej babylonský predobraz Ištar, bola bohyňou plodnosti i vojny. V Egypte sa našli staroveké nápisy, v ktorých je Astarta nazývaná paňou neba a kráľovnou nebies. Izraelčania museli stále bojovať proti hanebnému vplyvu uctievania tejto bohyne plodnosti.

Smerom na severozápad v Anatólii bola obdobou Ištar Cybele, známa ako Veľká matka bohov. Nazývali ju tiež Sploditeľka všetkého, Živiteľka všetkého, Matka všetkých požehnaných. Z Anatólie sa Cybelin kult rozšíril najprv do Grécka a potom do Ríma, kde prežil až ďaleko do nášho letopočtu. Uctievanie tejto bohyne plodnosti zahrnovalo divoké tancovanie, sebatrýznenie kňazov, sebakastráciu kandidátov na kňazstvo a procesie, pri ktorých bola s veľkou nádherou nosená socha bohyne.b

Prapôvodní Gréci uctievali bohyňu matku Zem, ktorá sa nazývala Gaia. Ale ich panteón začal zahŕňať bohyne typu Ištar, ako bola Afrodita, bohyňa plodnosti a lásky; Aténa, bohyňa vojny; a Demeter, bohyňa poľnohospodárstva.

V Ríme bola bohyňou lásky Venuša a ako taká zodpovedala gréckej Afrodite a babylonskej Ištar. Rimania však uctievali tiež bohyne Izis, Cybelu a Minervu (grécku Aténu), z ktorých všetky odzrkadľovali určitým spôsobom babylonský pravzor, Ištar.

Uctievanie bohyne matky bolo počas tisícročí nepochybne mocným protivníkom čistého uctievania veľkého Stvoriteľa, Jehovu. Ale vymrelo už uctievanie veľkej bohyne matky? Alebo prežilo až do dnešných dní? Čítajte prosím ďalej.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 3]

Babylonská IŠTAR zosobnená ako hviezda

[Prameň ilustrácie]

Courtesy of The British Museum

[Obrázok na strane 4]

Egyptská IZIS s dieťaťom, bohom Horom

[Prameň ilustrácie]

Musée du Louvre, Paris