Majte sebaovládanie a prekypujte ním
„Pripojte k svojej viere... sebaovládanie.“ — 2. PETRA 1:5, 6.
1. V akej neobvyklej situácii by mohol kresťan vydať svedectvo?
JEŽIŠ povedal: „Budú vás vláčiť kvôli mne pred miestodržiteľov a kráľov [im] na svedectvo.“ (Matúš 10:18) O čom by si hovoril, keby si bol predvolaný pred miestodržiteľa, sudcu alebo prezidenta? Možno najprv o tom, prečo si tam, o obvinení proti tebe. Boží duch by ti v tom pomohol. (Lukáš 12:11, 12) Vieš si však predstaviť, že by si hovoril o sebaovládaní? Považuješ to za dôležitú súčasť nášho kresťanského posolstva?
2, 3. a) Ako došlo k tomu, že Pavol mohol svedčiť Félixovi a Drusille? b) Prečo bolo v tej situácii vhodné, že Pavol hovoril na námet sebaovládania?
2 Pouvažuj o príklade zo skutočného života. Istý Jehovov svedok bol zatknutý a privedený na výsluch. Keď dostal príležitosť hovoriť, chcel vysvetliť, čomu verí ako kresťan a ako svedok. Keď preskúmaš záznam o tom, zistíš, že vydal výrečné svedectvo „o spravodlivosti, sebaovládaní a budúcom súde“. Hovoríme o skúsenosti apoštola Pavla v Cézarei. Tam sa začalo s vyšetrovaním. „O niekoľko dní prišiel Félix so svojou manželkou Drusillou, ktorá bola Židovka, poslal po Pavla a počúval ho o viere v Krista Ježiša.“ (Skutky 24:24) Dejiny hovoria, že Félix „sa dopúšťal krutosti a chlípnosti každého druhu s mocou kráľa a so všetkými pudmi otroka“. Bol už dvakrát ženatý, kým naviedol Drusillu, aby sa rozviedla so svojím manželom (porušiac Boží zákon) a stala sa jeho treťou manželkou. Možno práve ona chcela počuť o novom náboženstve — o kresťanstve.
3 Pavol ďalej hovoril „o spravodlivosti, sebaovládaní a budúcom súde“. (Skutky 24:25) Tým sa stal zjavným kontrast medzi Božími normami spravodlivosti a krutosťou a nespravodlivosťou, na ktorých mali účasť Félix a Drusilla. Pavol možno dúfal, že Félixa podnieti, aby v tomto prípade prejavil spravodlivosť. Ale prečo hovoril o „sebaovládaní a budúcom súde“? Tento nemravný pár sa pýtal, čo patrí k „viere v Krista Ježiša“. Preto bolo potrebné, aby sa dozvedeli, že nasledovať Ježiša si vyžaduje ovládať myšlienky, reč a skutky, a práve to znamená sebaovládanie. Všetci ľudia sú zodpovední Bohu za svoje zmýšľanie, slová a skutky. Preto dôležitejší než akýkoľvek Félixov rozsudok v Pavlovom prípade bol Boží súd, pred ktorým stál tento miestodržiteľ a jeho manželka. (Skutky 17:30, 31; Rimanom 14:10–12) Je pochopiteľné, že „Félix sa zľakol“, keď počul Pavlovo posolstvo.
Dôležité, ale neľahké
4. Prečo je sebaovládanie dôležitou súčasťou pravého kresťanstva?
4 Apoštol Pavol považoval sebaovládanie za životne dôležitú súčasť kresťanstva. Potvrdil to i jeden z Ježišových blízkych spoločníkov, apoštol Peter. Keď písal tým, ktorí sa budú ‚podieľať na božskej prirodzenosti‘ v nebi, nabádal k prejavovaniu určitých podstatných vlastností, ako sú viera, láska a sebaovládanie. Teda sebaovládanie je zahrnuté v tomto uistení: „Ak sú tieto veci vo vás a prekypujú, zabránia vám, aby ste neboli ani nečinní, ani neplodní vzhľadom na presné poznanie nášho Pána Ježiša Krista.“ — 2. Petra 1:1, 4–8.
5. Najmä prečo by sme mali mať záujem o sebaovládanie?
5 Iste však vieš, že ľahšie je hovoriť, že by sme mali prejavovať sebaovládanie, než ho naozaj prejavovať v našom každodennom živote. Jedným z dôvodov je skutočnosť, že sebaovládanie je dnes pomerne zriedkavé. V 2. Timotejovi 3:1–5 Pavol opisoval postoje, ktoré budú prevládať v našej dobe, v „posledných dňoch“. Jedným rysom, ktorým sa mala vyznačovať naša doba, je aj to, že mnohí budú „bez sebaovládania“. Všade okolo seba vidíme, že je to tak.
6. Ako sa dnes prejavuje nedostatok sebaovládania?
6 Mnohí ľudia sa domnievajú, že je v podstate zdravé „dať citom voľný priechod“ alebo „vybúriť sa“. Ich názor podporujú známe osobnosti, ktoré, ako sa zdá, ignorujú sebaovládanie každého druhu, a iba uspokojujú svoje pudy. Znázornime si to. Mnohí ľudia, ktorí majú radi profesionálne športy, si postupne zvykli na divoké prejavy emócií, či dokonca zúrivého hnevu. Nespomínaš si, aspoň z tlače, na prípady surových bitiek alebo davových akcií, ku ktorým došlo pri športových podujatiach? Naším cieľom však nie je venovať veľa času prehľadu príkladov nedostatku sebaovládania. Mohli by sme uviesť veľa oblastí, v ktorých musíme prejavovať sebaovládanie — týka sa to jedenia a pitia, nášho správania k druhému pohlaviu a času spotrebovaného na koníčky, i peňazí minutých na ne. No namiesto zbežného pohľadu na mnohé oblasti, preskúmajme jednu základnú oblasť, v ktorej musíme prejavovať sebaovládanie.
Sebaovládanie v oblasti našich citov
7. Ktorý aspekt sebaovládania si zasluhuje osobitnú pozornosť?
7 Mnohí z nás sú pomerne úspešní v ovládaní alebo v zdržanlivosti, pokiaľ ide o skutky. Nekradneme, nepodvoľujeme sa nemravnosti, nevraždíme; vieme, čo o takýchto zlých veciach hovorí Boží zákon. Do akej miery sa nám však darí ovládať svoje city? Časom tí, ktorí nepestujú sebaovládanie v oblasti citov, veľa ráz strácajú sebaovládanie aj v skutkoch. Zamerajme sa preto na naše city.
8. Čo od nás Jehova očakáva, pokiaľ ide o naše city?
8 Jehova Boh neočakáva, že by sme mali byť ako automaty, takže by sme nemali ani neprejavovali žiadne city. Ježiš pri Lazarovej hrobke „zastonal v duchu“ a „znepokojil sa“. Potom „Ježišovi vyhŕkli slzy“. (Ján 11:32–38) Úplne odlišné city prejavil, keď dokonale ovládajúc svoje činy, vyhnal peňazomencov z chrámu. (Matúš 21:12, 13; Ján 2:14–17) Jeho lojálni učeníci tiež prejavovali hlboké city. (Lukáš 10:17; 24:41; Ján 16:20–22; Skutky 11:23; 12:12–14; 20:36–38; 3. Jána 4) Uvedomovali si však, že je potrebné sebaovládanie, aby ich city neviedli k hriechu. Efezanom 4:26 to hovorí jasne: „Hnevajte sa, a predsa nehrešte; nech slnko nezapadne nad vašou podráždenou náladou.“
9. Prečo je ovládanie našich citov také dôležité?
9 Jestvuje nebezpečenstvo, že aj keby sa zdalo, že kresťan prejavuje sebaovládanie, jeho city by sa v skutočnosti vymykali kontrole. Spomeň si na reakciu, keď Boh schválil Ábelovu obeť: „Kain sa rozpálil veľkým hnevom a jeho tvár opadávala. Na to Jehova povedal Kainovi: ‚Prečo si sa rozpálil hnevom a prečo tvoja tvár opadla? Ak sa obrátiš robiť dobre, či nebude vyvýšenie? Ale ak sa neobrátiš robiť dobre, hriech sa krčí pri vchode a žiadostivo túži po tebe.‘“ (1. Mojžišova 4:5–7) Kain neovládol svoje city, čo viedlo k tomu, že zavraždil Ábela. Neovládané city viedli k neovládanému činu.
10. Čo si sa dozvedel z Hámanovho prípadu?
10 Pouvažuj aj o príklade z dní Mardochea a Ester. Úradník menom Háman sa nahneval, pretože Mardocheus sa mu neklaňal. Neskôr sa Háman mylne domnieval, že mu bude prejavená priazeň. „Háman teda vyšiel toho dňa rozradostnený a s veselým srdcom; ale keď Háman zbadal Mardochea v kráľovej bráne, a že nevstáva a netrasie sa kvôli nemu, Hámana hneď naplnil zúrivý hnev voči Mardocheovi. Háman sa však ovládol a vošiel do svojho domu.“ (Ester 5:9, 10) Rýchlo pocítil radosť, ale rýchlo pocítil aj zúrivý hnev už len pri pohľade na toho, voči komu prechovával nevraživosť. Keď Biblia uvádza, že sa Háman „ovládol“, znamená to vari, že bol príkladný v prejavovaní sebaovládania? To sotva. Háman na chvíľu ovládol svoje skutky a prejavy citov, ale neovládol svoj žiarlivý zúrivý hnev. Jeho city ho viedli k tomu, aby strojil vražedné úklady.
11. Aký problém vznikol v zbore vo Filipi a čo k nemu asi viedlo?
11 Podobne dnes môže kresťanom veľmi škodiť nedostatočné ovládanie citov. Niektorí si možno myslia: ‚V zbore by to nemalo byť problémom.‘ Ale bolo to problémom. Dve pomazané kresťanky vo Filipi mali vážne nezhody, ktoré Biblia bližšie neopisuje. Predstav si, že to mohlo byť asi takto: Euodia pozvala niektorých bratov a sestry k jedlu alebo na nejaké príjemné posedenie. Syntyche nebola pozvaná a cítila sa dotknutá. Možno zareagovala tak, že pri neskoršej príležitosti nepozvala Euodiu. Potom obidve začali na sebe vyhľadávať chyby a po čase sa skoro vôbec nerozprávali. Bolo by v podobnej situácii hlavným problémom to, že niekto nebol pozvaný k jedlu? Nie. To by bola len iskra. Keď tieto dve pomazané sestry neovládli svoje city, z iskry sa stal lesný požiar. Problém pretrvával a narastal, až musel zasiahnuť apoštol. — Filipanom 4:2, 3.
Tvoje city a tvoji bratia
12. Prečo nám Boh dáva radu, ktorá je zaznamenaná v Kazateľovi 7:9?
12 Pravda, nie je ľahké ovládať city, keď sa niekto cíti znevažovaný, ukrivdený alebo má pocit zaujatosti voči svojej osobe. Jehova to vie, pretože pozoruje vzťahy medzi ľuďmi od samého počiatku. Boh nám radí: „Neunáhľuj sa v svojom duchu, aby si sa urazil, pretože urážlivosť spočíva v náručí hlupákov.“ (Kazateľ 7:9) Všimni si, že Boh venuje pozornosť najprv citom, a nie skutkom. (Príslovia 14:17; 16:32; Jakub 1:19) Polož si otázku: ‚Nemal by som venovať viac pozornosti ovládaniu svojich citov?‘
13, 14. a) Čo vo svete bežne vzniká následkom zlyhania v ovládaní citov? b) Čo by mohlo kresťanov viesť k prechovávaniu nevraživosti?
13 Mnohí svetskí ľudia, ktorí neovládajú svoje city, začínajú vendetu — prudký, či dokonca násilnícky spor pre skutočné alebo domnelé zlo proti nim, alebo proti ich príbuznému. Keď sa raz city vymknú kontrole, ich škodlivý vplyv sa môže prejavovať po dlhý čas. (Porovnaj 1. Mojžišovu 34:1–7, 25–27; 49:5–7; 2. Samuelovu 2:17–23; 3:23–30; Príslovia 26:24–26.) Kresťania, bez ohľadu na to, z akého národného alebo kultúrneho prostredia pochádzajú, by rozhodne mali považovať takéto prudké nepriateľstvá a nevraživosť za niečo nesprávne a zlé, čomu sa treba vyhýbať. (3. Mojžišova 19:17) Považuješ vyhýbanie sa nevraživosti za súčasť sebaovládania v oblasti svojich citov?
14 Tak ako v prípade Euodie a Syntyche, nedostatočné ovládanie citov by mohlo aj dnes spôsobiť problémy. Niektorá sestra by sa mohla cítiť znevážená, pretože nebola pozvaná na svadbu. Alebo možno nebolo pozvané jej dieťa či azda iný príbuzný. Alebo niektorý brat si možno kúpil od spolukresťana ojazdené auto, ktoré sa zakrátko nato pokazilo. Bez ohľadu na dôvod, došlo k zraneniu citov, emócie neboli ovládnuté a zúčastnené osoby sa rozčúlili. Čo v takom prípade?
15. a) K akým smutným následkom viedla nevraživosť medzi kresťanmi? b) Ktorá biblická rada sa týka sklonu prechovávať nevraživosť?
15 Ak sa rozčúlený človek neusiluje ovládnuť svoje city a dosiahnuť pokoj so svojím bratom, mohlo by dôjsť k nevraživosti. Boli prípady, keď niektorý svedok žiadal, aby nebol pridelený do určitej skupiny zborového štúdia knihy, pretože „nemá rád“ niektorého kresťana alebo niektorú rodinu, ktorá tam chodí. Aké je to smutné! Biblia hovorí, že by to bola pre kresťanov porážka, keby išli so svojimi bratmi pred svetské súdy; ale či by nebola porážka aj to, keby sme sa vyhýbali bratovi pre minulé nezdvorilé správanie voči nám alebo voči nášmu príbuznému? Odhaľujú naše city, že pokrvné vzťahy kladieme nad pokoj s našimi bratmi a sestrami? Hovoríme, že by sme boli ochotní zomrieť za našu sestru, ale pritom nás naše city podnecujú k tomu, že teraz sa s ňou takmer nerozprávame? (Porovnaj Jána 15:13.) Boh nám jasne hovorí: „Nikomu neodplácajte zlé zlým... Ak je to možné, pokiaľ to záleží na vás, zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi. Sami sa nepomstite, milovaní, ale nechajte miesto hnevu.“ — Rimanom 12:17–19; 1. Korinťanom 6:7.
16. Aký dobrý príklad v ovládaní citov dal Abrahám?
16 Namiesto toho, že by sme pripustili, aby nepriateľstvo pretrvávalo, kroky pre znovuzískanie vlády nad našimi citmi by mali priniesť pokoj alebo odstrániť dôvod na sťažnosť. Spomeň si na situáciu, keď krajina nemohla uživiť veľké Abrahámove stáda spolu s Lótovými stádami a ich najatí robotníci sa preto začali hádať. Nechal sa Abrahám premôcť citmi? Alebo prejavil sebaovládanie? Je chvályhodné, že navrhol pokojné riešenie tohto pracovného konfliktu; nech má každý samostatné územie. A nechal Lóta, aby si vybral ako prvý. Abrahám dokázal, že nepociťuje žiadnu horkosť a neprechováva nevraživosť, lebo neskôr išiel bojovať za Lóta. — 1. Mojžišova 13:5–12; 14:13–16.
17. Ako pri jednej príležitosti zlyhal Pavol a Barnabáš, ale ako to bolo neskôr?
17 O sebaovládaní sa môžeme poučiť aj z prípadu Pavla a Barnabáša. Po rokoch, počas ktorých boli spoločníkmi, sa nezhodli v tom, či majú so sebou vziať na cestu Marka. „Došlo k ostrému výbuchu hnevu, takže sa od seba oddelili. Barnabáš vzal so sebou Marka a odplavil sa na Cyprus.“ (Skutky 15:39) To, že títo zrelí muži neovládli svoje city pri tejto príležitosti, by malo byť pre nás varovaním. Ak sa to mohlo stať im, mohlo by sa to stať aj nám. Nepripustili však, aby spor pretrvával alebo aby došlo k pomste. Záznam dokazuje, že títo bratia získali kontrolu nad svojimi citmi a neskôr v pokoji spolupracovali. — Kolosanom 4:10; 2. Timotejovi 4:11.
18. Čo môže urobiť zrelý kresťan, keď dôjde k zraneniu citov?
18 Môžeme predpokladať, že aj v Božom ľude môže dôjsť k zraneniu citov, či dokonca k nevraživosti. Dochádzalo k tomu v čase Hebrejov i v dňoch apoštolov. Takéto situácie sa vyskytli aj medzi Božími služobníkmi v našej dobe, pretože všetci sme nedokonalí. (Jakub 3:2) Ježiš nabádal svojich nasledovníkov, aby konali rýchlo a riešili takéto problémy medzi bratmi. (Matúš 5:23–25) Ale ešte lepšie je predchádzať im tým, že zdokonaľujeme svoje sebaovládanie. Ak sa cítiš znevážený alebo urazený nejakou pomerne malou vecou, ktorú tvoj brat alebo sestra povedali alebo urobili, prečo by si neovládol svoje city a jednoducho na to nezabudol? Je naozaj nutné, aby si konfrontoval toho človeka, akoby si nebol spokojný dovtedy, kým neuzná, že urobil chybu? Do akej miery ovládaš svoje city?
Dá sa to!
19. Prečo je to vhodné, keď sme sa v našom rozbore sústredili na ovládanie našich citov?
19 Zaoberali sme sa predovšetkým jedným aspektom sebaovládania, ovládaním našich citov. A to je kľúčová oblasť, pretože zlyhanie v ovládaní citov môže viesť k strate ovládania jazyka, sexuálnych podnetov, návykov v jedle, ako aj v mnohých ďalších oblastiach života, kde musíme prejavovať sebaovládanie. (1. Korinťanom 7:8, 9; Jakub 3:5–10) Ale buď odvážny, pretože v prejavovaní sebaovládania sa môžeš zdokonaliť.
20. Prečo si môžeme byť istí, že je možné zdokonaliť sa?
20 Jehova nám chce pomôcť. Prečo si v tom môžeme byť istí? Sebaovládanie je jedným z ovocia jeho ducha. (Galaťanom 5:22, 23) Preto do akej miery sa snažíme byť spôsobilí a prijímať svätého ducha od Jehovu a prejavovať jeho ovocie, do takej miery môžeme očakávať, že budeme mať viac sebaovládania. Nikdy nezabudnime na Ježišovo uistenie: „Otec z neba [dá] svätého ducha tým, čo ho prosia.“ — Lukáš 11:13; 1. Jána 5:14, 15.
21. Čo si rozhodnutý v budúcnosti robiť, pokiaľ ide o sebaovládanie a tvoje city?
21 Nemysli si, že to bude ľahké. A môže to byť ťažšie pre tých, ktorí vyrastali v prostredí, kde bolo bežné dať citom voľný priechod, pre ľudí s výbušnejšou povahou alebo pre tých, ktorí sa nikdy nepokúšali prejavovať sebaovládanie. Pre takého kresťana je naozaj náročnou úlohou dosiahnuť, aby mal sebaovládanie a aby ním prekypoval. Ale je to možné. (1. Korinťanom 9:24–27) Keď spejeme stále bližšie ku koncu terajšieho systému vecí, stres a tlak sa budú stupňovať. Budeme potrebovať nie menej sebaovládania, ale viac, oveľa viac! Preskúmaj sa, pokiaľ ide o sebaovládanie. Ak uvidíš oblasti, v ktorých sa musíš zlepšiť, pracuj na tom. (Žalm 139:23, 24) Pros Boha, aby ti dal viac svojho ducha. Vypočuje ťa a pomôže ti, aby si mal sebaovládanie a aby si ním prekypoval. — 2. Petra 1:5–8.
Otázky na zamyslenie
◻ Prečo je ovládanie citov také dôležité?
◻ Čo si sa dozvedel z prípadov Hámana a Euodie a Syntyche?
◻ Čo sa budeš úprimne snažiť robiť, ak sa vyskytne dôvod uraziť sa?
◻ Ako ti môže sebaovládanie pomôcť vyhnúť sa prechovávaniu nevraživosti?
[Obrázok na strane 18]
Keď Pavol stál pred Félixom a Drusillou, hovoril o spravodlivosti a sebaovládaní