Hovorenie jazykmi — rozširujúci sa jav

„NEJAKÁ sila sa zmocnila môjho jazyka a slová plynuli ako voda. Aká to len bola radosť! Mal som pocit vrcholnej čistoty. Odvtedy už nie som taký ako predtým,“ povedal jeden človek, ktorý mal neobyčajný zážitok hovorenia „neznámym jazykom“.

Takto opísal svoju prvú skúsenosť hovorenia „neznámym jazykom“. ‚Ale čo to je?‘ môže sa niekto oprávnene spýtať. Poukazuje to na prax alebo presvedčenie v niektorých cirkvách, v ktorých muži i ženy tvrdia, že sú podnecovaní Božím duchom, aby hovorili cudzími alebo neznámymi jazykmi, ktoré nepoznajú.

Je to rozširujúci sa náboženský jav. Kedysi to bolo považované za niečo, čo sa vyskytuje výlučne medzi veriacimi letnicového hnutia, teraz však hovorenie jazykmi prekračuje tradičné hranice denominácií a týka sa baptistov, členov episkopálnej cirkvi, evanjelikov, metodistov, presbyteriánov a rímskokatolíkov. Stav človeka v takomto rozpoložení sa opisuje ako extáza, frenézia, tranz a hypnóza. Niektorí to dokonca označujú za hysterický prejav. S hovorením jazykmi sa spája mystika a charizma.

Prečo dnes existuje túžba po dare jazykov?

Vo svojej knihe Tongues of the Spirit [Jazyky Ducha] Cyril G. Williams naznačuje, že môže existovať „vzájomný vzťah medzi pocitom zlyhania a túžbou po ‚jazykoch‘“. Hovorenie jazykmi opisuje ako spúšťací mechanizmus, ktorý má „terapeutickú hodnotu v tom, že znižuje napätie“ a „odstraňuje vnútorné konflikty“. Sklamanie z činnosti v cirkvi, citový stres, zlyhanie v zamestnaní, strata niekoho blízkeho, napätie v domácnosti alebo choroba v rodine sú uvádzané ako faktory, ktoré prispievajú k takejto extatickej reči.

Podobne aj John P. Kildahl v knihe The Psychology of Speaking in Tongues [Psychológia hovorenia jazykmi] hovorí, že „úzkosť je nutným predpokladom, aby sa rozvinula schopnosť hovoriť jazykmi“. Osobným výskumom a podrobnými rozhovormi sa zistilo, že „viac ako 85 percent tých, ktorí hovoria jazykmi, prežilo jasne rozpoznateľnú krízu spojenú s úzkosťou, ktorá predchádzala ich hovoreniu jazykmi“. Napríklad jedna matka chcela hovoriť jazykmi, aby sa mohla modliť za svojho syna, ktorý bol chorý na rakovinu. Istý muž začal hovoriť jazykmi v období, keď sa nevedel rozhodnúť, či má prijať ponúkané povýšenie v zamestnaní. Iná žena začala hovoriť jazykmi týždeň po tom, čo sa jej muž pripojil k organizácii Anonymní alkoholici.

Čo prežívajú?

Iný človek, ktorý po prvý raz hovoril jazykmi, povedal: „Cítil som po celom tele pálenie a mrazenie a veľké kropaje potu, chvenie a akúsi slabosť v končatinách.“ So zážitkom hovorenia jazykmi je často spojené neobvyklé správanie, ktoré mnohých znepokojuje. Napríklad „jedno dievča sa takmer udusilo vlastnými slinami, keď sa natiahlo na stoličke s krkom na operadle, pätami na podlahe a strnulými nohami“. Počas jedného zborového zhromaždenia „istý muž robil premety z jedného konca kostola na druhý“.

„Pre niektorých ľudí,“ píše profesor William J. Samarin, „je hovorenie jazykmi podmienkou, aby boli pokrstení Svätým Duchom.“ Bez toho „majú pocit, že sú akosi neúplní“. Považujú to aj „za vypočutie modlitby a uistenie o Božej láske a Božom schválení“. Iní povedali, že to v nich zanecháva pocit vnútornej harmónie, radosti, pokoja a „väčší pocit moci“ a „silnejší pocit identity“.

Je extatická reč skutočne svedectvom o pôsobení svätého ducha? Označuje táto skúsenosť človeka za pravého kresťana? Je dnes hovorenie jazykmi súčasťou prijateľného uctievania? Tieto otázky si zasluhujú viac ako iba zbežnú odpoveď. Prečo? Pretože chceme, aby naše uctievanie malo Božie schválenie a požehnanie.