Prečo sťažovatelia nemajú šťastný údel
UŽ PO niekoľkých týždňoch sa jasot zmenil na beznádej. Počiatočné jasanie Izraelitov nad ich nedávnym vyslobodením spod egyptského jarma sa zvrhlo na malicherné hundranie pre jedlo. V druhom mesiaci po vyjdení z Egypta tento nespokojný národ hovoril, že by dal prednosť otrockému údelu pred ťažkým životom na pustatine. V ďalších mesiacoch takýto duch sťažovania oslabil ich rozhodnutie poslúchať Jehovu a zničil vyhliadky tejto generácie na vstup do Zasľúbenej krajiny. — 2. Mojžišova 16:1–3; 4. Mojžišova 14:26–30.
Samozrejme, sťažovanie sa nikdy neobmedzovalo na jednu generáciu či jednotlivý národ. Kto sa príležitostne nesťažuje na prácu, jedlo, počasie, na deti či na susedov, alebo na životné náklady? Zdá sa, že človeka robí náchylným sťažovať sa už sama ľudská nedokonalosť. — Rimanom 5:12; Jakub 3:2.
Prečo tak ľahko skĺzneme k sťažovaniu? Možno sa cítime unavení, sklamaní či chorí. Sťažovanie môže byť únikom z pocitu frustrácie alebo by mohlo byť nepriamym spôsobom vyjadrenia: „Ja by som tú prácu urobil lepšie!“ Sťažnosti sú niekedy spôsobené osobnostnými rozdielmi. Existujú však aj ozajstné dôvody na sťažnosť.
Nech je už prvotná príčina akákoľvek, ak sťažovanie pretrváva, môže byť deštruktívne, ako to ukazuje uvedený príklad Izraelitov. Človek sa môže stať chronickým sťažovateľom, dokonca môže reptať proti spôsobu, akým koná Jehova. Prečo je to také nebezpečné? A ako sa majú opodstatnené sťažnosti správne riešiť?
Opodstatnené sťažnosti
Ak nedošlo k vážnej neprávosti, mali by sme si najprv položiť otázku: Môžem to s láskou prehliadnuť? Je pravda, že môžeme mať oprávnený dôvod na sťažnosť proti niekomu, možno aj proti spoluveriacemu. Možno sa k nám správal neláskavo alebo nespravodlivo. No napravia sa tým veci, ak sa na nespravodlivé zaobchádzanie budeme sťažovať iným? Ako by sme mali reagovať podľa biblickej rady? Kolosanom 3:13 hovorí: „Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť. Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy.“ Aj keby bola sťažnosť oprávnená, Písma nám odporúčajú postoj odpúšťania, a nie ducha sťažovania. — Matúš 18:21, 22.
Ale čo vtedy, ak je záležitosť príliš vážna na to, aby sa dala prehliadnuť? Môže existovať pádny dôvod na vyjadrenie sťažnosti. Keď oprávnený „krik sťažnosti“ na Sodomu a Gomoru vystúpil k Jehovovi, Jehova podnikol kroky a zaoberal sa hanebným stavom v týchto skazených mestách. (1. Mojžišova 18:20, 21) Iná opodstatnená sťažnosť vznikla hneď po Letniciach v roku 33 n. l. Pri rozdeľovaní potravy núdznym vdovám boli uprednostňované ženy hovoriace po hebrejsky. To pochopiteľne vyvolalo nevôľu medzi grécky hovoriacimi vdovami. Sťažnosť sa nakoniec dostala k apoštolom a oni rýchlo zorganizovali skupinu zodpovedných mužov, aby tento problém napravili. — Skutky 6:1–6.
Podobne ani dnes by vymenovaní kresťanskí starší nemali váhať urobiť potrebné kroky, keď sú upozornení na nejaké vážne záležitosti. Príslovia 21:13 hovoria: „Kto si zapcháva ucho pred žalostným krikom poníženého, bude aj sám volať a nedostane odpoveď.“ Starší by mali súcitne počúvať, a nie ignorovať opodstatnenú sťažnosť. Naproti tomu my všetci môžeme spolupracovať tak, že vážnu sťažnosť predložíme starším, a nebudeme ju prednášať každému, kto nás bude počúvať.
Jednako väčšina z nás úprimne pripustí, že sú chvíle, keď sa pre ľudskú nedokonalosť sťažujeme zbytočne. Bližší pohľad na správanie Izraelitov na pustatine nám pomôže vidieť, aké je nebezpečné, keď sa pripustí, aby príležitostné malicherné sťažnosti prerástli do ducha sťažovania.
Boží názor na sťažovateľov
Reptanie Izraelitov na jedlo odhaľuje dve základné nebezpečenstvá sťažovania sa. Po prvé, sťažovanie sa je nákazlivé. Správa hovorí, že „celé zhromaždenie synov Izraela v pustatine začalo reptať proti Mojžišovi a Áronovi“. (2. Mojžišova 16:2) Je pravdepodobné, že na nedostatok potravy sa začali sťažovať niekoľkí, no zanedlho sa sťažovali všetci.
Po druhé, sťažovateľ často problém zveličuje. V tomto prípade Izraeliti tvrdili, že by im bolo lepšie v Egypte, kde mohli jesť toľko chleba a mäsa, koľko sa im zažiadalo. Sťažovali sa, že boli vyvedení na pustatinu len preto, aby zomreli od hladu. — 2. Mojžišova 16:3.
Naozaj bola situácia týchto Izraelitov taká kritická? Ich zásoby potravy sa možno zmenšovali, ale Jehova predvídal tento problém a na uspokojenie ich telesných potrieb v pravý čas zaobstaral mannu. Ich zveličené sťažnosti prezrádzali úplný nedostatok dôvery v Boha. Kým boli v Egypte, ich sťažnosti na tvrdé podmienky boli oprávnené. (2. Mojžišova 2:23) Ale keď ich Jehova oslobodil z otroctva, začali sa sťažovať na jedlo. To bolo neoprávnené reptanie. Mojžiš ich varoval: „Vaše reptanie nie je proti nám, ale proti Jehovovi.“ — 2. Mojžišova 16:8.
U Izraelitov sa tento duch sťažovania prejavoval znovu a znovu. V priebehu roka sa predmetom sťažností stala manna. (4. Mojžišova 11:4–6) Krátko nato zlá správa desiatich vyzvedačov z vyslaných dvanástich vyzvedačov vyvolala hlasné ponosy na údajné nebezpečenstvo, ktoré malo vyplynúť z dobývania Zasľúbenej krajiny. Ľud šiel tak ďaleko, že povedal: „Keby sme len boli zomreli v egyptskej krajine alebo keby sme len boli zomreli v tejto pustatine!“ (4. Mojžišova 14:2) Aký hrubý nedostatok ocenenia! Neprekvapuje, že Jehova povedal Mojžišovi: „Ako dlho bude tento ľud zaobchádzať so mnou bez úcty a ako dlho neuverí vo mňa?“ (4. Mojžišova 14:11) Títo nevďační sťažovatelia boli odsúdení na štyridsaťročné putovanie po pustatine, kým ich generácia nevymrela.
Tento príklad nám pripomína apoštol Pavol. Varuje spolukresťanov, aby nikdy neboli ako tí Izraeliti, ktorí začali reptať a zahynuli na pustatine. (1. Korinťanom 10:10, 11) Je zrejmé, že neoprávnené reptanie a duch sťažností môže podkopať našu vieru a viesť k Jehovovej neľúbosti.
Jehova je však trpezlivý voči svojim služobníkom, ktorí sa možno príležitostne sťažujú pre skľučujúce okolnosti. Keď bol Eliáš prenasledovaný zlou kráľovnou Jezábel a utiekol na vrch Choreb, bol presvedčený, že jeho práca proroka sa skončila. Mylne predpokladal, že zostal jediným ctiteľom Jehovu v krajine. Aby Boh posilnil Eliášovu vieru, najprv mu predviedol svoju božskú moc. Prorokovi bolo potom povedané, že v Izraeli ešte stále zostáva sedemtisíc verných služobníkov Jehovu a že pred ním je ešte veľa práce. Následkom toho Eliáš zabudol na svoje sťažnosti a šiel vpred s obnovenou silou. (1. Kráľov 19:4, 10–12, 15–18) Keď kresťanskí starší prejavujú rozlišovaciu schopnosť, môžu podobne hovoriť utešujúco s vernými, pomáhajúc im vidieť ich úlohu pri spĺňaní Božieho predsavzatia. — 1. Tesaloničanom 5:14.
Prekonávajme ducha sťažovania
Ako možno prekonať ducha sťažovania? Tí, ktorí dostanú dôkaz o škodlivosti fajčenia na organizmus, majú silný podnet, aby prestali fajčiť. Podobne porozumenie, prečo je duch sťažovania taký škodlivý, nás môže podnietiť, aby sme skoncovali s akýmkoľvek návykom sťažovania.
Aký úžitok majú tí, čo prekonajú ducha sťažovania? Významným prínosom, z ktorého sa tešia tí, čo sa sťažovaniu vyhnú, je to, že môžu vidieť veci biblicky a objektívnejšie. Stažovateľ niekedy prestáva uvažovať o probléme z Jehovovho hľadiska. Sťažujúci sa Izraeliti zabudli, že Jehova Boh ich oslobodil z otroctva a že kvôli nim zázračne rozdelil vody Červeného mora. Negatívne myslenie ich zaslepilo vzhľadom na Božiu moc a obralo ich o radosť. Následkom toho ich dôvera v Jehovu vyprchala.
Okrem toho, človek, ktorý dokáže objektívne posúdiť svoje problémy, postrehne, kedy boli prvoradou príčinou jeho ťažkostí jeho vlastné chyby. Potom je oveľa menej pravdepodobné, že sa dopustí opäť tej istej chyby. Jeremiáš varoval svojich súkmeňovcov, aby sa nesťažovali na útrapy, ktoré zakúsili po zničení Jeruzalema. Ich utrpenie bolo priamym následkom ich vlastných hriechov a to potrebovali pochopiť, aby sa kajali a vrátili sa k Jehovovi. (Plač Jeremiáša 3:39, 40) Podobne učeník Júda odsúdil „bezbožných ľudí“, ktorí odmietali Jehovovo vedenie a chronicky ‚sa sťažovali na svoj životný údel‘. — Júda 3, 4, 16.
Ako raz poznamenal múdry kráľ Šalamún, „radostné srdce pôsobí dobro ako ten, kto lieči, ale skrúšený duch vysušuje kosti“. (Príslovia 17:22) Duch sťažovania nás vysuší citovo a zoberie nám radosť. Odráža pesimizmus, a nie optimizmus. Ale tí, ktorí sa učia myslieť a hovoriť o ,veciach hodných chvály‘, majú radostné srdce, pre ktoré sa môžu dokonca cítiť lepšie. — Filipanom 4:8.
Náš život bude nepochybne bohatší, ak si namiesto nedostatkov budeme všímať u ľudí ich prednosti. Budeme na tom lepšie, ak sa vyrovnáme s ťažkými okolnosťami, zachováme si radosť a nebudeme nad našimi neúspechmi hundrať. Aj skúšky môžu byť dôvodom na radosť, ak ich považujeme za príležitosť posilniť svoju vieru a vytrvalosť. — Jakub 1:2, 3.
Je takisto dôležité pamätať na to, že keď reptáme, neubližujeme len sebe. Stálym, hlasitým sťažovaním sa môžeme ľahko podkopať vieru iných. Zlá správa desiatich izraelských vyzvedačov spôsobila, že celý národ pokladal dobývanie Zasľúbenej krajiny za beznádejný hazard. (4. Mojžišova 13:25–14:4) Pri ďalšej príležitosti bol Mojžiš neustálym reptaním ľudu taký skľúčený, že žiadal Jehovu, aby mu zobral život. (4. Mojžišova 11:4, 13–15) Naproti tomu, ak hovoríme o veciach budujúcim spôsobom, môžeme posilniť vieru druhých a prispieť k ich radosti. — Skutky 14:21, 22.
Hoci môžeme byť v pokušení sťažovať sa na našich spolupracovníkov, na našich priateľov, na našu rodinu, či dokonca na zborových starších, Jehova chce, aby členovia jeho ľudu mali „jeden k druhému vrúcnu lásku“. Takáto láska nás podnecuje prikrývať previnenia druhých namiesto toho, aby sme vyzdvihovali ich chyby. (1. Petra 4:8) Sme vďační, že Jehova pamätá na to, že sme iba prach, a nepozoruje naše chyby. (Žalm 103:13, 14; 130:3) Keby sme sa všetci snažili napodobňovať jeho príklad, nepochybne by sme sa sťažovali omnoho menej.
Keď bude ľudstvo obnovené k dokonalosti, nikto nebude mať dôvod sťažovať sa na svoj životný údel. Kým ten čas príde, musíme odolávať pokušeniu sťažovať sa na druhých alebo na ťažké okolnosti, v ktorých sa nachádzame. „Naďalej robme všetko bez reptania,“ aby sme ukázali, že dôverujeme Jehovovi a že naozaj milujeme spoluveriacich. (Filipanom 2:14) Jehovu to poteší a veľmi to prospeje aj nám. A preto kvôli vlastnému blahu i kvôli blahu druhých nezabudnime, že sťažovatelia nemajú šťastný údel.
[Obrázok na strane 20]
Dokonca Božie zázračné opatrenie manny sa stalo dôvodom na sťažnosť