Je dar jazykov súčasťou pravého kresťanstva?
„KEĎ som ho počúval modliť sa v jazykoch, mal som pocit, akoby boli vo vzduchu elektrizujúce výboje,“ povedal Bill potom, čo sa spolu so šiestimi ďalšími zišli pred kazateľom neďaleko oltára v kostole. Opakuje sa v takýchto zážitkoch pôsobenie svätého ducha v prvom storočí? Označujú náboženstvo Biblie? Uspokojivé odpovede môžeme nájsť starostlivým preskúmaním Písiem.
Biblický záznam odhaľuje, že keď bol udelený nejaký zázračný dar ducha, bol pri tom aspoň jeden z dvanástich apoštolov alebo apoštol Pavol. Prvý z troch zaznamenaných prípadov hovorenia jazykmi sa stal medzi 120 Ježišovými učeníkmi, ktorí sa zhromaždili v Jeruzaleme na Letnice roku 33 n. l. (Skutky 2:1–4) O tri a pol roka neskôr, keď skupina neobrezaných Italov počúvala Petrovu reč, všetci dostali ducha a začali „hovoriť jazykmi a velebiť Boha“. (Skutky 10:44–48) A devätnásť rokov po Letniciach, asi v roku 52 n. l. , hovoril Pavol k jednej skupine v Efeze a položil ruky na 12 učeníkov. Aj oni ‚začali hovoriť jazykmi a prorokovať‘. — Skutky 19:6.
Prečo bol daný dar jazykov?
Skôr ako Ježiš vystúpil do neba, povedal svojim učeníkom: „Prijmete moc, keď na vás príde svätý duch, a budete mi svedkami tak v Jeruzaleme, ako aj... do najvzdialenejšej časti zeme.“ (Skutky 1:8) Všimnime si, že tým naznačil, ako sa toto obrovské svedecké dielo vykoná — pomocou svätého ducha.
Vtedy neexistovala moderná komunikačná technika, ktorá nám umožňuje posielať správy po celej zemi v mnohých jazykoch. Dobré posolstvo sa muselo šíriť predovšetkým ústne a veľkou pomocou mal byť pritom zázračný dar hovorenia cudzími jazykmi. Tak to bolo aj vtedy, keď kresťania v prvom storočí zvestovali Židom a prozelytom v Jeruzaleme na Letnice roku 33 n. l. Partovia, Médovia, Elámčania, Kréťania, Arabi, obyvatelia Mezopotámie, Judey, Kappadokie, Pontu a oblasti Ázie, ako aj ľudia z Ríma, ktorí sa tam zdržiavali, počuli „o vznešených Božích veciach“ vo svojom jazyku a rozumeli, čo sa hovorilo. Tritisíc ľudí sa rýchlo stalo veriacimi. — Skutky 2:5–11, 41.
Často sa prehliada skutočnosť, že hovorenie jazykmi bolo iba jedným z deviatich druhov pôsobenia svätého ducha, o ktorých sa apoštol Pavol zmienil vo svojom liste kresťanom do Korintu. Hoci sa Pavol pozeral na hovorenie jazykmi ako na menší dar, pre raný zbor bol cenný pri šírení dobrého posolstva o Božom nebeskom Kráľovstve. Bol jedným z „darov“, ktoré prispievali k rastu v počte a k budovaniu kresťanského zboru v jeho detských rokoch. — 1. Korinťanom 12:7–11; 14:24–26.
Rozličné druhy pôsobenia svätého ducha v prvom storočí, vrátane hovorenia jazykmi, boli tiež viditeľným svedectvom toho, že Boh už nepoužíva ako svoj zvláštny ľud zbor Izraela, starý 1 500 rokov. Jeho schválenie teraz nepochybne spočívalo na novom kresťanskom zbore, ktorý založil jeho jednosplodený Syn. — Porovnaj Hebrejom 2:2–4.
Tieto prejavy ducha boli základnými stavebnými kameňmi pri zakladaní mladého kresťanského zboru a pomáhali mu rásť k dospelosti. Pavol vysvetlil, že keď tieto zázračné dary splnia svoj účel, prestanú: „Ale ak aj sú dary prorokovania, budú odstránené; ak sú jazyky, prestanú.“ — 1. Korinťanom 13:8.
Áno, Biblia jasne hovorí, že dary jazykov prestanú. Ale kedy? Skutky 8:18 odhaľujú, že dary ducha sa prijímali „kladením rúk apoštolov“. Je teda zjavné, že smrťou posledného apoštola malo odovzdávanie darov ducha — vrátane hovorenia jazykmi — prestať. Preto keď z pozemskej scény odišli aj tí, ktorí dostali tieto dary od apoštolov, tento zázračný dar prestal pôsobiť. Dovtedy mal kresťanský zbor dosť času na to, aby bol pevne založený a rozšíril sa do mnohých krajín.
„Neznáme jazyky“ a ich výklad
Veľké rozšírenie hovorenia jazykmi v súčasnosti „považujú niektorí za emotívnu výstrednosť labilných exhibicionistov, kým iní to považujú za totožné s hovorením jazykmi v čase apoštolov“. Pri dnešných cirkevných zhromaždeniach, kde sa hovorí „neznámymi jazykmi“, dochádza obvykle k extatickým výbuchom nezrozumiteľných zvukov. Preto istá osoba priznala: „Svoj dar jazykov používam väčšinou v súkromí na vlastné meditácie... Pred inými ľuďmi cítim trochu rozpaky.“ Ďalší človek povedal: „Počujem vlastné slová, nerozumiem im, ale stále cítim, ako je môj jazyk nútený rozprávať.“
Aké skutočne hodnotné informácie sa odovzdávajú takýmito neznámymi jazykmi a ako je to s ich výkladom? Tí, ktorí tvrdia, že túto reč vykladajú, uvádzajú pre tie isté nezrozumiteľné výroky rôzne vysvetlenia. Prečo rôzne? Tento rozdiel zľahčujú slovami, že „Boh dal jednému človeku jeden výklad reči a inému človeku zase iný výklad“. Istá osoba pripustila: „Všimol som si, že pri niektorých príležitostiach výklad nebol práve presný.“ D. A. Hayes sa vo svojej knihe The Gift of Tongues [Dar jazykov] zmieňuje o prípade, keď jeden muž odmietol vykladať reč istej ženy, ktorá hovorila neznámym jazykom, pretože „tá reč bola tou najvulgárnejšou z vulgárnych“. V akom protiklade je to s hovorením jazykmi, ktoré jestvovalo v prvom storočí a ktoré skutočne slúžilo na budovanie zboru! — 1. Korinťanom 14:4–6, 12, 18.
Niektorí ľudia však dnes tvrdia, že počuli úžasné výklady, a možno úprimne veria, že Boh používa tento dar, keď „chce ľuďom odovzdať priame posolstvo“. Ale aké posolstvo od Boha dnes potrebujeme, ktoré by nám nebol odovzdal Ježiš Kristus a apoštoli? Pavol, ktorý sám dostal dar svätého ducha, povedal: „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti, aby bol Boží človek celkom spôsobilý, úplne vyzbrojený pre každé dobré dielo.“ — 2. Timotejovi 3:16, 17.
Skutočnosťou je, že kresťanský zbor už nie je v detskom veku, a preto božské zjavenia či zázračné dary už nie sú na potvrdenie jeho úlohy potrebné. Biblia nás vystríha: „Aj keby sme vám však my alebo anjel z neba azda oznamovali ako dobré posolstvo niečo iné než to [„nie v zhode s tým“, The New English Bible], čo sme vám oznamovali ako dobré posolstvo, nech je prekliaty.“ — Galaťanom 1:8.
Zázračné hovorenie jazykmi už nie je potrebné a neexistuje žiaden biblický podklad pre vieru, že je dnes súčasťou pravého kresťanstva. Teraz, keď je Biblia úplná a široko dostupná, máme to, čo potrebujeme, v Božom slove. Umožňuje nám nadobudnúť presné poznanie o Jehovovi a jeho Synovi, ktoré vedie k večnému životu. — Ján 17:3; Zjavenie 22:18, 19.
Dokonca i v prvom storočí bol apoštol Pavol nútený napísať kresťanom do zboru v Korinte, aby opravil ich názor na to, prečo raní kresťania dostali dar jazykov. Zdá sa, že niektorí sa týmto darom jazykov nechali uchvátiť a správali sa ako malé deti, ako duchovne nezrelí. „Jazykom“ sa prikladal príliš veľký význam. (1. Korinťanom 14:1–39) Pavol zdôrazňoval, že nie všetci kresťania v prvom storočí zázračne hovoria jazykmi. Pre ich záchranu to nebolo nevyhnutné. Dokonca i vtedy, keď tento dar jazykov jestvoval, bol menej dôležitý ako zázračné prorokovanie. Hovorenie jazykmi nebolo a ani nie je pre kresťanov požiadavkou na získanie večného života. — 1. Korinťanom 12:29, 30; 14:4, 5.
Sila za neznámymi jazykmi dnes
Niektorí sa domnievajú, že hnacou silou ľudí, ktorí dnes hovoria jazykmi, sú charizmatickí cirkevní vodcovia nabádajúci členov svojho stáda, aby získali túto schopnosť. V niektorých prípadoch je to spôsobené emocionálnosťou a nevyrovnanosťou. Cyril G. Williams v knihe Tongues of the Spirit hovorí, že sa to stalo „v mnohých prípadoch znakom elitného postavenia v skupine“ a dáva to človeku „dôležitosť a autoritu v očiach skupiny i vo vlastných očiach“. Motiváciou by teda mohla byť túžba patriť k nadradenej skupine hovoriacej neznámym jazykom.
Keď bol Donald P. Merrifield rektorom na univerzite v Loyole, poznamenal, že „jazyky by mohli byť hysterickým, alebo podľa niektorých, diabolským zážitkom“. Duchovný Todd H. Fast povedal: „Jazyky sú sporná vec. Diabol má mnoho spôsobov, ako sa nás snaží ovplyvniť.“ Samotná Biblia varuje, že Satan a jeho démoni sú schopní ovplyvňovať ľudí a ovládať ich reč. (Skutky 16:17, 18) Ježiš zasiahol proti démonskému duchu, ktorý nútil jedného muža, aby kričal a padal na zem. (Lukáš 4:33–35) Pavol varoval, že ‚Satan sa bude premieňať na anjela svetla‘. (2. Korinťanom 11:14) Tí, čo sa dnes usilujú o dar jazykov, ktorý už Boh svojmu ľudu neudeľuje, sa v skutočnosti vystavujú podvodu Satana, ktorý, ako sme varovaní, bude používať ‚každý mocný skutok a lživé znamenia a predzvesti‘. — 2. Tesaloničanom 2:9, 10.
Jazyky a pravé kresťanstvo
Kresťania v prvom storočí, ktorí dostali dar hovorenia jazykmi, používali tento dar na vysvetľovanie veľkolepých Božích vecí. Dôraz sa kládol na to, že posolstvo prinášané v jazykoch je potrebné jasne vyložiť, aby mu mohol každý rozumieť, a tak aby boli mnohí budovaní. (1. Korinťanom 14:26–33) Pavol nabádal: „Pokiaľ jazykom nevyjadríte reč, ktorá je ľahko zrozumiteľná, ako sa pozná, čo sa hovorí? V skutočnosti budete hovoriť do vzduchu.“ — 1. Korinťanom 14:9.
Boží duch poskytoval raným kresťanom dar jazykov, ale nenechával ich hovoriť nezrozumiteľnou alebo nepreložiteľnou hatlaninou. V súlade s Pavlovou radou svätý duch poskytoval reč, v dôsledku čoho bolo dobré posolstvo rýchlejšie „zvestované v celom stvorení, ktoré je pod nebom“. — Kolosanom 1:23.
Pre tieto posledné dni súčasného systému dal Ježiš Kristus príkaz: „Najprv sa vo všetkých národoch musí zvestovať dobré posolstvo [o zriadenom Kráľovstve].“ (Marek 13:10) Tak ako v prvom storočí, aj teraz musí celé stvorenie počuť posolstvo o Kráľovstve. Je to možné preto, že Biblia, celá alebo jej časti, je teraz preložená do takmer 2 000 jazykov. Ten istý duch, ktorý naplnil raných kresťanov, aby hovorili smelo a odvážne, teraz podporuje veľké, úžasné zvestovateľské dielo dnešného zboru Jehovových svedkov. Ústne i pomocou modernej tlačiarenskej techniky, sprístupňujúcej biblickú pravdu na tlačených stránkach, hovoria „čistým jazykom“. Toto posolstvo pokrýva viac ako 200 krajín a morských ostrovov. Jehovovi svedkovia sú jediným ľudom, ktorý je podnecovaný Božím duchom, aby všetkým oznamoval veľkolepé Božie veci. — Sofoniáš 3:9; 2. Timotejovi 1:13.
[Obrázky na strane 7]
Vydávanie svedectva od dverí k dverám v Japonsku
Vydávanie svedectva z lode na loď v Kolumbii
Nižšie: Biblické štúdium v Guatemale
Dole: Vydávanie svedectva na vidieku v Holandsku