Sú všetky sťažnosti nesprávne?

Ktoré trápenia sú bolestnejšie ako tie, na ktoré sa nemôžeme posťažovať? — Markíz De Custine, 1790–1857.

DVA roky znášala sexuálne obťažovanie od kolegu. Jej protesty viedli k slovným urážkam a chladnému správaniu. Potláčané napätie malo nepriaznivý vplyv na jej zdravie, ale čo mohla robiť? V podobnej situácii sa ocitol jeden študent. Patril k najlepším v triede, no zo školy bol vylúčený, lebo jeho svedomie mu nedovolilo zúčastňovať sa na výcvikoch bojových umení, ktoré škola vyžadovala. Obaja cítili, že im bolo ukrivdené, ale mali sa sťažovať? Keby sa aj sťažovali, mohli dúfať v úľavu, alebo by to situáciu iba zhoršilo?

Takéto a podobné sťažnosti sú dnes bežné, lebo žijeme medzi nedokonalými ľuďmi vo svete, ktorý vôbec nie je ideálny. Sťažností je celá škála — od vyjadrovania pasívnej nespokojnosti, smútku, bolesti alebo rozhorčenia nad nejakou situáciou až po formálnu výpoveď proti nejakej osobe. Väčšina ľudí sa radšej vyhýba sťažnostiam a konfrontáciám; no musí človek vždy mlčať? Ako sa na to pozerá Biblia?

Zlé účinky na nás i na druhých

Niet pochýb, že duch chronického sťažovania sa je škodlivý, a v Biblii sa odsudzuje. Sťažovateľ spôsobuje telesnú i duchovnú škodu sebe a mrzutosti tým, ktorí sú predmetom jeho sťažností. Biblické príslovie hovorí o žene, ktorá sa sťažuje: „Zatekajúca strecha, ktorá vyháňa človeka v deň vytrvalého dažďa, a hašterivá manželka sú si podobné.“ (Príslovia 27:15) Obzvlášť trestuhodné sú sťažnosti namierené proti Jehovovi alebo proti niektorému z jeho opatrení. Keď sa národ Izrael sťažoval na zázračnú mannu, ktorú dostával počas svojho 40-ročného putovania po púšti, a nazýval ju „opovrhnutiahodný chlieb“, Jehova potrestal neúctivých sťažovateľov tak, že poslal jedovaté hady, a mnohí zomreli. — 4. Mojžišova 21:5, 6.

Okrem toho, Ježiš radil svojim nasledovníkom, aby sa nesťažovali na „slamku“ chýb, ktoré vidia u svojich blížnych, ale aby sme si jasne uvedomovali väčší „trám“ nedostatkov, ktoré máme my sami. (Matúš 7:1–5) V podobnom duchu hovoril Pavol nepriaznivo o súdení (určitá forma sťažovania sa) druhého: „Si bez ospravedlnenia... lebo ty, ktorý súdiš, konáš to isté.“ Tieto výstrahy pred sťažovaním sa by nás mali podnietiť k tomu, aby sme sa vyhýbali zbytočnej kritike a nevytvárali si ducha sťažovania sa. — Rimanom 2:1.

Sú všetky sťažnosti odsudzované?

Mali by sme teda dospieť k záveru, že všetky formy sťažností majú byť odsudzované? Nie, to by sme nemali. Biblia ukazuje, že v tomto porušenom svete, v ktorom žijeme, je veľa krívd, ktoré si vyžadujú nápravu. V jednom znázornení sa Ježiš zmienil o istom zdráhavom nespravodlivom sudcovi, ktorý nakoniec predsa len zabezpečil jednej utláčanej vdove právo, aby „donekonečna nechodila a nevyhadzovala [mu] to na oči“. (Lukáš 18:1–8) V niektorých ohľadoch aj my možno musíme vytrvalo opakovať svoje sťažnosti, až kým krivdy nebudú napravené.

Keď nás Ježiš povzbudzoval, aby sme sa modlili o príchod Božieho Kráľovstva, nenabádal nás vlastne k tomu, aby sme uznali chyby tohto súčasného sveta a ,volali‘ k Bohu o nápravu? (Matúš 6:10) Keď sa k Jehovovým ušiam dostal „krik sťažnosti“ na skazenosť starovekej Sodomy a Gomory, Jehova poslal svojich poslov, aby „videl, či [konali] podľa kriku, čo ku [nemu] prišiel“ a aby spôsobil nápravu. (1. Mojžišova 18:20, 21) Jehova potom napravil situáciu tak, že zničil tieto dve mestá a ich nemravných obyvateľov, a tak tí, ktorí sa mu sťažovali, získali úľavu.

Kresťanský zbor

Malo by to byť inak medzi bratmi v kresťanskom zbore? Hoci kresťania sú nedokonalí muži a ženy, úprimne sa snažia slúžiť Bohu v pokoji a jednote. No aj medzi nimi vznikajú situácie, ktoré dávajú príčinu na určité sťažnosti a ktoré si vyžadujú nápravu. V prvom storočí vznikla jedna taká situácia v zbore pomazaných krátko po Letniciach. Mnohí novoobrátení kresťania zostali v Jeruzaleme, aby načerpali ďalšie poučenie a povzbudenie. Kresťania sa tam medzi sebou delili o dostupné potraviny. No „grécky hovoriaci Židia [začali] reptať proti hebrejsky hovoriacim Židom, lebo zanedbávali ich vdovy pri dennom rozdeľovaní“. Apoštoli neodsúdili týchto sťažovateľov ako takých, ktorí spôsobujú nepríjemnosti, ale podnikli kroky, aby situáciu napravili. Áno, oprávnené sťažnosti, ktoré sú vyslovené s patričnou úctou a v správnom duchu, budú pokorne vypočuté a tí, čo majú dohľad v zbore, podniknú na ich základe určité kroky. — Skutky 6:1–6; 1. Petra 5:3.

Obracať sa na správnu autoritu

Všimol si si z vyššie uvedených príkladov, že sťažnosti by mali byť vyslovované v správnom duchu a mali by byť smerované k správnej autorite? Napríklad, bolo by zbytočné sťažovať sa polícii na ťažké bremeno daní alebo sudcovi na telesné choroby. Rovnako by bolo nevhodné sťažovať sa na nejakú situáciu, či už v zbore alebo mimo neho, človeku, ktorý nemá nijakú autoritu ani schopnosť pomôcť.

Vo väčšine krajín sú dnes súdy a iné príslušné autority, na ktoré je možné obrátiť sa v nádeji, že človek získa nejakú úľavu. Keď študent spomenutý na začiatku tohto článku podal sťažnosť na súd, sudcovia rozhodli v jeho prospech, takže sa vrátil späť do školy a tá sa mu ospravedlnila. Podobne aj pracovníčka, ktorá bola sexuálne obťažovaná, našla pomoc prostredníctvom jednej odborovej organizácie pracujúcich žien. Vedenie školy, v ktorej pracovala, sa jej ospravedlnilo. Jej zamestnávatelia podnikli kroky na zastavenie sexuálneho obťažovania.

Nemali by sme však očakávať, že všetky sťažnosti povedú k rovnakému výsledku. Múdry kráľ Šalamún realisticky poznamenal: „Čo je pokrivené, to sa nedá narovnať.“ (Kazateľ 1:15) Urobíme dobre, ak uznáme, že s niektorými vecami budeme musieť jednoducho počkať na Boha, ktorý ich napraví vo svojom vlastnom čase.

[Obrázok na strane 31]

Starší počúvajú oprávnené sťažnosti a konajú podľa nich