Absolventi Gileádu prijímajú dar misionárskej služby
DŇA 1. marca 1992 dvadsaťdva absolventov 92. triedy Biblickej školy Strážnej veže Gileád prijalo dar — dar misionárskej služby. Keď Lloyd Barry z vedúceho zboru prehovoril k tejto triede, povedal: „Kiež prijmete tento nádherný dar s veľkou radosťou a kiež ho využijete na to, aby ste prinášali radosť ďalším.“
Na program graduácie sa v zjazdovej sále v Jersey City v New Jersey zišlo asi 4 662 pozvaných hostí a členov rodiny bétel. Ďalších 970 osôb v newyorských zariadeniach Spoločnosti Strážna veža v Brooklyne, Wallkille a Pattersone bolo s nimi spojených telefónnymi linkami. Všetci pozorne počúvali, keď absolventi dostávali na rozlúčku niekoľko rád, ktoré im pomôžu, aby si dar misionárskej služby veľmi vážili a aby ho využívali múdro.
Program sa začal nadšeným spevom piesne číslo 155 „Prijímajte sa navzájom“. Potom všetkých dojala precítená modlitba Fredericka W. Franza, 98-ročného prezidenta školy Gileád. Nato predsedajúci Carey Barber z vedúceho zboru všetkých privítal na programe graduácie a povedal: „Nikdy neboli misionári Gileádu viac potrební ako dnes.“ Po svojich pripomienkach uviedol rad krátkych, užitočných prejavov.
Ako prvý hovoril Curtis Johnson z výboru domova bétel a rozvinul tému „Dobre sa starajte o svoju záhradu“. Brat Johnson sa zmienil o tom, že keď sa títo noví misionári dostanú do svojich pridelení, každý bude mať na obrábanie duchovnú záhradu. (1. Korinťanom 3:9) Jehovov ľud po celom svete je duchovnou záhradou, v ktorej vyrastá spravodlivosť a chvála pred všetkými národmi. (Izaiáš 61:11) ‚To, ako sa budete v budúcnosti starať o svoju duchovnú záhradu,‘ zdôraznil rečník, ‚rozhodujúco ovplyvní váš úspech v misionárskom pridelení.‘ Čo im pomôže, aby sa o svoju duchovnú záhradu dobre starali? ‚Jehova môže byť okolo vašej duchovnej záhrady ochranným múrom. Ak ste rozhodnutí, že budete pestovať správne skutky, buďte s ním pevne spojení v modlitbách a potom konajte v súlade so svojimi modlitbami.‘
Ďalej hovoril Lloyd Barry na tému „Vždy sa radujte v Pánovi“. (Filipanom 4:4) Keďže môže čerpať z vlastných skúseností vyše 25-ročnej misionárskej práce v Japonsku, uviedol niekoľko praktických návrhov, aby pomohol absolventom tešiť sa z daru misionárskej služby. Povedal: ‚Zistíte, že radosť, ktorú máte v službe Bohu, vám pomáha prekonávať mnohé ťažkosti a možno i niektoré telesné problémy, s ktorými sa stretnete.‘ (Príslovia 17:22) Absolventom pripomenul, že sa môžu stretnúť s podmienkami a situáciami, ktoré sú úplne odlišné od tých, na aké boli zvyknutí. Môže byť potrebné, aby sa naučili nový jazyk. ‚Budete musieť tvrdo pracovať, aby ste sa jazyk naučili. Keď však budete schopní voľne hovoriť s ľuďmi v ich vlastnom jazyku, aj to pridá k vašej radosti.‘
Ako ďalší hovoril Eldor Timm z tlačiarenského výboru a rozvinul tému „Stále hľaďte na cenu“. Čo je tou cenou? Večný život. Aby sme ho získali, náš zrak musí byť naň stále zameraný. Rečník hovoril o niektorých podobnostiach a o niektorých odlišnostiach medzi kresťanmi, ktorí pretekajú o život, a medzi bežcami v atletických súťažiach v prvom storočí. Tak ako bežci, aj kresťania musia húževnato trénovať, dodržiavať pravidlá a zbaviť sa zaťažujúcich bremien. No na rozdiel od doslovných bežcov kresťania bežia v celoživotných pretekoch a usilujú sa o cenu, ktorá je večná. Namiesto jedného víťaza dostanú cenu všetci, ktorí pobežia v pretekoch o život až do konca. Na záver brat Timm povedal: ‚Aby sme získali cenu života, musíme žiť v pokoji s Jehovom, Darcom tejto ceny. A aby sme žili v pokoji s Jehovom, musíme žiť v pokoji s našimi bratmi.‘
Ďalej hovoril Milton Henschel z vedúceho zboru na tému „Útechou z Písiem máme nádej“. (Rimanom 15:4) ‚Počas posledných piatich mesiacov,‘ začal rečník, ‚ste sa veľa zaoberali Bibliou. Bol vytvorený veľmi úzky vzťah. Máte pevnú nádej. Keď odídete do svojich pridelení, pamätajte prosím na to, prečo je vaša nádej taká pevná. Je to preto, lebo ste sa pevne držali Písma.‘ Aby ukázal príklad toho, ako biblická správa podnecuje nádej, zmienil sa rečník o 6. až 8. kapitole knihy Sudcovia, kde sa hovorí o tom, ako bol Gedeon poverený, aby oslobodil Izrael spod útlaku Madiancov. Potom, čo rozobral túto správu a jej význam pre našu dobu, povedal: ‚Keď máte možnosť zahĺbiť sa do Písiem a uvažovať o týchto veciach, osvieži vás to. Získavate odvahu.‘
Všetci boli v očakávaní, aké rady na rozlúčku budú mať pre študentov dvaja hlavní inštruktori školy. Najprv hovoril Jack Redford na tému „Robte to, čo je správne“. Absolventom pripomenul: ‚V Gileáde ste boli dôkladne vyškolení v tom, čo je podľa Písma správne. Teraz odchádzate do náročných misionárskych pridelení. A vieme, že sa pravdepodobne stretnete so zložitými problémami. Napriek tomu a napriek vašim vlastným pocitom vieme, že dokážete robiť to, čo je správne.‘ Čo pomôže? Jednak je to správny náhľad na druhých. Rečník povedal: ‚Neočakávajte dokonalosť od nedokonalosti.‘ A pomôcť môže aj správny náhľad na ťažké situácie. ‚Každý máme svoje životné úspechy a neúspechy,‘ povedal. ‚Každý dokáže zvládnuť úspechy. No práve to, ako zvládnete neúspechy, rozhodne, či v misionárskej službe vytrváte.‘ — Jakub 1:2–4.
Tajomník školy Ulysses Glass si vybral tému „Aká je nádej do budúcnosti?“ Otcovským tónom povzbudil absolventov, aby si udržali svoju nádej stále jasne žiarivú. (Príslovia 13:12) ‚Začiatok straty nádeje môže byť sotva badateľný,‘ vysvetlil. ‚Okolnosti môžu spôsobiť, že sa budeme príliš zaoberať sami sebou namiesto svojím vzťahom k Bohu. Mohli by sme ochorieť alebo by sme mohli mať pocit, že ostatní s nami zle zaobchádzajú. Niektorí môžu mať viac hmotných vecí ako my, alebo môžu mať lepšie výsledky v službe, a my môžeme začať trochu žiarliť. Ak niekedy pripustíme, aby nás takéto veci postupne premohli, skutočnosť nádeje na Kráľovstvo v našom srdci a v našej mysli čoskoro vybledne, a môžeme dokonca prestať vytrvávať v pretekoch o život.‘ Čo možno urobiť? ‚Ak máme svoju nádej obnoviť, treba podniknúť konštruktívne kroky. Musíme naplniť svoju myseľ a srdce spoľahlivými Božími sľubmi a celú svoju pozornosť obrátiť na skutočnosť Božieho Kráľovstva. A musíme obnoviť svoje komunikovanie s Jehovom, pretože to určite povedie k radosti.‘
Karl Klein z vedúceho zboru predniesol graduačný prejav na tému „Prečo máme byť pokorní?“ Aká je na túto otázku odpoveď? ‚Pretože je to správne a spravodlivé, múdre a láskyplné,‘ vysvetlil v úvode. Pozornosť obecenstva upútalo, keď hovoril o štyroch príkladoch pokory, ktoré je dobré napodobňovať: 1. Boh Jehova, ktorý bol nepochybne pokorný pri zaobchádzaní s Abrahámom a Mojžišom (1. Mojžišova 18:22–33; 4. Mojžišova 14:11–21; Efezanom 5:1); 2. Ježiš Kristus, ktorý sa ‚pokoril a stal sa poslušným až po smrť na mučeníckom kole‘ (Filipanom 2:5–8; 1. Petra 2:21); 3. apoštol Pavol, ktorý ‚slúžil ako otrok Pánovi s najväčšou pokorou mysle‘ (Skutky 20:18, 19; 1. Korinťanom 11:1); a 4. ‚tí, ktorí sa medzi nami ujímajú vedenia‘, ako napríklad prvý prezident Spoločnosti, brat Russell, ktorý raz napísal: „Dielo, v ktorom sa Pánovi páčilo použiť naše pokorné talenty, nie je ani tak dielom vzniku ako dielom obnovy, úprav, zlaďovania.“ (Hebrejom 13:7) Brat Klein načrtol aj ďalšie mocné dôvody, prečo máme byť pokorní. Dbať na radu byť pokornými absolventom iste pomôže, aby dar misionárskej služby využili múdro.
Po týchto postrehoch sa predsedajúci podelil o pozdravy, ktoré prišli z rôznych častí zeme. A potom nastal čas, aby absolventi prevzali svoje diplomy. Absolventi prišli zo siedmich krajín — z Kanady, Fínska, Francúzska, Maurícia, Holandska, Švédska a Spojených štátov. No ich misionárske pridelenia ich zavedú do 11 krajín — do Bolívie, Estónska, Grenady, Guatemaly, Hondurasu, Maďarska, na Maurícius, do Peru, Toga, Turecka a Venezuely.
Po prestávke začal odpoludňajší program skráteným štúdiom Strážnej veže, ktoré viedol Joel Adams z výboru služobného oddelenia. Potom absolventi predviedli niektoré skúsenosti zo zvestovateľskej služby, z ktorých sa tešili počas školy. Nakoniec bola na poučenie všetkých prítomných vrátane absolventov predvedená dramatizácia Prečo máme zachovávať teokratický poriadok?
Títo absolventi skutočne odchádzajú do svojich pridelení v zahraničí s povzbudením a radami, ktoré im pomôžu, aby využili dar misionárskej služby tak, aby prinášali radosť nielen sebe, ale aj druhým.
[Tabuľka na strane 22]
Štatistika triedy
Počet zastúpených krajín: 7
Počet pridelených krajín: 11
Celkový počet študentov: 22
Priemerný vek: 33,4
Priemerný počet rokov v pravde: 16,7
Priem. počet rokov v službe celým časom: 11,8
[Obrázok na strane 23]
92. trieda absolventov Biblickej školy Strážnej veže Gileád
V uvedenom zozname sú rady číslované spredu dozadu a mená sú zoradené v každom rade zľava doprava.
1. M. Chan Chin Wah; N. Bouancheaux; B. Chapman; A. Östberg; L. Cole; K. Jackson; A. Meerwijk 2. J. Smith; K. Wollin; R. Chapman; N. Gabour; J. Chan Chin Wah; C. Smith; L. Edvik 3. E. Bouancheaux; S. Östberg; K. Cole; R. Jackson; S. Gabour; V. Edvik; R. Meerwijk; G. Wollin