Je náboženstvo skutočne potrebné?

JE NÁBOŽENSTVO pre vás dôležité? Ste snáď členom nejakej náboženskej skupiny alebo cirkvi? Ak áno, potom máte mnoho spoločného s ľuďmi, ktorí žili v roku 1844, v roku, keď nemecký filozof Karol Marx napísal: „Náboženstvo... je ópiom ľudstva.“ V tých dňoch takmer každý chodil do kostola a náboženstvo malo silný vplyv na každú vrstvu spoločnosti. Dnes sa to drasticky zmenilo, a náboženstvo v živote stámiliónov ľudí hrá len malú alebo žiadnu úlohu. Ak chodíte do kostola, ste pravdepodobne vo svojom spoločenstve v menšine.

Čo spôsobilo túto zmenu? Jedným z dôvodov je to, že Karol Marx vytvoril protináboženskú filozofiu, ktorá získala veľký vplyv. Marx zjavne považoval náboženstvo za prekážku ľudského pokroku. Tvrdil, že ľudské potreby môže najlepšie uspokojiť materializmus, filozofia, v ktorej nezostalo miesto pre Boha ani pre tradičné náboženstvo. To ho viedlo ku konštatovaniu: „Prvou požiadavkou pre ľudské šťastie je zrušenie náboženstva.“

Marxovu materialistickú filozofiu ďalej rozvinul nemecký socialista Fridrich Engels a ruský komunistický vodca Vladimír Iľjič Lenin. Táto filozofia sa stala známou ako marxizmus-leninizmus. Až donedávna žila viac ako tretina ľudstva v politických režimoch, ktoré sa vo väčšej či menšej miere riadili touto ateistickou filozofiou. Mnoho mužov a žien v nich ešte stále žije.

Vzrast sekularizmu

Ale šírenie komunistickej filozofie nebolo jedinou vecou, ktorá oslabila vládu náboženstva nad ľudstvom. Svoju úlohu zohral aj vývoj na poli vedy. Napríklad rozšírenie evolučnej teórie viedlo mnohých ľudí k pochybnostiam o existencii Stvoriteľa. A boli tu ešte iné faktory.

Encyclopædia Britannica sa zmieňuje o „objave vedeckých vysvetlení javov, ktorým sa predtým pripisoval nadprirodzený pôvod“, a o „odstránení vplyvu organizovaného náboženstva z takých oblastí pôsobenia, ako je medicína, vzdelanie a umenie“. Takýto vývoj viedol k rastu sekularizmu. Čo je sekularizmus? Je definovaný ako „názor na život... ktorý je založený na predpoklade, že náboženstvo a náboženské úvahy treba ignorovať alebo cieľavedome vylúčiť“. Sekularizmus má vplyv v komunistických i nekomunistických krajinách.

Nebol to však iba sekularizmus a marxizmus-leninizmus, čo oslabilo vplyv náboženstva. Svoj podiel viny musia niesť aj cirkvi kresťanstva. Prečo? Pretože počas celých storočí zneužívali svoju moc. Učili tiež náuky založené skôr na nebiblických tradíciách a ľudských filozofiách ako na Biblii. Preto mnohí v ich stádach boli duchovne príliš zoslabnutí, než aby odolali prudkému náporu sekularizmu.

Okrem toho sekularizmu nakoniec podľahli väčšinou aj samotné cirkvi. V 19. storočí prišli náboženskí učenci kresťanstva s určitou formou vyššej kritiky, ktorá u mnohých zničila vieru v dôveryhodnosť Biblie ako inšpirovaného Božieho slova. Cirkvi, vrátane rímskokatolíckej, prijali evolučnú teóriu. Stále tvrdili, že veria v stvorenie. Ale pripustili možnosť, že telo človeka sa vyvinulo, zatiaľ čo Boh stvoril iba dušu. V šesťdesiatych rokoch nášho storočia prišiel protestantizmus s teológiou, ktorá vyhlásila, že „Boh je mŕtvy“. Mnohí protestantskí duchovní tolerovali materialistický životný štýl. Trpeli predmanželský pohlavný styk, a dokonca homosexualitu. Niektorí katolícki teológovia vytvorili teológiu oslobodenia, miešajúcu katolicizmus s revolučným marxizmom.

Ústup sekularizmu

Sekularizmus prevládal najmä v šesťdesiatych rokoch a trval približne do polovice sedemdesiatych rokov. Potom znovu nastala zmena. Zdalo sa, že náboženstvo sa opäť vracia, i keď väčšinou to neboli tradičné cirkvi. Koncom sedemdesiatych a aj v osemdesiatych rokoch sme boli svedkami rýchleho šírenia nových náboženských skupín po celom svete.

Prečo nastalo toto oživenie náboženstva? Francúzsky sociológ Gilles Kepel konštatoval: „Svetsky vzdelaní ľudia... tvrdia, že svetská kultúra ich priviedla do slepej uličky a že presadením svojho oslobodenia od Boha ľudia žnú to, čo siali svojou pýchou a márnosťou, totiž kriminalitu, rozvody, AIDS, zneužívanie drog [a] samovraždy.“

Nedávne očividné zrútenie marxizmu-leninizmu dalo nový podnet na ústup sekularizmu. Táto ateistická filozofia sa stala pre mnohých ľudí skutočným náboženstvom. Predstavme si teda ohromenie tých, ktorí v ňu vkladali svoju dôveru! Noviny Washington Post v správe z Moskvy citovali bývalého rektora Vysokej školy Komunistickej strany, ktorý povedal: „Krajina nežije iba zo svojej ekonomiky a inštitúcií, ale aj zo svojej mytológie a jej zakladateľov. Pre akúkoľvek spoločnosť je zničujúce, keď odhalí, že jej najväčšie mýty nie sú založené na pravde, ale na propagande a fantázii. A presne to teraz zažívame v prípade Lenina a revolúcie.“

Keď francúzsky sociológ a filozof Edgar Morin hovoril o oboch svetoch, komunistickom a kapitalistickom, pripustil: „Nielenže sme videli pád žiarivej budúcnosti, ktorá bola ponúkaná proletariátu, ale videli sme aj zrútenie automatického a prirodzeného pokroku svetskej spoločnosti, v ktorej sa očakával od vedy, intelektu a demokracie automatický postup... Žiaden pokrok nie je teraz zaistený. Budúcnosť, v ktorú sme dúfali, sa zrútila.“ Taký pocit prázdnoty majú mnohí, čo dúfali v ľudské úsilie vytvoriť lepší svet bez Boha.

Obnovený záujem o náboženstvo

Tento celosvetový pocit rozčarovania vedie k tomu, že značný počet úprimných ľudí si uvedomuje vo svojom živote potrebu duchovnej stránky. Vidia potrebu náboženstva. Ale nie sú spokojní s tradičnými cirkvami a niektorí majú tiež pochybnosti o nových náboženstvách — vrátane kultov spojených s uzdravovaním, charizmatických skupín, tajomných siekt, a dokonca skupín ctiteľov Satana. Aj náboženský fanatizmus dvíha svoju odpornú hlavu. Náboženstvo sa teda vracia naozaj rozličnými spôsobmi. Ale znamená takýto návrat k náboženstvu dobro pre ľudstvo? Skutočne uspokojuje akékoľvek náboženstvo duchovné potreby ľudstva?

[Obrázok na strane 3]

„Náboženstvo je povzdychom utláčanej bytosti, citom v neľútostnom svete a dušou v stave bez ducha. Je ópiom ľudstva.“

[Prameň ilustrácie]

Foto: New York Times, Berlin — 33225115

[Obrázok na strane 4]

Marx a Lenin sa pozerali na náboženstvo ako na prekážku ľudského pokroku

[Prameň ilustrácie]

Musée d’Histoire Contemporaine — BDIC (Universitiés de Paris)

[Obrázok na strane 5]

Marxisticko-leninská filozofia vzbudila veľké nádeje v srdciach miliónov ľudí

[Prameň ilustrácie]

Musée d’Histoire Contemporaine — BDIC (Universitiés de Paris)

[Prameň ilustrácie na strane 2]

Cover photo: Garo Nalbandian