Vyrovnať sa v Božej službe s clivotou za domovom

JEŽIŠ KRISTUS dal svojim nasledovníkom príkaz: „Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov.“ (Matúš 28:19) Pre mnohých kresťanov plnenie tohto príkazu znamenalo prijať náročné podmienky ďaleko od domova. Cestujúci dozorcovia, ich manželky a ďalší zanechávajú kvôli Božej službe veľa vecí. Pre každého z týchto svedkov Jehovu môže byť clivota za domovom skutočným problémom.

Clivota za domovom prichádza, keď spomienky vedú tvoje myšlienky späť do istoty a lásky príjemnej minulosti. To ťa môže natoľko rozrušiť, že pociťuješ skľúčenosť a neschopnosť ísť ďalej. Áno, niektorí predali majetok a podnikli nákladnú cestu do cudzej krajiny, no potom sa svojich plánov vzdali a vrátili sa domov. Clivota za domovom ich premohla.

Takéto útoky na city sú časté obvykle vtedy, keď sa človek presťahuje prvý raz, no u niektorých pretrvávajú po celý život. Jakob bol preč 20 rokov a „vrúcne dychtil po dome svojho otca“. (1. Mojžišova 31:30) Kto môže očakávať, že zakúsi clivotu za domovom? Čo ju spôsobuje? Ako sa človek môže s takými pocitmi vyrovnať?

Čo vyvoláva pocit smútku?

Clivota za domovom môže postihnúť každého. Amytis, dcéra médskeho kráľa Astyaga, očividne mala všetky dôvody byť šťastná: mala bohatstvo, prestíž, krásny domov. Napriek tomu jej bolo tak clivo za horami Médie, že jej manžel, kráľ Nabuchodonozor, v snahe utešiť ju postavil babylonské visuté záhrady.

Clivota za domovom môže byť skúškou najmä vtedy, keď sa život zdá ťažší, než bol, kým sa človek presťahoval. Keď sa judský ľud dostal do vyhnanstva, žaloval sa: „Pri babylonských riekach — tam sme sedeli. Aj sme plakali, keď sme spomínali na Sion. Ako môžeme spievať Jehovovu pieseň v cudzej zemi?“ — Žalm 137:1, 4.

Melanchóliu clivoty za domovom môže vyvolať veľa vecí. Terri, ktorá odišla z Kanady, hovorí: „Jedného dňa mi z knihy vypadla rodinná fotografia. Keď som ju zdvihla, náhle ma premohla záplava clivoty za domovom a rozplakala som sa.“ Chris, ktorý sa presťahoval z Anglicka do oveľa chudobnejšej krajiny, priznáva: „Už rozpoznanie melódie nejakej starej piesne alebo vône dôverne známeho jedla by vo mne mohlo vyvolať túžbu po veciach, ktoré som zanechal.“ — Porovnaj 4. Mojžišovu 11:5.

Prispievajúcim činiteľom sú často tesné rodinné putá. Roseli, Brazílčanka, ktorá teraz žije v susednej krajine, hovorí: „Som zronená, keď dostanem z domova zlé správy a nemôžem byť tam, aby som pomohla. Niekedy je horšie, keď nedostanem žiadne správy a začnem si niečo predstavovať.“ Janice sa presťahovala zo Severnej Ameriky do malého mesta v amazonských trópoch. Hovorí: „Keď počujem dobré správy z domova, je mi clivo. Počujem, ako sa spolu tešia z dobrého spoločenstva, a želala by som si byť s nimi.“

Clivotu za domovom nespôsobuje len to, že človek zanechá ľudí. Linda hovorí: „Pocítila som roztrpčenie vždy, keď som nevedela, kde kúpiť veci, ktoré som potrebovala. Nepoznala som ceny ani som nevedela, ako vymieňať tovar za tovar. Vlastniť auto bolo príliš nákladné a vždy, keď som sa usilovala nastúpiť do preplneného dopravného prostriedku, ľudia okolo do mňa prudko strkali. To vo mne jednoducho vyvolávalo túžbu po domove.“ V súvislosti s kultúrnou a ekonomickou priepasťou Janet hovorí: „Znepokojovala ma chudoba. Nikdy predtým som nevidela ľudí žobrajúcich o chlieb alebo veľké rodiny bývajúce v jednej izbe bez vodovodu... Také veci ma natoľko znepokojovali, že som mala pocit, že tam už dlhšie nevydržím.“

Vyrovnať sa so svojimi pocitmi

Nemali by sme byť v rozpakoch, že máme silný citový vzťah k ľuďom, ktorých milujeme, alebo k dôverne známemu prostrediu z rokov, keď sme boli formovaní. Jehova Boh nám dal city, aby sme sa mohli tešiť z vrúcnych osobných vzťahov. Kresťanskí dozorcovia zboru v Efeze boli citovo zrelí muži. Čo sa však stalo, keď sa návšteva apoštola Pavla u nich blížila ku koncu? „Medzi všetkými prepukol veľký plač a padli Pavlovi okolo krku a nežne ho bozkávali“! (Skutky 20:37) Iste, táto udalosť nemala nič spoločné s clivotou za domovom. Poskytuje nám však látku na premýšľanie. City sú prirodzené, no nemali by sme dovoliť, aby nás ovládali. Teda ako sa môžeš s clivotou za domovom úspešne vyrovnať?

Kľúčom k upokojeniu citov je naučiť sa hovoriť miestnym jazykom. Clivota za domovom môže byť intenzívnejšia, keď je možnosť komunikácie obmedzená, lebo musíš zápasiť s cudzím jazykom. Preto ak je to možné, nauč sa čítať v jazyku danej oblasti a hovoriť týmto jazykom ešte predtým, ako sa tam presťahuješ. Alebo sa na štúdium jazyka sústreď počas niekoľkých prvých týždňov po svojom príchode. Vtedy máš najsilnejšiu motiváciu, a tak aj najlepšiu vyhliadku, že sa ho naučíš. Ak budeš tieto týždne venovať predovšetkým štúdiu jazyka, čoskoro sa budeš tešiť z rozhovorov, a to môže pomôcť zmierniť clivotu za domovom.

Čo najskôr si nájdi nových priateľov, pretože to ti pomôže cítiť sa tam doma. Zbor Jehovových svedkov je tým najlepším miestom, kde možno nájsť skutočných priateľov. Ujmi sa iniciatívy a zaujímaj sa o druhých. Vynalož úsilie, aby ti porozprávali niečo zo svojej minulosti, aby si spoznal ich rodinu, problémy a záujmy. Pozývaj spoluveriacich k sebe domov. Keď to urobíš, zistíš, že druhí sa budú zaujímať o teba.

Medzi Božím ľudom môžu byť priateľské vzťahy také pevné ako rodinné putá. Ježiš povedal: „Každý, kto koná Božiu vôľu, ten je môj brat a sestra a matka.“ (Marek 3:35) Kristus tiež svojich nasledovníkov uistil: „Nikto neopustil dom, bratov alebo sestry, matku alebo otca, deti alebo polia pre mňa a pre dobré posolstvo, aby v tomto čase nedostal stonásobne viac, domov, bratov a sestier, matiek a detí a polí, s prenasledovaniami, a v prichádzajúcom systéme vecí večný život.“ (Marek 10:29, 30) S takým nádherným duchovným bratstvom nie sme sami ani v novej krajine.

Aj udržiavanie priateľstva s tými, čo sú doma, ti môže pomôcť vyrovnať sa s clivotou za domovom. Možno s prekvapením zistíš, že teraz, keď si sa presťahoval, je komunikácia prostredníctvom listov mimoriadne myšlienkovo bohatá, keďže pravdepodobne budeš svojim slovám venovať veľkú pozornosť. Budete môcť hovoriť o vzrušujúcich veciach. Janet, o ktorej sme sa zmienili už skôr, navrhuje: „Telefonické hovory na veľkú vzdialenosť sú drahé, no poslať poštou nahratú kazetu je pomerne lacné. Hovoriť do prístroja je spočiatku zvláštny pocit. Predsa však, keď s niekým konverzuješ, pričom je medzi vami mikrofón, je to ľahké a zaujímavé.“ A mohol by si požiadať, aby ti aj oni poslali kazetovú nahrávku.

Shirley, ktorá sa pred 25 rokmi vysťahovala zo Spojených štátov do Latinskej Ameriky, hovorí: „Vždy píšem radšej o budujúcich skúsenostiach než o problémoch. To druhých podnecuje, aby mi stále písali.“ Buď však opatrný. Písanie priveľkého množstva listov ťa môže zdržiavať v nachádzaní si nových priateľov. Del, ktorý sa presťahoval z Kanady do inej krajiny, hovorí: „Vyhni sa tomu, že by si sa zdržiaval doma a dumal o veciach, za ktorými sa ti cnie. Radšej choď von a teš sa z nového miesta, na ktorom si.“

Spoznaj zvyky, históriu, humor a zaujímavé a krásne miesta novej krajiny. To ti pomôže nezaoberať sa stále negatívnymi činiteľmi. A ak máš v úmysle zostať tam, kde si sa presťahoval, najlepšie je nenavštíviť svoju rodnú krajinu príliš skoro a nechodiť tam príliš často. Vytvoriť si nové priateľstvá a zvyknúť si na nové prostredie si vyžaduje čas. Časté navštevovanie domova tento proces narúša. Keď sa už na novom mieste udomácniš, môžeš sa tešiť z toho, že budeš chodiť domov na návštevu — a že sa potom zase vrátiš. Medzitým si stále usilovne vytváraj puto k svojmu novému domovu.

Stále sa pozeraj vpred

Jehova nám dal ako domov celú zem. (Žalm 115:16) S radostným kresťanským duchom môže byť život príjemný v ktorejkoľvek krajine. Ak sa sťahuješ, aby si podporil záujmy Kráľovstva a kázal dobré posolstvo v inej krajine či niekde inde vo svojej rodnej krajine, urob tak s radostným očakávaním. Teš sa na to, že si nájdeš nových priateľov, že spoznáš odlišné zvyky, teš sa na robenie učeníkov či na konanie odmeňujúcich vecí v Božej službe.

Jehova Boh je Priateľ, ktorý s tebou bude vždy, bez ohľadu na to, kde si. (Žalm 94:14; 145:14, 18) Teda zostávaj pri ňom blízko prostredníctvom modlitby. (Rimanom 12:12) To ti pomôže pamätať na tvoj životný cieľ Božieho služobníka. Abrahám a Sára stále pamätali na svoj cieľ, keď opustili pohodlný domov v meste Ur. V poslušnosti Jehovovmu príkazu zanechali priateľov a príbuzných. (Skutky 7:2–4) Keby boli stále spomínali na miesto, ktoré opustili, a keby po ňom stále túžili, boli by mali príležitosť vrátiť sa. Oni sa však usilovali o lepšie miesto — v konečnom dôsledku o život na rajskej zemi pod Božím nebeským Kráľovstvom. — Hebrejom 11:15, 16.

Kázať na zahraničnom poli alebo tam, kde je v tvojej rodnej krajine väčšia potreba hlásateľov Kráľovstva, môže byť dosť náročné. No je to aj plodná a veľmi odmeňujúca práca. (Ján 15:8) A keby ťa dočasne premohli negatívne myšlienky, môžeš ich prekonať tak, že budeš stále pamätať na svoj cieľ a budeš hľadieť vpred. Jedna slobodná sestra misionárka povedala: „Keď cítim, že na mňa prichádza smútok, snažím sa myslieť na nový svet a na to, ako celé ľudstvo bude jednou rodinou.“ Takéto a podobné príjemné myšlienky ti môžu pomôcť zachovať si radosť a nepoddať sa clivote za domovom.

[Obrázok na strane 29]

Clivota za domovom nemusí byť prekážkou v kresťanskej službe